Aj dnes sa budeme venovať Afganistanu a pripomenieme si 15. výročie vzniku Vojenského historického ústavu.
- Dátum: 05.12.2009
- Dĺžka: 9:32 min.
- Veľkosť súboru: 8.73 MB
"Aj dnes sa budeme venovať Afganistanu a pripomenieme si 15. výročie vzniku Vojenského historického ústavu. Pohodu pri počúvaní magazínu pre vojakov a nevojakov vám želá Petra BIHÁRIOVÁ."
P. BIHÁRIOVÁ:
"138 slovenských vojakov sa bezpečne presunulo do Afganistanu, kde budú v najbližších šiestich mesiacoch pôsobiť v medzinárodnej vojenskej koalícii. O to, aby Slováci úlohy zvládli a po skončení služby sa v zdraví vrátili domov, budú dbať ich velitelia. Troch z nich sme oslovili počas slávnostnej rozlúčky vo Vlkanovej."
M. MINÁR, redaktor:
"Pán major JELÍNEK, jednotka pripravená?"
Major JELÍNEK:
"Mali sme náročný výcvik na Lešti a jednotka si dovolím povedať je pripravená na 100 percent. Toto je moja prvá misia, je potreba do takej misie ísť, keďže náš prápor zodpovedá za výcvik týchto misií tak rozhodol som sa, že musím aj ja túto misiu absolvovať tak, aby boli tie poznatky a ten výcvik ešte kvalitatívne na vyššej úrovni."
M. MINÁR:
"Pán kapitán MARKO?"
kapitán MARKO:
"V Afganistane v mojom prípade je to premiéra, za sebou mám už inú misiu v Kosove. Afganistan je to náročná misia, jednotka je plne vycvičená a pripravená, v žiadnom prípade tam neočakávame nejaké problémy. Vojenská polícia bude plniť úlohy na pozíciách ako plnila predchádzajúca rotácia."
M. MINÁR:
"Veliteľom slovenského kontingentu bude major Alexander SCHOBER."
A. SCHOBER:
"Bol som už v misiách vo Východnom Timore a v operácii Iracká sloboda, ale ako veliteľ idem prvýkrát, čo je pre mňa veľká česť a zodpovednosť, na ktorú sa v podstate teším, lebo každý vojak je profesionál a chce byť hrdý na to, že bude veliť a bude v operácii so svojou jednotkou a plniť úlohy, ktoré sme dostali."
M. MINÁR:
"Toho svojho na ďalekú misiu prišli odprevadiť aj kto?"
Pani PLATKOVÁ:
"Manželka s deťmi, PLATKOVÁ."
M. MINÁR:
"Čo ste povedali na to, keď vám priniesol domov tú správu, že tie Vianoce budú veľmi, veľmi ďaleko tento rok?"
Pani PLATKOVÁ:
"Má takú prácu, že musí byť mimo, takže už sme zvyknutí na to, že to nie je prvýkrát, už ide druhýkrát na misiu."
M. MINÁR:
"Viete čo vás čaká aj doma?"
Pani PLATKOVÁ:
"Áno."
M. MINÁR:
"Ty ocinovi dáš aj pusu?"
Dcéra:
"Áno."
M. MINÁR:
"Má tu svoj stan aj Regrutačné stredisko, pán kapitán Patrik NOVOTNÝ."
