S Armádnym magazínom Rádia Regina dnes zavítame do mierovej misie na Cypre a s československými legionármi navštívime aj historické mesto na západe Slovenska Skalicu.
- Dátum: 08.11.2008
- Dĺžka: 9:15 min.
- Veľkosť súboru: 2.11 MB
P. REPKOVÁ, redaktorka:
"S Armádnym magazínom Rádia Regina dnes zavítame do mierovej misie na Cypre a s československými legionármi navštívime aj historické mesto na západe Slovenska Skalicu. Nerušené chvíle s Plnou poľnou vám želá Petra REPKOVÁ."
P. REPKOVÁ:
"Mier na rozdelenom ostrove Cyprus už desať rokov strážia aj slovenskí vojaci. V sektore štyri sme sa stali veliacim národom a v zostave nášho kontingentu pôsobí aj jednotka maďarskej armády a vojaci z Chorvátska. Bernard ROŠTECKÝ sa najprv zastavil na veliteľstve mierovej misii v hlavnom meste Nikózii."
B. ROŠTECKÝ, redaktor:
"V slovenskom kempe s názvom Tatry nás privítala majorka Ingrid KARÁSKOVÁ. Pani majorka čo robí žena s takou vysokou hodnosťou tu v tejto misii."
I. KARÁSKOVÁ:
"V tejto misii som síce iba druhý mesiac teraz v podstate a robím tu zástupcu veliteľa práporu a zároveň aj náčelníka logistiky. Vlastne som zodpovedná za celé logistické zabezpečenie nášho sektoru. To sa týka ženijného zabezpečenia, proviantného zabezpečenia, zdravotníckeho zabezpečenia, prepravy rôzne."
B. ROŠTECKÝ:
"K tomu musíte samozrejme aj veliť. Poslúchajú vás vojaci?"
I. KARÁSKOVÁ:
"Tak áno. Doteraz tu boli väčšinou na týchto funkciách muži. Taký ženský prístup je samozrejme úplne iný a oni už všetko spravia tak okamžite, aby mali taký dobrý pocit, že povedala a že oni to spravia."
B. ROŠTECKÝ:
"Výborne. Spomínali ste proviantnú službu, samozrejme strava je u vojska to najdôležitejšie. Takže darí sa zabezpečiť pre našich vojakov, aj pre kolegov maďarských, tú stravu na tej úrovni čo potrebujú alebo čo im chutí?"
I. KARÁSKOVÁ:
"Vzhľadom k tomu, že to je veľké množstvo ľudí tak neulahodíme vždycky každému a takisto aj vojaci keď sú doma tak ich ženy tiež niekedy presolia, prepaprikujú, pomýlia si sladkú papriku so štipľavou, takže aj takéto máme takéto zážitky všelijaké, ale myslím, že je to všetko, tiež sú spokojní aj so stravou."
B. ROŠTECKÝ:
"Dopočul som sa, že varia aj slovenskí, aj maďarskí vojenskí kuchári, ktorí varia lepšie alebo chutnejšie jedlá?"
I. KARÁSKOVÁ:
"Tak to záleží od stravníkov. Kedy sú stravníci Slováci a kuchári Slováci tak väčšinou sú spokojní. A slovenskí vojaci akože trošku menej obľubujú také maďarské jedlá. Pokiaľ nie je také akože typické maďarské, čo je typické aj slovenské, pomaly segedínsky guláš, takže to vedia perfektne uvariť aj maďarskí kuchári a veľa jedál je aj maďarských veľmi dobrých."
B. ROŠTECKÝ:
"Viem, že aj vy viete variť, občas im do toho hovoríte teda?"
I. KARÁSKOVÁ:
"No tak občas áno, hlavne keď tvoríme jedálny lístok, lebo oni nerozmýšľajú nad tým, že aby bola pondelok, utorok, streda, štvrtok, piatok ryža, tak musím ich vždycky trošku tak usmerniť, že aby sa to trošku striedalo a aby to bolo trošku pestrejšie."
P. REPKOVÁ:
"Priamo v nárazníkovej zóne na pozorovateľskej pozícii Alkatras sme stretli vojenského hrdinu tohto roka, laureáta vojenského činu záchrana života nadrotmajstra Martina NIČA. Martin si toto prestížne ocenenie nemohol na galaprograme osobne prevziať práve kvôli službe v cyperskej misii. Dnes slúži na pozícii veliaceho poddôstojníka patrolovacej čaty."
