Prekvapenia z vojenskej púti do Lúrd, pozvánka na letecký deň, pozvánka na vyhlásenie známky roka a tiež rozlúčka s vojakmi pred cestou do Afganistanu. To všetko sme dnes nabalili do Plnej poľnej.
- Dátum: 12.06.2006
- Dĺžka: 12:10 min.
- Veľkosť súboru: 2.72 MB
Textový prepis relácie:
P. REPKOVÁ, redaktorka: "Prekvapenia z vojenskej púti do Lúrd, pozvánka na letecký deň, pozvánka na vyhlásenie známky roka a tiež rozlúčka s vojakmi pred cestou do Afganistanu. To všetko sme dnes nabalili do Plnej poľnej, ktorej patrí nasledujúcich 25 minút."
B. ROŠTECKÝ, redaktor: "Nerušené počúvanie vám želá Bernard ROŠTECKÝ..."
P. REPKOVÁ: "...a Petra REPKOVÁ."
P. REPKOVÁ: "V piatok minulý týždeň sme sa rozlúčili s vojakmi, ktorí odchádzajú do misie ISAF do Afganistanu. Veliteľom jednotky je kapitán František MICHALOVIČ, veterán z misie UNMI v africkej Eritrei."
B. ROŠTECKÝ: "Bude to zrejme ťažšie ako v Afrike?"
F. MICHALOVIČ: "Tak určite to bude ťažšie len skrz to, že ideme vlastne do bojovej zóny. Misia v Afrike viac‑menej mierová, takže tam sa až tak moc nestrieľalo, ale obavy z toho nemám, pretože chlapci sú kvalitne a dobre vycvičení."
B. ROŠTECKÝ: "Takže svojim vojakom veríte. Máte medzi aj príslušníkov, ktorí už boli v takýchto operáciách alebo misiách?"
F. MICHALOVIČ: "Máme aj nových mladých príslušníkov, ale máme tam aj skúsených vojakov, ktorí absolvovali niekoľko misií, či už v Juhoslávii, v Afrike, v Kosove, takisto aj v Afganistane alebo v Iraku."
B. ROŠTECKÝ: "Pán kapitán vy ste svojou profesiou vlastne míner. Tie úlohy, ktoré tam budete plniť, sa budú týkať odmínovania?"
F. MICHALOVIČ: "Jednotka je vlastne rozdelená na tri čaty. Mínerská čata plní odmínovacie práce, letisková stavebná čata práce alebo opravy letištných plôch, poprípade budovania letísk, no a logistická čata vlastne zabezpečuje tieto dve čaty technikou a materiálom."
B. ROŠTECKÝ: "Odborné úlohy, plnenie to je jedna vec a druhá vec je, že budete v súčinnosti s koaličnými armádami, s koaličnými jednotkami. Ako je to s jazykovou prípravou, budú sa vedieť chlapci dohovoriť?"
F. MICHALOVIČ: "Z vlastných skúseností v Afrike viem, že dohovoriť sa vždycky dalo, či už rukami, nohami u niektorých, ale časť príslušníkov je pripravená aj pomerne kvalitne z anglického jazyka, takže nevidím v tom nejaký problém."
B. ROŠTECKÝ: "Ďakujem. Rotný Martin TOMÁŠ, vy ste už v Afganistane boli. Ešte si spomínate ako to tam vyzerá?"
M. TOMÁŠ: "Ja som sa vrátil z Afganistanu zhruba pred rokom, 4. júna, takže akurát po roku sa tam vrátim, iba s tým rozdielom, že ja som slúžil na americkej základni v Bagrame 14 mesiacov, pol roka som tam robil strážaka a pol roka som bol vlastne ako technik špecialista. No a teraz sa vraciam vlastne späť do Afganistanu, tiež budem budovať a opravovať letisko, cesty, akurát s tým rozdielom, že už nie na americkej základni v Bagrame, ale v Kábule a možno aj v iných miestach kde nás odvelia."
B. ROŠTECKÝ: "Povedali ste aj svojim kamarátom, s ktorými odchádzate, čo ich tam asi čaká?"
M. TOMÁŠ: "Áno, jasné. Chalani sa pýtali, odovzdal som im všetky zážitky, skúsenosti a dôležité informácie, ktoré určite budú potrebovať."