P. NOVOTNÝ:
"Určite sa nájdu medzi touto jednotkou aj vojaci, ktorí boli náborovaní Regrutačnými strediskami Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Sme veľmi radi, že dnes máme tú príležitosť a môžme sa s nimi prísť rozlúčiť a v podstate aj touto formou ich podporiť. Jedna z otázok bola, keď prišli na Regrutačné stredisko, či je nejaká možnosť sa dostať do misie. Vtedy sme im povedali áno, nebude to hneď, treba sa vycvičiť, treba na sebe popracovať po odbornej stránke, a potom tá možnosť je. No a dnes sme tu sa stretli s týmito vojakmi. Sen dostať sa do misie sa im splnil."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Naša pesnička z Plnej poľnej v tejto chvíli letí nielen pod majestátne štíty Hindukúšu, ale aj do príbytkov rodín našich vojakov."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Zatiaľ čo časť slovenského vojenského kontingentu sa na svoju prácu v Afganistane teší, ďalšia je v týchto dňoch plná očakávania na stretnutie s najbližšími. Skvelú prácu v takzvaných výcvikových tímoch odviedli aj piati naši vojaci. Spolu s kolegami ďalších armád pomáhali pri príprave vojakov práporu bojového zabezpečenia afganskej armády. V tejto oblasti chce spojenecká koalícia dosiahnuť v Afganistane prenikavejšie úspechy. Musí však rešpektovať aj niektoré zvyky a tradície. Hovorí o tom bývalý veliteľ Centra operácií misie ISAF v Afganistane, brigádny generál Pavol MACKO."
P. MACKO:
"To sú výcvikové tímy, ktoré od začiatku sú pri tom, keď sa generujú jednotky afganské, cvičia sa a následne sú zasadené do akcie. Slovensko participuje v jednom takomto výcvikovom tíme s holandskou armádou a máme svoje skúsenosti, je to aj obrovská skúsenosť pre nás, pretože to nie je nežný výcvik ako u nás, že nejaký základný výcvik alebo nejaký výcvik v odbornej výcvikovej škole na cvičisku. Treba si uvedomiť, že stále je to krajina, aj keby som nepovedal vojnová zóna, ale tie aktivity sú tam také aké sú, to znamená je to konfliktná zóna a tam čokoľvek, čo v tom výcviku zanedbáte, tak stojí životy ľudí priamo v teréne. Z hľadiska ich odhodlania bojovať, alebo nejakej tej bojovej morálky, oni bojujú 30 rokov, takže v tom nie je problém, že by neboli odhodlaní bojovať, lenže na úspešný boj treba mať aj určitú organizáciu, treba dodržiavať aj určitú taktiku, treba dodržiavať aj určitú koordináciu a schopnosť sústrediť úsilie v správnom mieste v správny čas a so správnymi nástrojmi. K tomuto potrebujú našu pomoc. No a prijímajú túto pomoc, ovšem treba si uvedomiť aj že sú kultúrne, historicky odlišní, to znamená my musíme veľmi starostlivo dbať na to, aby keď takú pomoc poskytujeme, aby sme boli aj citlivý k ich kultúre, ich tradíciám. Poviem príklad, nemôže poručík robiť poradcu aj keby bol najlepší poručík na svete, nemôže robiť poradcu afganskému podplukovníkovi veliteľovi práporu. To by nefungovalo, lebo ich tradícia a hrdosť, tradičné hodnoty starší verzus mladší, rada starších verzus zvyšok populácie, to funguje aj v ozbrojených silách, to znamená ak chcem dať inštruktora niekomu, musí byť minimálne tak skúsený a aj vekovo musí byť kompatibilný s tým, komu radí. To samozrejme pre nás znamená veľkú výzvu, lebo nielen pre nás ako Slovensko, ale vôbec pre celú alianciu, lebo samozrejme títo dôstojníci, mnohí afganskí skúsení bojovníci, sú mnoho rokov v uniforme a armáda bola rozlomená keď bol talibanský režim, ale nie sú to nováčikovia, je treba citlivo s nimi narábať, aby prijímali tie taktické a operačné metódy, ktoré oni potrebujú na to, aby dosiahli vôbec úspech."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Tisíce slovenských občanov mali aj v tomto roku nejednu príležitosť vidieť v bojovom nasadení vojenskú historickú techniku. Ide o zbierky nielen súkromných zberateľov z klubov vojenskej histórie, ale aj o vzácne exponáty Vojenského historického múzea z Piešťan. Táto inštitúcia je súčasťou Vojenského historického ústavu a práve slovenskí vojenskí historici si spolu so štátnym tajomníkom ministerstva obrany Danielom DUCHOŇOM a kolegami zo Slovenska a zahraničia pripomenuli 15. výročie vzniku. Pri tejto príležitosti nám riaditeľ ústavu podplukovník Miroslav ČAPLOVIČ povedal."
