Skočiť na hlavnú navigáciu Skočiť na obsah Skočiť na bočný panel Skočiť na pätičku Kontakt Prehlásenie o prístupnosti

Textový prepis relácie Plná poľná z 6. marca 2010

V Armádnom magazíne Rádia Regina dnes privítame našich úspešných olympionikov, predstavíme vám kandidátov na ocenenie Vojenský čin roka a symbolicky sa rozlúčime s vojakmi pred odletom do Afganistanu.

  • Dátum: 06.03.2010
  • Dĺžka: 12:00 min.
  • Veľkosť súboru: 10.99 MB

"V Armádnom magazíne Rádia Regina dnes privítame našich úspešných olympionikov, predstavíme vám kandidátov na ocenenie Vojenský čin roka a symbolicky sa rozlúčime s vojakmi pred odletom do Afganistanu. Príjemné počúvanie vám želá Petra BIHÁRIOVÁ."

 

P. BIHÁRIOVÁ:

"Všetky tri cenné kovy na 21. zimných olympijských hrách vybojovali pre Slovensko športovci z Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica. A práve v tomto meste sa im po návrate domov dostalo veľkolepého a dôstojného privítania. Na banskobystrickom námestí Slovenského národného povstania im tlieskalo vyše 2-tisíc športových fanúšikov a zaznela i nová pieseň venovaná zlatej olympioničke. Atmosféru udalostí zaznamenal Bernard ROŠTECKÝ."

 

B. ROŠTECKÝ, redaktor:

"Na pódium vystúpil Pavol HURAJT aj s Bronzovou medailou. Obrovský potlesk patrí olympijskej víťazke Anastasii KUZMINOVEJ, ktorá v tejto chvíli prichádza i na pódium a na veľkoplošnej obrazovke sa premieta jej dekorovanie najcennejším olympijským kovom. Po blahoželaniach i poďakovaniach Anastasii KUZMINOVEJ a Pavlovi HURAJTOVI prichádza čas aj na darčeky a jeden z takých najhlavnejších darčekov pripravili pre Nasťu textár Peter VALO a Pavol JANÍČEK, pesnička sa volá Nasťa a v tejto chvíli ju spievajú na pódiu. Peťo kde vznikol ten nápad pesničku zložiť našej najúspešnejšej olympioničke?"

 

P. VALO:

"No stačilo vidieť jej vystupovanie, jej vzťah k tomuto štátu, ktorý reprezentuje, k tomuto národu, ktorý prijala za svoj. Ja som si povedal, že niečo treba urobiť. Išli sme s Paľom z Košíc, tak sme si povedali ideme do toho."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Tá hudba je taká rezká, trošku ruský námet, je to tak Paľko?"

 

P. JANÍČEK:

"Ja som strašne rád, že ma Peter oslovil na túto skladbu, pretože ja fandím vysoko športu a som strašne rád, že som sa mohol podieľať na jej úspechu aj touto pesničkou."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Pavol HURAJT v zovretí novinárov, našiel si čas aj pre mikrofón Plnej poľnej a poďakoval vlastne Dukle Banská Bystrica, že našiel dobré športové podmienky na svoju prípravu práve v tomto banskobystrickom armádnom centre."

 

P. HURAJT:

"Odišiel som zo športového národného centra z Bratislavy, urobil som túto zmenu na základe jednej, druhej, aj tretej strany, ja, Dukla, aj Národné športové centrum dohodli sme sa a budem sa snažiť túto medailu venovať Dukle, ale takisto Národnému športovému centru, lebo aj oni majú veľkú zásluhu na tom a budem sa snažiť teraz pre Duklu získavať ešte veľké úspechy."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Pavol nech sa vám darí, veľa športových úspechov."

 

P. BIHÁRIOVÁ:

"Obom úspešným armádnym športovcom potom zablahoželal minister obrany Jaroslav BAŠKA a za ich vynikajúcu reprezentáciu im udelil pamätné medaily ministra obrany. Bol pri tom Miroslav MINÁR."

 

M. MINÁR, redaktor:

"Anastasia tak tá tretia medaila pre syna poputuje predsa len poputuje odtiaľto z Bratislavy"

 

A. KUZMINOVÁ:

"Ja si myslím, že tie dve medaily to stačilo. Viem, že čakali celé Slovensko, aj veľa ľudí nielen z ministerstva obrany na tú tretiu medailu, ale túto medailu si veľmi vážim, pretože ja som hrdá, že reprezentujem Vojenské športové centrum a ministerstvo obrany a som šťastná, že podarilo sa získať medaile konečne pre Slovensko, aj pre ministerstvo obrany."

 

M. MINÁR:

"Pán minister vojenský šport v Dukle Banská Bystrica bude mať naďalej vašu podporu?"

