Dnes navštívime Turecký vrch aj Lešť, povieme si niečo o takmer zabudnutej histórii Slovenska a záver bude patriť Olympijským hrám.
- Dátum: 09.08.2008
- Dĺžka: 10:25 min.
- Veľkosť súboru: 2.39 MB
"Výcvikové priestory našich Ozbrojených síl nie sú opustené ani v tento prázdninový čas. S Armádnym magazínom dnes navštívime Turecký vrch, aj Lešť a pozrieme sa čo sa v nich deje. Povieme si niečo o takmer zabudnutej histórii Slovenska a záver bude patriť Olympijským hrám. Nerušené a pohodové počúvanie vám želá Petra REPKOVÁ."
.....
B. ROŠTECKÝ, redaktor:
"Pechotná strelnica vo vojenskom výcvikovom priestore Turecký vrch opäť ožila výstrelmi. Príslušníci Čestnej stráže Ozbrojených síl Slovenskej republiky tentoraz svoje nablýskané pušky, ktoré majú na prehliadkach a pri slávnostných príležitostiach tentoraz vymenili za samopaly vzor 58. Na dôvod prečo je tomu tak sa pýtam veliteľa Čestnej stráže, podplukovníka Miroslava IŠTVÁNA."
M. IŠTVÁN:
"Takisto vojak Čestnej stráže musí byť vševojskovo pripravený, to znamená, že musí vedieť perfektne strieľať.
B. ROŠTECKÝ:
"Čiže toto je jedno z pravidelných cvičení?"
M. IŠTVÁN:
"Áno každý mesiac máme dvakrát streľby."
B. ROŠTECKÝ:
"A ako to chlapcom ide?"
M. IŠTVÁN:
"Ide im to v celku dobre a hlavne je to pre nich zmena."
B. ROŠTECKÝ:
"Streľbu na pozemné ciele dokončili vojak Michal BABÍN a vojak Peter VARIAN. Peter ako sa ti strieľalo?"
P. VARIAN:
"V celku to ušlo. Mal som síce iba dvadsať nábojov, ale padli mi tuším tri, neviem presne ktoré, ale tri asi padli."
B. ROŠTECKÝ:
"Je to pre vás Michal zmena oproti tomu stráženiu pri čestných rôznych udalostiach?"
M. BABÍN:
"No trošku áno, ako sa to vezme, kedy ako."
B. ROŠTECKÝ:
"Ako často chodievate sem na strelnicu?"
M. BABÍN:
"Ja som tu teraz po prvýkrát lebo som sa vrátil z VŠ-ky."
B. ROŠTECKÝ:
"Z Odbornej výcvikovej školy, tam ste sa naučili strieľať alebo ste s tým už mali skúsenosti pred tým z civilu možno?"
M. BABÍN:
"Z civilu nie, ale predtým som ešte na ZŠ-ke strieľal."
B. ROŠTECKÝ:
"Čo je lepšie, strážiť alebo na takýchto streľbách?"
M. BABÍN:
"Streľby jednoznačne."
S. PETROVIČ:
"Riadiaceho teraz budem brať s tým, že ide vykonať streľby. Takže rotný TÓTH k vydaniu streliva vpred!"
B. ROŠTECKÝ:
"Takže to bolo poučenie veliaceho poddôstojníka 1. roty Čestnej stráže nadrotmajstra Stanislava PETROVIČA. Ako vy hodnotíte prípravy tejto streleckej vašich chlapcov?"
S. PETROVIČ:
"Profesionalizácia zabezpečila teda aj to, že ten personál je stabilný, streľby sa vykonávajú pravidelne a na základe teda toho vojaci dosahujú čoraz lepšie výsledky."
B. ROŠTECKÝ:
"Práve sme sa rozprávali s vojakmi, ktorí prišli z Odbornej výcvikovej školy, majú teda už určité návyky?"
S. PETROVIČ:
"Áno, áno, určite áno, samozrejme musia absolvovať túto školu, musia tam získať tie návyky, ktoré sú potrebné na vedenie streľby a samozrejme nie je možné tam k streľbe pripustiť vojaka, ktorý nie je vycvičený vzhľadom na to, že strelecká príprava je zamestnanie, ktoré je veľmi dôležité a samozrejme je to aj dosť zamestnanie, ktoré je relatívne nebezpečné."
B. ROŠTECKÝ:
"Máte tu rôzne cvičenia na tejto strelnici, môžete ich priblížiť z čoho strieľajú chlapci?"
S. PETROVIČ:
"Zo samopalu vzor 58, potom guľometníci, ktorí sú na funkciách guľometníka, strieľajú z guľometu, velitelia družstiev, teda čo sme teraz previedli, sú riadiaci na pracoviskách, v prípade teda, že ukončujeme zamestnanie tak ich sťahujeme a idú tiež strieľať zo samopalu a na záver strieľame potom z pištole a tým pádom sa streľby ukončujú."