M. ČAPLOVIČ:
"V mnohých oblastiach sme začínali doslova od nuly. Pokiaľ ide o vojenskú historickú vedu, bolo treba nájsť to pozitívne, čo tu zanechalo oddelenie vojenských dejín Slovenska, ktoré od roku 1967 pôsobili na Slovensku ako zložka Vojenského historického ústavu v Prahe pre vojenské dejiny, vojenský výskum, knižničnú tvorbu a bibliografiu. Som veľmi rád, že napriek tomu, že sme tu pomaly začínali od nuly, keďže delimitácia múzejných predmetov neprebehla pri rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Môžem dnes konštatovať, že tu máme životaschopné Vojenské historické múzeum s dvoma veľkými expozíciami, či je to už vo Svidníku, ktoré je venované bojom na východnom Slovensku, bojom v Karpatoch v rokoch 1914 až 1945, ako aj Vojenské historické múzeum a jeho expozíciu v Piešťanoch, ktorú budujeme od roku 2004, je stále vo výstavbe a čím ďalej tým viac sa teší záujmu verejnosti. Sa nám podarilo Vojenský historický ústav začleniť do troch zložiek základných, ktoré tvoria tento ústav. Dnes Vojenský historický ústav sídli v Bratislave, Piešťanoch a vo Svidníku. Keď sa začal tento ústav budovať, tak sme mali dá sa povedať päť posádok, boli sme ešte v Trenčíne, v Novom Meste nad Váhom, v Trnave. Rok 2003-4, keď sa nám podarilo bezodplatným prevodom majetku štátu získať budovu po bývalom archíve Národnej banky, kde dnes sídlia tri hlavné zložky, je tam Vojenský historický archív, ktorý čím ďalej tým viac sa teší obľube bádateľov nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia, takisto aj Odbor pre vedu a výskum, no a múzeum, ktoré budujeme teda, hovorím rozvíjame pokiaľ ide o Svidník tak máme zámer modernizovať expozíciu bojov teda v Karpatoch a pokiaľ ide o Piešťany budovať expozíciu tak, aby bola čo najviac príťažlivá pre verejnosť."
M. MINÁR:
"Dôležitou takou epizódou činnosti vášho ústavu bolo, že sa podarilo už napísať a publikovať šesť zväzkov Vojenských dejín Slovenska."
M. ČAPLOVIČ:
"Vojenský historický ústav a jeho vedeckí pracovníci za posledných 15 rokov vypublikovali desiatky vedeckých monografií či kolektívnych prác. Najhlavnejším dielom je samozrejme syntéza šiestich zväzkov Vojenských dejín Slovenska. Ak sa pozrieme do budúcnosti, tak dnes sa už začalo pracovať na siedmom zväzku, ktorý by mal mapovať obdobie rokov 1969 až 1992, t.j. po rozdelenie Českej a Slovenskej federatívnej republiky a takisto spracovávame osobnosti, pretože máme záujem a záver zaľudniť dejiny v spolupráci s Múzeom Slovenského národného povstania, s Historickým ústavom a Slovenskou národnou knižnicou. Pripravujeme publikáciu Kto bol kto v čase vojnovej Slovenskej republiky '39 až '45."
STALO SA
P. BIHÁRIOVÁ:
"Histórii, konkrétne novembrovým dňom roku 1989 a udalostiam po Nežnej revolúcii sa budeme venovať relácii Kontakty. V stredu 9. decembra bude 5 minút po 20. hodine jej hosťom historik Imrich PURDEK a prostredníctvom telefónnych liniek aj ponovembrový minister obrany armádny generál Miroslav VACEK. Budete si môcť vypočuť názor napríklad aj generála Svetozára NAĎOVIČA. Reláciu Kontakty na Rádiu Slovensko vás pozýva počúvať Miroslav MINÁR. No a to už bola posledná informácia u dnešnej Plnej poľnej. Pripravili a vysielali ju pre vás Ala KOVÁČOVÁ, Miroslav MINÁR a Petra BIHÁRIOVÁ. Dopočutia o týždeň."