 

J. BAŠKA:

"Pokiaľ ja budem ministrom obrany tak Vojenské športové centrum bude mať túto podporu. My sme začali s tými zmenami minulý rok, ja som veľmi rád, že tie zmeny, ktoré naštartoval nový riaditeľ Vojenského športového centra Dukla, že sa napĺňajú a toto bude svedčiť len potom o ďalšom zlepšení kvality podmienok pre tých športovcov, ktorí budú vo Vojenskom športovom centre Dukla.

 

M. MINÁR:

"Anastasia aké sú plány do ďalšieho obdobia?" A. KUZMINOVÁ: "Mám pred sebou ešte ďalšie preteky, dve finálne kolá Svetového pohára v nórskom Osle a v ruskom (...), potom na pár dní sa vrátim na Slovensko, pretože budú ešte akcie a až potom idem robiť základ na ďalšiu sezónu, aby aj v ďalšej sezóne sme boli dobrí, idem na Kamčatku na dva mesiace sa lyžovať."

 

M. MINÁR:

"Veľa úspechov."

 

P. BIHÁRIOVÁ:

"25. marca spoznáme laureátov ankety Vojenský čin roka. Zrodila sa pred trinástimi rokmi v našej autorskej dielni a sme radi, že aj v roku 2009 bolo mnoho vojakov a zamestnancov rezortu obrany v správny čas na správnom mieste. Zachránili ľudské životy alebo pomáhali pri likvidácii následkov priemyselných havárii a živelných pohrôm. Každý rok pribúdajú aj tipy do tretej kategórie ankety PRIATEĽ ARMÁDY. Horúcim kandidátom na toto ocenenie bude určite Slovenský klub 1. prieskumného práporu. S jeho prezidentom Pavlom ENGLEROM a členom klubu Antonom KOTRLOM sa porozprával Miroslav MINÁR."

 

M. MINÁR:

"O prieskumníkoch sa zvykne hovoriť, že sú to silní individualisti, ale pri každom nasadení v neznámom teréne síce každý pôsobí sám, ale zároveň je odkázaný na toho druhého. Platí to aj o prieskumníkoch, ktorí kedysi slúžili tu v Bratislave v prieskumnom prápore pán ENGLER?"

 

P. ENGLER:

"Ja si myslím, že to platí naďalej aj v civilnom živote tí, ktorí sme, pretože náš klub, ktorý sme založili vlastne po zrušení útvaru v roku 2005, jednak je individuálny, je sám, ale samozrejme je tam hromada bývalých príslušníkov, ktorý sa k nám hlásia. Títo ľudia i napriek tomu úzko medzi sebou spolupracujú a navzájom si pomáhame."

 

M. MINÁR:

"Tóno KOTRLA vy ste sa cez pôsobenie v mierovej misii UNPROFOR na území bývalej Juhoslávie dostali k prieskumníkom. Čo vás viedlo k tomu, aby ste sa stali príslušníkom takéhoto špeciálneho vojska?"

 

T. KOTRLA:

"V prvom rade to, že som sa zaujímal o parašutizmus, ktoré ma vlastne priviedol k prieskumákom, bojové umenia a toto všetko som našiel v našom 1. prieskumnom prápore."

 

M. MINÁR:

"Aké to je byť prieskumníkom a aké to je spomínať dnes s odstupom času na tú skvelú prácu?"

 

T. KOTRLA:

"Tak v prvom rade je to, že máte prácu ako koníček, tak vás tá práca omnoho viac baví ako keď niekde prídem a robím niečo nasilu. Hrdosť byť prieskumníkom je v prvom rade i to, že slúžil som u 1. prieskumného práporu a naďalej sa cítim byť prieskumníkom aj keď som už v zálohe."

 

M. MINÁR:

"Je to krásne vyznanie. Vy máte vo svojom klube bývalých prieskumníkov, ale aj takých, ktorí momentálne slúžia v armáde."

 

P. ENGLER:

"Sú tam ľudia, ktorých si ani ja nepamätám zo spoločnej služby, lebo už boli dávno v civile a hrdo sa k nám hlásia. Sú tam ľudia, ktorí sú ešte v aktívnej službe v Ozbrojených silách Slovenskej republiky. A veľmi zaujímavé medzi týmito dvoma kategóriami ľudí je vlastne to, že navzájom si pomáhajú. Či už si pomôžu niečo vybaviť alebo veci, ktoré sa týkajú bežnej životnej praxe."

 

T. KOTRLA:

"Každý rok sa stretávame a ľudia neveriac, že po toľkých rokoch aj z vedenia ministerstva, z Generálneho štábu, že takýto ľudia sa môžu po toľkých rokoch stretnúť, majú si čo povedať, sú si družní ako jedna rodina a stále sa rozširujú naše rady."

 

M. MINÁR:

"Majú si čo povedať napríklad aj v tej špeciálnej oblasti, tej prieskumníckej?"