B. ROŠTECKÝ: "Aká bola príprava?"
M. TOMÁŠ: "Príprava na misiu a celkovo výcviky boli tentokrát ťažšie. Tento výcvik bol najťažší. Myslím si, že jak sa aj hovorí ‑ ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku ‑ ten výcvik nám dosť dal aj po teoretickej stránke, aj po praktickej stránke. Boli sme na Tureckom vrchu dva a pol týždňa, kde sme vlastne svoje vedomosti mohli prakticky realizovať, tam sa aj ukázalo akí sme vycvičení a ako sme vôbec pripravení na misiu a myslím si, že to zvládneme."
B. ROŠTECKÝ: "Výcvik bol podľa tvojich slov ťažký, bolo ťažké aj lúčenie v Bánovciach?"
M. TOMÁŠ: "V Bánovciach nechávam celú rodinu, hlavne priateľku, s ktorou som sa zasnúbil pred dvoma týždňami."
B. ROŠTECKÝ: "Potom bude určite svadba, takže váš pozdrav Andrejke."
M. TOMÁŠ: "Andrejka, láska moja jediná, pozdravujem ťa a posielam ti túto pesničku."
..... B. ROŠTECKÝ: "Golanské výšiny, hranica Sýrie, Libanonu a Izraela sú už viac než päť rokov domovom aj slovenským vojakom. V mierovej misii OSN UNDOF tu slovenský kontingent dohliada na mierové spolunažívanie národov na tejto stále horúcej hranici."
P. REPKOVÁ: "Mierová misia však nie je stále o službe. Časť voľna si vojaci vyplnia napríklad športom a neraz aj s prívlastkom adrenalínový. Naposledy to bolo napríklad keď vystúpili na horu Hebron. Absolvoval to aj náš kolega Vladislav VAVRINEC."
V. VAVRINEC: "Niektorí vojaci sa mohli zúčastniť aj pochodu, ktorý sa vlastne koná raz za misiu, to znamená raz za polrok. Je jedným zo štyroch, ktorý sa v misii UNDOP vlastne realizuje alebo organizuje a išlo o ausbatarž(?). Charakteristický je tým, že vlastne sa koná v dvoch dňoch. Prvý deň musia vojaci prekonať trasu dlhú 21 kilometrov a 400‑metrové prevýšenie a ten druhý deň je podstatne náročnejší. Ten druhý deň musia už šliapať vlastne 24 kilometrov a prekonať prevýšenie až 1900 metrov, čož teda nie je málo. Charakteristické je to v tom, že tento pochod sa uskutočňuje v ťažkom skalnatom teréne, v ktorom sa robia aj vlastne tieto patroly príslušníkov misie UNDOF."
..... P. REPKOVÁ: "Pekné zážitky si z vojenskej púti do Lúrd priniesol aj náš ďalší kolega, redaktor Obrany Michal KRIŠKO. Tu je jeden z jeho príbehov."
M. KRIŠKO: "Poviem rovno, že som bol svedkom nezvyčajných, doslova lurdských, stretnutí a príbehov. Napríklad náš poručík z Topoľčian Rasťo TICHÝ sa chcel odfotografovať pred jaskynkou Masabiel, kde sa zjavila Panna Mária. Zrazu ho oslovil v slovenčine chlapík a hovorí, ak chcete mať pamiatku ja vás odfotím. Vysvitlo, že je to rodák z Varína. Obaja pochádzali z Varína, obaja boli miništranti, akurát Jozef VOJTEK o desať rokov starší, medzitým sa stal kňazom našej slovenskej komunity v Londýne a presvedčil ich, že by stálo za to ísť z Londýna do Lúrd. Predstavte si, že Varínčan Rasťo TICHÝ, poručík z Topoľčian, sa stretne s Varínčanom Jozefom VOJTEKOM, kňazom našej komunity v Londýne, práve v Lurdoch. Ale nebol to koniec príbehu. Druhý príbeh sa odvíjal s tým, že prišiel medzi Slovákov Londýnčanov a jeden menom František STRAKA ho osloví ‑ keď ste z Topoľčian nepoznáte duchovného Stana KANÍKA? A Rasťo TICHÝ mu odpovedá ‑ ak ste zvyknutý na prekvapenia poďte so mnou. Išli do hotela kde Stanislav KANÍK ležal v posteli v tmavej izbe a cez pootvorené dvere videl siluetu svojho bratranca. Neveril očiam, až keď zaznel hlas Františka STRAKU uveril, že naozaj ide o bratranca, ktorý už dva roky robí lešenára na stavbách v Londýne."