B. ROŠTECKÝ:
"Patrolovacia čata, Martin to znie tak hrozivo. Čo to znamená?"
M. NIČ:
"V našom prípade top znamená 24-hodinové nepretržité patrolovanie v nárazníkovej zóne priestoru zodpovednosti našej čaty."
B. ROŠTECKÝ:
"Vy ste veliaci poddôstojník, aké je vaše poslanie, vaše úlohy?"
M. NIČ:
"Zabezpečiť nepretržitý kvalitný priebeh služby, plus logistické zabezpečenie, personálne veci, riešenie sťažností, problémov vojakov, kontrolná činnosť."
B. ROŠTECKÝ:
"Čata má aj svojho veliteľa, čiže vaša úloha je podporovať jeho rozhodnutia alebo zastávať viacej tých vojakov?"
M. NIČ:
"Veliteľ je dôstojník, ako taký je to reprezentant, ktorý nesie hlavne zodpovednosť a všetky jeho rozhodnutia sú realizované prostredníctvom mňa."
B. ROŠTECKÝ:
"Vráťme sa do misie, ste tu od marca, aké skúsenosti ste stihli získať z tejto služby?"
M. NIČ:
"V prvom rade musím pochváliť veliteľstvo, ktoré vyvíja skutočne eminentnú snahu, aby veci aj často za obtiažnych okolností išli tým smerom, ktorý je požadovaný. Ten život ide ako má, naši vojaci sú spoľahliví, sú dobrí. Tie problémy, ktoré sa tu riešili sú bežného rázu, ktoré máme aj v slovenskej armáde."
B. ROŠTECKÝ:
"Ide o vzťahové problémy?"
M. NIČ:
"Až tak by som to nenazval, nie sú tu žiadne ponorkové nemoci. Samozrejme ľudia sa povadia, každý sme iný temperament, iná povaha, myslím si, že je to normálne pokiaľ sa to vydiskutuje tým správnym smerom."
B. ROŠTECKÝ:
"Pre vašu službu je prínosom táto misia?"
M. NIČ:
"Pre každého profesionálneho vojaka si myslím, že je každá misia prínosom, pokiaľ samozrejme má vôľu, má snahu a dokáže spracovať informácie, ktoré na tej misii môže obsiahnuť."
B. ROŠTECKÝ:
"Nechýba vám domov?"
M. NIČ:
"Samozrejme, že chýba, každému chýbajú blízke osoby, rodina a tak ďalej, ale myslím, že služba vojaka je práve o tom, že nie iba sedieť doma na zadku a každý deň pekne odchádzať z roboty domov a tak ďalej tá rutina, ale aj odlúčenosť od rodiny, to je neoddeliteľná stránka nášho povolania."
P. REPKOVÁ:
"Úroveň služby našich vojakov na Cypre a plnenie úloh misie si v minulých dňoch osobne preveril minister obrany Jaroslav BAŠKA i poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. My sme na záver oslovili predsedu výboru Národnej radu pre obranu a bezpečnosť Rudolfa PUČÍKA."
B. ROŠTECKÝ:
"Pán predseda je to pre vás prvá návšteva tejto misie, ako to na vás zapôsobilo, čo ste videli, čo sa vám páčilo, čo nie?"
R. PUČÍK:
"Bol som už na misiách v Kosove, v Bosne a Hercegovine, na Cypre som prvýkrát na návšteve tejto misie. Naši vojaci slúžia v komplikovanom politickom a vojenskom priestore. Samozrejme som sa zaujímal o ich materiálno-technické vybavenie, o tom aká je ich celková nálada. Nemajú to tu ľahké, skutočne na mňa určité stanoviská pôsobili dosť depresívne, ale som toho názoru, že naši vojaci sú veľmi dobre pripravovaní a nálada v mužstve je relatívne dobrá."
B. ROŠTECKÝ:
"Prispievajú teda takéto misie ku skvalitneniu služby slovenských vojakov podľa vás?"
R. PUČÍK:
"Tak ja som toho názoru, že misie budú pokračovať v podstate neustále. Toto pôsobenie našich vojakov je skúsenosť, ktorá sa nedá zaplatiť, respektíve nedá sa získať v službe na Slovensku a títo vojaci budú podľa môjho názoru psychicky a fyzicky odolní a pripravení aj na ďalšie misie a na ich činnosť si myslím, že môžeme byť všetci hrdí."