P. REPKOVÁ:
"Čestná stráž strieľa naozaj výborne. Podstatne náročnejší výcvik sme však videli v minulých dňoch vo výcvikovom priestore Lešť. Absolvovali ho príslušníci našej prvej strážnej jednotky z martinského práporu, ktorí onedlho odídu do afganského Urusganu. Záverečné cvičenie končilo útokom na naše pozície a sledoval ho Bernard ROŠTECKÝ."
B. ROŠTECKÝ:
"Prichádzajúce vozidlá nepriateľské likvidujú paľbou z obranného stanovišťa a samozrejme aj streľbou z ručného protitankového granátometu. Úspešným strelcom, ktorý zasiahol vozidlo nepriateľské je ostreľovač slobodník Peter. Koľko ste to museli trénovať, aby ste zasiahli na takú veľkú vzdialenosť."
Peter:
"To nie je veľká vzdialenosť."
B. ROŠTECKÝ:
"Tie určité už tieto návyky fungujú."
Peter:
"Po tých rokoch hej."
B. ROŠTECKÝ:
"Tu ste na výcviku do jednej z najťažších operácií. Ako sa vám zatiaľ pozdáva vaša príprava, ako sa vám pozdáva to, že budete pol roka odlúčený od rodiny?"
Peter:
"Pocity sú všelijaké, ale výcvik je v pohode."
B. ROŠTECKÝ:
"Čo bolo najťažšie na tom?"
Peter:
"Zvyknúť si na to a je to celkom iný život, iná kultúra."
B. ROŠTECKÝ:
"Máte skúsenosti s tým, boli ste niekde v misii?"
Peter:
"Bol som už na Golanských výšinách, je to síce tiež islamský štát, ale celkom je rozdielny ako Afganistan."
B. ROŠTECKÝ:
"Tam bol možno väčší kľud. Koho doma nechávate?"
Peter:
"Manželku Ingrid, najstaršieho syna Petra, strednú dcéru Klaudiu a najmladšiu Adrianu."
B. ROŠTECKÝ:
"Asi im bude smutno. Budete im telefonovať alebo aký bude váš kontakt?"
Peter:
"Tak dúfam, že budem telefonovať, aj cez internet niečo."
......
P. REPKOVÁ:
"Poznať dávnu a takmer neznámu vojenskú históriu Slovenska je cieľom Hornoliptovského kuruckého regimentu z podtatranskej obce Vavrišovo. Zopár nadšencov spojili sily a svoju činnosť chcú zamerať najmä na protihabsburgské povstanie z pre tristo rokov. V kuruckých zeleno-červených mundúroch sme ich stretli v Trenčianskej Turnej kde si spoločne s historikmi pripomenuli slávnu bitku proti cisárskemu vojsku. Velil im náčelník štábu Miroslav ŠTEVČEK."
M. ŠTEVČEK:
"Horskí pešiaci boli vyzbrojení puškou, takzvanou dútnačkou, ale vlastne my budeme mať vo výzbroji tvarove rovnakú pušku, ale bude to kresadlová kvôli takému praktickému použitiu. Ďalej Kuruci mali šable samozrejme, no a vo vojsku boli jazdci ako aj pešiaci a vlastne toto kurucké vojsko bolo v podstate nie pravidelné vojsko, bolo to niečo na spôsob partizánskeho boja a partizánskych bojovníkov, takže vlastne oni nebojovali v podstate na rovinách, ale robili nejaké čiastkové prepady a tým znervózňovali pravidelné vojsko rakúske."
B. ROŠTECKÝ:
"Možno sa to ten Jánošík naučil práve v tom kuruckom vojsku takéto prepady?"
M. ŠTEVČEK:
"Jánošík bol kompletný vojak, bol napred Kuruc, pri Trenčíne ho zajali a vlastne potom prešiel ku Labancom, až ako odišiel od Labancov tak sa stal zbojníkom a vlastne samozrejme tieto svoje skúsenosti vojenské veľmi dobre využil."
B. ROŠTECKÝ:
"V čom spočíva náplň vašej práce ako náčelníka štábu?"
M. ŠTEVČEK:
"Náčelník štábu má veľa povinností, starať sa o mančaft, či už zásobovanie strelivom, zásobovanie zbraňami, ale samozrejme aj zásobovanie potravinami a inými tekutými požívatinami, ktoré sú pre vojsko kurucké, ale si myslím, že aj terajšie vojsko, úplne nevyhnutné."
B. ROŠTECKÝ:
"Koľko máte vojakov, nie je to tajné?"
M. ŠTEVČEK:
"Tak nemal by som to prezrádzať, ale doteraz je nás pätnásť vojakov, my sme len včera dostali nové uniformy, takže vlastne na zbrane ešte len čakáme, ale určite v roku 2009, kedy bude 300. výročie bitky pri Vavrišove, budeme kompletne vyzbrojený a určite už budeme vedieť aj strieľať."
B. ROŠTECKÝ:
"Nuž a poslúchajú náčelníka štábu?"
