Skočiť na hlavnú navigáciu Skočiť na obsah Skočiť na bočný panel Skočiť na pätičku Kontakt Prehlásenie o prístupnosti

Textový prepis relácie Plná poľná z 6. januára 2006

Prvé dni nového roku boli mimoriadne rušné vo viacerých útvaroch našich Ozbrojených síl. Búrlivé počasie si vyžiadalo pohotovosť jednotiek pripravených pomáhať pri mimoriadnych situáciách. Hroziacej povodni 1. januára zabránili profesionáli mechanizovaného práporu z Levíc.

  • Dátum: 10.01.2006
  • Dĺžka: 10:00 min.
  • Veľkosť súboru: 1.22 MB

Textový prepis relácie:

B. ROŠTECKÝ, redaktor: "Prvé dni nového roku boli mimoriadne rušné vo viacerých útvaroch našich Ozbrojených síl. Búrlivé počasie si vyžiadalo pohotovosť jednotiek pripravených pomáhať pri mimoriadnych situáciách. Hroziacej povodni 1. januára zabránili profesionáli mechanizovaného práporu z Levíc."

 

P. REPKOVÁ, redaktorka: "Aj o nich bude reč v prvom vydaní armádneho magazínu Plná poľná. Nerušené počúvanie Vám od mikrofónu želá Petra REPKOVÁ a Bernard ROŠTECKÝ."

 

B. ROŠTECKÝ: Od 1. januára už máme u nás plne profesionálne Ozbrojené sily. Jednou z ich hlavných úloh je aj pomáhať pri živelných pohromách a prírodných, či priemyselných katastrofách. Tesne pred záverom roku 2005 práve takúto úlohu plnili vojaci mechanizovaných práporov z Nitry a Levíc, 30. decembra počas snehovej kalamity na západnom Slovensku pomáhali riešiť zložitú dopravnú situáciu, s technikou prehŕňali zaviate cesty, vyťahovali zapadnuté kamióny a pomáhali obyvateľom dostať sa do svojich domovov."

 

P. REPKOVÁ: "1. januára čakala ťažká skúška mechanizovaný prápor z Levíc. Reálnej hrozbe povodne čelili na rozvodnených riečkach Podlužianka a Sikenica. Veliteľom zásahu bol kapitán Štefan BOGÁR."

 

Š. BOGÁR: "Tento zásah na vyžiadanie Obvodovej povodňovej komisie spočíval vtom, že nás mesto požiadalo z dôvodu záplav o vyčlenenie síl a prostriedkov na pomoc. Tak viac‑menej sme pomáhali pri plnení vriec, takzvanom vrecovaní a pokladaní tých vriec na spevnenie hrádzí a na zabránenie vyliatiu sa vody v obci Kalinčiakovo, kde nám riečka Sikenica robila problémy a hrozilo zaplavenie obce. Tam sme mali nasadených 20 ľudí pod velením kapitána HANULU, veliteľa 1. mechanizovanej roty, ktorí si tam svoje úlohy plnili veľmi dobrým spôsobom a podarilo sa im úlohy splniť aj v predstihu. Druhej skupine som velil osobne a to bolo ďalších 20 ľudí, ktorí sme pomáhali na rieke Podlužianka priamo v meste Levice, kde hrozilo vyliatie Podlužianky do priestorov základnej školy a do obývanej časti mesta. Takisto vrecovali sme piesok, pripravovali sme vrecia na prehradenie či už mostu ponad Perec, plus ďalšie veci, aby sme mohli vodu zastaviť alebo poprípade odkloniť. Túto úlohu sme takisto splnili dobrým spôsobom, aspoň podľa vyjadrenia primátora mesta pána MIŠÁKA. Ja si myslím, že zatiaľ úlohy sú splnené. Dneska akožto člen Povodňovej obvodovej komisie Levíc, sme mali o 9. hodine zasadanie a tam pán inžinier JURICA, zamestnanec Povodia Hron, zahlásil klesajúcu tendenciu riek, potokov v našom rajóne, tak bola ukončená činnosť povodňovej komisie, aj krízového štábu."

 

B. ROŠTECKÝ: "V prípade že by bolo treba, ste pripravení zasiahnuť znova, pomôcť obyvateľom?"

 

Š. BOGÁR: "V prípade potreby a vyžiadania mesta alebo povodňovej komisie alebo krízového štábu, sme pripravení na nasadenie o sile 20 ľudí, 2 kusy techniky, plus nejaké to náradie, lopaty, krompáče, takže sme na toto pripravení."