P. REPKOVÁ:
"6. novembra si v Skalici položením vencov k Pamätníku padlých v 1. svetovej vojne pripomenuli 90. výročie Československa a československých legionárov, ktorí významne prispeli k vzniku nového štátu. Niektoré historické súvislosti z tohto obdobia objasnil riaditeľ Vojenského historického ústavu (?múzea) podplukovník Miloslav ČAPLOVIČ."
M. ČAPLOVIČ:
"Skalica bola jedna z najvýznamnejších bášt slovenského národného hnutia spolu s Martinom a ďalšími mestami Slovenska. Mnoho mužov, ktorí vstúpili do radov rakúsko-uhorskej armády prešli práve na stranu légií a bojovali na všetkých frontoch légií, mnohí zahynuli práve z tohto regiónu. Významný deň je dnes práve 6. november, keď si pripomíname 90. výročie príchodu Dočasnej vlády do Skalice, ktorá bola poverená Národným výborom v Prahe 4. novembra, aby prevzala moc na území Slovenska. Samozrejme v tomto čase Slovensko nebolo ešte pod správnou kontrolou ani československých úradov, ani československého vojska. Prvé jednotky prichádzajú 1. novembra do Holíča a postupne sa začína anabáza obsadzovania Slovenska a bojov o Slovensko, ktoré vrcholia do konca júna 1919."
B. ROŠTECKÝ:
"Vychádza my z toho, že Skalica bola tri dni hlavné mesto Československa."
M. ČAPLOVIČ:
"Ja by som to tak nenazval, bola určite hlavným mestom Slovenska, pretože Národný výbor v Prahe delegoval na túto vládu právomoci a vlastne táto vláda mala implementovať zákony, poriadok na území, ktoré bolo súčasťou Československého štátu. Dá sa povedať, že je to jeden z najvýznamnejších historických míľnikov v novodobých dejinách Slovenska."
P. REPKOVÁ:
"Súčasťou osláv v Skalici bolo aj stretnutie žiakov základnej školy na Vajanského ulici s príslušníkmi Ozbrojených síl a členmi klubu vojenskej histórie Tatranci, ktorí sa venujú histórii československých legionárov. Predsedu klubu Miroslava BILSKÉHO počúvalo so zatajeným dychom 650 detí."
B. ROŠTECKÝ:
"Kam viedli vaše kroky?"
M. BILSKÝ:
"Na Sibír. Východiskovým bodom odtiaľ bolo mesto Irkutsk. Je to vlastne hlavné mesto Irkutskej oblasti, asi najväčšie mesto východnej Sibíri, nazývané tiež Parížom východnej Sibíri. A práve v Irkutsku som pátral po stopách takzvaného školiace strediska pre Slovákov alebo takého tábora zberného pre Slovákov, pre slovenských dobrovoľníkov, odkiaľ potom boli vysielaní do jednotiek ako velitelia a tiež sa mi tam podarilo identifikovať Bratskú mohylu, ktorá je v Irkutsku. Sú tam pochovaní československí legionári, ktorí padli v bitke o mesto. No a odtiaľ smerovali moje kroky do Pasovskoje, čo je železničná stanica na severovýchode Bajkalského jazera a tam práve zviedli československí legionári jeden z rozhodujúcich bojov s Červenou armádou a víťazstvom na týmito červenými jednotkami sa im potom otvára cesta ďalej na východ."
B. ROŠTECKÝ:
"Ako si Tatranci, aj vy sám, pripomenuli vznik Československa, 90. výročie?"
M. BILSKÝ:
"Zúčastnili sme sa pietnej akcie a pamätnej teda akcie pri pamätníku v Bratislave, ale tiež ďalším prínosom je dokumentárny amatérsky film o československých légiách, ktorý sme v premiére uviedli 30.10.2008, čiže pri príležitosti 90. výročia Martinskej deklarácie."
P. REPKOVÁ:
"A nám už zostáva iba sa rozlúčiť. Pri výrobe a vysielaní Plnej poľnej spolupracovali Pavol PRELOVSKÝ, Miroslav MINÁR, Bernard ROŠTECKÝ a Petra REPKOVÁ. Dopočutia o týždeň."