M. ŠTEVČEK:
"Zatiaľ poslúchajú, zatiaľ sú ako nováčikovia veľmi vyplašený tak ako každý nováčik na vojne, uvidíme čo bude v budúcnosti, ale samozrejme chce to autoritu, tvrdú ruku a budeme sa snažiť, aby to vojsko vyzeralo tak ako to vojsko vyzerať má."
B. ROŠTECKÝ:
"Majú aj povinnosť študovať dejiny?"
M. ŠTEVČEK:
"Túto otázku ste položili veľmi dobre, ako máme pomerne dosť ťažké srdce na historikov, pretože toto obdobie absolútne nie je zmapované a čakáme teda, že historici aj toto obdobie našej histórie slovenskej, myslím, že veľmi dôležité obdobie, zmapujú a dajú informácie ľuďom také, ktoré sú relevantné a na ktorých sa dá stavať, pretože bez poznania minulosti nemôže národ napredovať dopredu."
P. REPKOVÁ:
"V Trenčianskej Turnej sedeli za jedným stolom Kuruci spoločne so svojimi vtedajšími nepriateľmi, moravskými Portášmi, strážcami moravsko-uhorskej hranice na Valašsku. Ich veliteľ Libor FOJTU nám predstavil súčasný valašský zbor, portášsky v Valašskej Bystřice."
L. FOJTU:
"Valašský zbor, portášsky vlastne slúžil a bol vždy určený k ochrane moravsko-uhorského pomedzia, moravsko-uhorskej hranice a samozrejme i v rámci ďalších ochranných pochôdzok po území Moravy a čiastočne aj Slovenska, pretože na Slovensko odvádzal, trebárs aj do Trenčína, tých, ktorých chytil na hraniciach, to znamená uhorských občanov."
B. ROŠTECKÝ:
"Čiže máte vzťah aj k tejto Trenčianskej stolici. Aké podujatia robievate u vás na Morave alebo poprípade aj na slovenskej strane?"
L. FOJTU:
"Základ vlastne aj zboru bol v chlapcoch alebo ogaroch, ako sa hovorí u nás, ktorí sa zaujímali o vojenskú históriu a absolvovali trebárs napoleonské vojny, takže oni už mali skúsenosti už s tou stavbou a vyzbrojenosti a vystrojenosti týchto jednotiek. My samozrejme sa zúčastňujeme našich regionálnych akcií trebárs v skanzene v Rožnove, ale v spolupráci s CHKO chránime tiež trošku tie naše krásne Beskydy, pretože v súčasnej dobe sú veľmi ohrozované a ničené, napomáhame i turistickému ruchu, to znamená, že po tých našich potulkách po tých portášskych chodníkoch, ktoré sú tam, my vlastne vysvetľujeme čo, kde bolo v histórii, čo, kde sa môže objaviť a vysvetľujeme tiež tým ľuďom čo môžu a čo nemôžu si natrhať alebo ničiť."
B. ROŠTECKÝ:
"Akú máte výstroj a výzbroj?"
L. FOJTU:
"Takže my sme postavili repliku portášskeho zboru z roku 1770 až do toho konca zboru do roku 1830. Výzbroj sú prevažne kresadlové zbrane. Portáš bol dôsledne vyzbrojený, takže pre pochôdzky lesom a na kopcoch nosil pušku, niekoľko pištolí, pretože bol vlastne až skoro celý mesiac na tých trasách, samozrejme nosil tradičný valašský obušok, to je sekerka na dlhom topore, o ktorý sa opieral, ten topor bol dlhý až po prsia, takže sa s ním dokonca dalo aj odrážať, to znamená preskakovať prekážky a podobne. No a portášsky zbor bol vlastne stavaný aj preto, že on vlastne mal tie svoje chodníčky a vedel tie trasy a bol obliekaný do oblečenia toho tunajšieho ľudu, takže splynul s tým ľudom a dokázal odhaľovať teda tých zbojníkov alebo tie bandy, ktoré prichádzali aj z Uhrov kradnúť dobytok a vedeli kde sa im majú postaviť."
.....
STALO SA
P. REPKOVÁ:
"Na záver poďme od dávnej histórie do súčasnosti. Včera začali novodobú históriu písať Olympijské hry v Pekingu. Nás teší, že takmer tretinu slovenskej výpravy tvoria športovci z Dukly Banská Bystrica, do ktorých vkladáme aj najviac nádejí v súbojoch o medaily. Riaditeľ Dukly Ľubomír ROŠKO dúfa v umiestnenie svojich zverencov aj stupne víťazov. Chceli by sme získať tri, štyri medaily, na ktoré si myslím máme reálne šance, prezradil o ambíciách vojenských športovcov. Veríme, že sa jeho slová naplnia a budeme držať palce."
.....
P. REPKOVÁ:
"No a to už je na dnes všetko. Plnú poľnú pre vás vysielali Dušan KALNÝ Miroslav MINÁR, Bernard ROŠTECKÝ, a Petra REPKOVÁ. Dopočutia o týždeň."