 

P. REPKOVÁ: "Včera sa v Michalovciach na slávnostnom nástupe rozlúčili s novou jednotkou, ktorá o niekoľko dní odíde plniť úlohy do operácie NATO do Kosova. Do akého prostredia títo vojaci odchádzajú, aká je tam bezpečnostná situácia a čo ich bude čakať, to sme aj za nich opýtali pri našej decembrovej návšteve v kosovskom Šajkovaci a to súčasného veliteľa slovenského kontingentu podplukovníka Ľubomíra BALUCHU."

 

Ľ. BALUCHA: "Naši vojaci majú na starosti priestor zodpovednosti zhruba o priemere 3‑tisíc kilometrov štvorcových. Najväčší priestor je priestor Obilič, kde je elektráreň a najväčšia koncentrácia obyvateľstva, okrem samozrejme mesta Priština. Majú na starosti stráženie monumentu Kosovo pole, kde máme stabilne 22 príslušníkov kontingentu. Ďalej z týchto 22 príslušníkov stabilne po dvaja strážia školské centrum a žltú budovu kde bývajú príslušníci srbskej menšiny. Súčasný stav hodnotíme zo spravodajského hľadiska ako kľudný, ale veľmi krehký. To znamená, že očakávajú sa rokovania u UNMIK‑u o budúcom štatúte Kosova. Z toho dôvodu politické strany Kosova sa snažia situáciu držať ukľudnenú, avšak stále tu do popredia vystupujú extrémistické skupiny, ktoré rozvracajú, sú demonštrácie, sú narušenia čo sa týka bezpečnosti, kriminalita tu je dosť veľkého charakteru. My ako príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky máme na znaku dvojkríž, čiže oni viac‑menej pokiaľ sme sa nezapojili do toho nás brali akože bránime Srbov, ale potom, v súčasnosti, teda aj predchádzajúce kontingenty, našu spoluprácu hodnotia veľmi kladne. Tu sú aj predstavitelia Obiliča mesta a jednotlivých obcí, ktorí našu robotu hodnotia veľmi pozitívne."

 

P. REPKOVÁ: "Samozrejme tieto informácie mali k dispozícii velitelia a príslušníci novej rotácie. Veliteľ kontingentu Gabriel KEREKEŠ."

 

G. KEREKEŠ: "Výcvik jednotky začal už v mesiaci september minulý rok vo vojenskom výcvikovom priestore. Tohto výcviku sa zúčastnili vojaci jednotky tankového práporu z Trebišova. Výcvik bol zameraný na prípravu pátracích tímov, nácvik činnosti pri potláčaní davu, preprava VIP osôb, ochrana dôležitých objektov a zároveň sme nacvičovali vykonávanie patrôl. Výcvik bol ukončený taktickým cvičením roty KFOR v mesiaci október a potom sme sa zúčastnili všetci odbornej prípravy veliteľov vo Vyškove v Českej republike. Jednotka je pripravená plniť úlohy v operácii KFOR v Kosove v počte 112 osôb. 103 odchádza zo Slovenskej republiky a 9 ostávajú z predchádzajúcej rotácie v Kosove. Jednotka čaty logistickej podpory bude doplnená koncom februára, keď bude zabezpečený materiál, technika a veci potrebné pre život tejto jednotky v zahraničí."

 

B. ROŠTECKÝ: "Využili ste skúsenosti vojakov, ktorí už slúžili v misiách, máte aj takých vo svojej jednotke?"

 

G. KEREKEŠ: "Máme aj takých vojakov, ktorí už slúžili buď v operácii KFOR alebo v iných misiách a títo nám pomáhali pri zabezpečovaní výcviku, riadili výcvik družstiev a odborne pomáhali zabezpečiť tento výcvik."

 

B. ROŠTECKÝ: "S akým predsavzatím odchádzate do tejto náročnej misie Severoatlantickej aliancie?"

 

G. KEREKEŠ: "Sme pripravení plniť úlohy v misii KFOR. Samozrejme chceli by sme splniť úlohy na sto percent tak, aby sme vzorne reprezentovali našu republiku. Chceli by sme sa vrátiť domov s čistým štítom a s hrdosťou."

 

B. ROŠTECKÝ: "Pred tromi rokmi o takomto čase vrcholil výcvik slovenskej protichemickej jednotky, ktorá sa pripravovala na nasadenie do Perzského zálivu. Spolu s českými kolegami vtedy v Kuvajte vytvorili prápor radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou koaličných síl."