 

T. KOTRLA:

"To samozrejme, lebo prieskum ide stále vpred a rozvíjanie či klubu, či prieskumného vojska je i naďalej."

 

P. ENGLER:

"Napríklad v minulom roku sme sa zúčastnili na akciách spolu aj so Slovenským rozhlasom v Kostoľanoch pod Tríbečom kde sme boli súčasťou programu na počesť priblíženia si výročia vstupu do Severoatlantickej aliancie. Zorganizovali sme akciu, ktorú sme nazvali Po stopách bojov 2. paradesantnej brigády. Jednou z častí tohto programu bol aj výstup na Ďumbier. Boje 2. československej paradesantnej brigády sme si pripomenuli položením venca k pamätníku v Krpáčove."

 

P. BIHÁRIOVÁ:

"V piatok sa v Michalovciach rozlúčili príslušníci 22. mechanizovaného práporu, ktorí odchádzajú plniť úlohy do operácie ISAF v Afganistane. Ich výcvik a všestrannú prípravu zabezpečoval so svojim tímom veliaci poddôstojník práporu štábny nadrotmajster Marek STRETAVSKÝ. Pri poslednej previerke pripravenosti do misie sa s ním porozprával Bernard ROŠTECKÝ."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Marek pripravovali ste aj vy vojakov do operácie, na čo ste sa zamerali?"

 

M. STRETAVSKÝ:

"Ja som pripravoval spolu so svojimi veliteľmi družstve veliacimi poddôstojníkmi celú túto jednotku, ktorá nastupuje do misie v Afganistane. Hlavná časť tohto výcviku bola zameraná bezpečné ovládanie svojich zbraní, na bojové drily, pri ktorých sa vojak musí automaticky naučiť veci pri ovládaní zbrane, pri posudzovaní situácie pri vykonávaní vojenskej samotnej strážnej činnosti, rýchle reakcie na rôzne hrozby."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Máte aj nové informácie priamo z priestoru operácie, snažili ste sa ich využiť pri príprave a výcviku?"

 

M. STRETAVSKÝ:

"Samozrejme, že máme nové informácie, môj veliteľ bol v Afganistane, tak priniesol stamade na čo sa vlastne ten výcvik má zamerať a na základe tohto sme cvičili vlastne."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Videli sme takúto ukážku teraz na bráne v kempe Štefánik, teraz sme na strelnici bojových vozidiel, čo vojaci vykonávajú?"

 

M. STRETAVSKÝ:

"Pri týchto bojových streľbách je vojakom nasimulované napadnutie kempu a vlastne oni teraz musia riešiť jednotlivé úlohy. Musia reagovať na to, že aká je hrozba, to znamená, že sú im naimitované situácie keď sa k bráne blíži auto, ktoré nereaguje na to, aby zastavilo, je dôvodné podozrenie, že vezie nejaký podozrivý materiál, môže to byť samozrejme aj nástražný výbušný systém v tom aute, takže to auto musia násilne zastaviť streľbou z ručných protitankových zbraní alebo z veľkých ostreľovacích pušiek."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Je to streľba naostro, ako sa hovorí, sú to zbrane, s ktorými cvičili vojaci, sú s nimi zžití?"

 

M. STRETAVSKÝ:

"Vojaci s týmito zbraňami cvičili od začiatku výcviku a s týmito zbraňami aj vycestujú do Afganistanu."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Veliaci poddôstojník čo im odporučí pred cestou do misie?"

 

M. STRETAVSKÝ:

"Hlavne veľa šťastia a aby sa šťastne všetci vrátili a zdraví naspäť."

 

STALO SA

 

P. BIHÁRIOVÁ:

"V Budapešti v utorok ministri zahraničných vecí Slovenskej republiky Miroslav LAJČÁK a Maďarskej republiky Péter BALÁZS odovzdali ceny za dobré susedstvo a porozumenie. Cena je vyjadrením verejného uznania tým osobám, subjektom, či inštitúciám, ktoré výrazným spôsobom prispievajú k upevneniu a neustálemu zlepšovaniu susedských vzťahov medzi oboma krajinami. Práve v našich reláciách sme v tomto kontexte viackrát prinášali informácie o spoločnom pôsobení slovenských a maďarských vojakov v misii UNFICYP na Cypre a sme radi, že cenu na návrh ministra obrany Jaroslav BAŠKU dostala práve slovensko-maďarská jednotka. Srdečne blahoželáme a veríme, že vojaci oboch krajín svojim pôsobením na Cypre prispejú k zavŕšeniu rozhovorov o znovuzjednotení ostrova. Plnú poľnú o malú chvíľu vystriedajú ďalšie relácie Rádia Regina. Príjemné chvíle pri rádioprijímačoch vám želajú jej tvorcovia Pavol PRELOVSKÝ, Miroslav MINÁR, Bernard ROŠTECKÝ a od mikrofónu Petra BIHÁRIOVÁ. Dopočutia o týždeň."