 

P. REPKOVÁ: "Na veliteľskej funkcii v prápore vtedy pôsobil aj plukovník Jiří GAJDOŠ, dnes veliteľ libereckej protichemickej brigády, ktorý vtedajšiu spoluprácu so Slovákmi hodnotí veľmi vysoko."

 

J. GAJDOŠ: "Najradšej spomínam na to ako Slováci prišli do Kuvajtu ako sa naraz vlastne zmenilo klíma, bolo to také živšie, veselšie a musím priznať, že s pánom podplukovníkom SVATÍKOM a kapitánom TODORIŠKOM keď sme vlastne začínali tak sme okamžite našli spoločnú reč a že sme myslím si vo veľmi krátkej dobe vytvorili naozaj prápor na úrovni. Všetky otriady, ktoré sme vytvárali, boli spoločné. Ten štát, ktorý bol napríklad v niečom lepší, tak jednoducho robil túto prácu on, to znamená slovenská jednotka mala perfektné diaľkové detektory, mala perfektné odevy, my sme zasa vykonávali extrakcie ranených a podobne a myslím si, že sme sa doplňovali."

 

B. ROŠTECKÝ: "Ako vyzerá súčasná spolupráca?"

 

J. GAJDOŠ: "Takže po prvé, u obidvoch jednotiek, ktoré boli v Kuvajte, došlo k veľkým organizačným zmenám. Veľa ľudí odišlo, hlavne v slovenskej jednotke, to znamená, že tá spolupráca nie je úplne naviazaná, ale naši vojaci neustále udržiavajú kontakt jeden s druhým, stále nadväzujú priateľské kontakty."

 

B. ROŠTECKÝ: "Čo sa týka tej profesionálnej spolupráce, využijete napríklad cvičiská na Slovensku alebo Slováci u vás?"

 

J. GAJDOŠ: "Podľa mojich informácií viem, že Slovenská republika ponúkla práve výcvik jednotlivca v Zemianskych Kostoľanoch, áno tam som strávil niekoľko cvičení ešte keď som študoval na vojenskej škole, takže samozrejme je to jednoducho ponuka pre výcvik jednotlivcov, čo určite vítame a určite sa toho zúčastníme a stále sa teším na to, že raz ten mančaft dostaneme dohromady."

 

B. ROŠTECKÝ: "Pomaly sa končí prvá Plná poľná v roku 2006. Prihovárať sa vám budeme každý týždeň o takomto čase so zaujímavosťami z prostredia už nových profesionálnych Ozbrojených síl. Redakcia armádneho vysielania však v duchu najlepších tradícií pripravila na tento rok aj 35 verejných nahrávok a stretnutí s občanmi vo všetkých regiónoch Slovenska."

 

P. REPKOVÁ: "Tešíme sa budeme sa snažiť pripraviť vám atraktívny program s vojakmi, kultúrnymi vystúpeniami i zaujímavými hosťami. Jedného z nich sme objavili pri našich vojenských Vianociach v bratislavskej Inchebe. Pán Marián POLIAK, cechmajster Cechu historických remesiel."

 

M. POLIAK: "My máme Združenie cechu historických remesiel, čo združuje vlastne všetkých remeselníkov rôznych. To znamená, že máme tam zbroj, máme tam chladné strelné zbrane, výrobu brnenia, drôtených košieľ, kováčov a podobné."

 

P. REPKOVÁ: "Je o toto vôbec záujem?"

 

M. POLIAK: "No boli by ste veľmi prekvapení. My chodíme a robíme viac‑menej kultúrne akcie. My tie bežní jarmoky nerobíme, tomu sa tak trošku vyhýbame. Ale na týchto kultúrnych akciách, či už pre niektoré podniky alebo pre kultúrne domy alebo pre mestá, tak tam my spolupracujeme s rôznymi skupinami šermiarskymi, ale takisto aj s lukostrelcami, s jazdcami na koňoch a podobne, skrátka všetky skupiny, ktoré majú niečo spoločného s históriou. No a my sa venujeme tiež týmto starým remeslám, prezentácii starých spôsobov výroby, všetko predvádzame manuál a namieste v historických kostýmoch. Takže prakticky nadväzujeme na tie naše staré zvyky našich predkov a ako je známe Slovania boli dosť výbojní, takže prakticky aj v tomto stále jaksi nasledujeme ďalej."

 

P. REPKOVÁ: "No a to, už je taká malá upútavka možno na niektoré z našich akcií, budete mať možnosť vidieť aj takéto ukážky ako vyzerali a bojovali starí Slovania."