..... STANE SA: B. ROŠTECKÝ: "Letisko Sliač zajtra otvorí svoje brány širokej verejnosti. Pozvánka na Air Fest Slovak 2006 platí pre všetkých milovníkov letectva, fanúšikov adrenalínovej leteckej akrobacie a všetkých, ktorí vojenským i nevojenským pilotom držia palce."
P. REPKOVÁ: "Na všetko podstatné sme sa opýtali riaditeľa leteckého dňa Huberta ŠTOKSA."
H. ŠTOKS: "Som za prvé letecký nadšenec a spojiť to, že môžem pracovať, mať to aj koníček je pre mňa dá sa povedať šťastím. Od roku 2004, kedy v podstate boli posledné také väčšie tie medzinárodné letecké dni SIAD, keby sa nič neorganizovalo, nič by nebolo a tá tradícia leteckých dní od minulého roka v podstate bola založená a keďže tie letecké dni boli zrušené, tak chceli sme pokračovať v tej tradícii a chceme ponúknuť nejaké to airshow Slovensku. Slovensko si to zaslúži a patrilo medzi dobrých organizátorov leteckých dní." B. ROŠTECKÝ: "Na čo sa návštevníci môžu tešiť?"
H. ŠTOKS: "Takisto ako minulý rok priletí Zoltán VERES z Maďarska, majster Európy v leteckej akrobacii. Tohto roku bude mať slovenskú premiéru pán Uli DEMBINSKI, je to jeden z najlepších nemeckých akrobatov, na lietadle typu JAK‑55. Potom je tam sprievodný program, je tam bungee jumping, vystúpenie skupiny HEX, aersoft, Regrutačné stredisko Banská Bystrica, ktoré pripravilo sprievodné akcie v spolupráci s našimi partnermi. Prvých 5‑tisíc detí dostane napríklad zadarmo čokolády pri vstupe, takže je tam pripravené dosť a hlavne ten rekord na konci ak sa podarí, budeme držiteľmi svetového rekordu, dúfam, že to chlapcom z Očovských bačov vyjde." B. ROŠTECKÝ: "Ako hodnotíte doterajšiu spoluprácu s Ozbrojenými silami Slovenskej republiky?"
H. ŠTOKS: "Tak Ozbrojené sily Slovenskej republiky, ja im touto cestou musím poďakovať, že vlastne sa zúčastňujú, lebo bez nich by ten program myslím si, že nebol až tak atraktívny. Je to čisto profesionálna záležitosť. My ako agentúra, ako organizátori zabezpečíme všetko, dáme pozvanie, aby sa Ozbrojené sily zúčastnili, ony pozvánku prijali, prídu, zúčastnia sa a predvedú sa vo svojej plnej kráse."
P. REPKOVÁ: "Leteckého dňa, pán ŠTOKSA to už naznačil, na Air Feste sa môžeme tešiť aj na nový slovenský letecký svetový rekord. O čo konkrétne pôjde, to nám prezradí pán Branislav OLTUS, pilot zo svetoznámej akrobatickej skupiny Očovskí bačovia."
B. OLTUS: "Ide o to, že v roku 2004 na Aviatickej pouti v Pardubiciach českí piloti spravili oficiálne platný súčasný svetový rekord, kde za motorovým lietadlom Z‑37 Turbo Čmelák vytiahli do vzduchu sedem vetroňov typu Blaník. Tak sme si tak povedali, že pri takejto príležitosti by sme mohli skúsiť ešte viacej a skúsiť vytiahnuť tých vetroňov deväť. Bol by to rekord, ktorý je ohlásený aj do Guinnessovej knihy, oslovení sú komisári, ktorí by to mali odobriť a potvrdiť."
B. ROŠTECKÝ: "Budeme vám držať palce spolu s tými desaťtisíce návštevníkmi, aby sa vám to podarilo. Aký program ste ešte pripravili na tento letecký deň?"
B. OLTUS: "Tento spomínaný rekord ten bude až na záver leteckého dňa, vlastne po skončení programu. Budeme mať aj svoje vystúpenie, nie v presne v takej podobe ako na iných leteckých dňoch doma, aj v zahraničí, teda len štyri vetrone Blaník v skupinovej zlietanosti aj s niektorými akrobatickými prvkami. Tohto roku by sme to chceli troška obmeniť, inovovať, že by sme štartovali za jedným motorovým lietadlom piati s tým, že štyria by spravili tú svoju skupinovú zlietanosť, ktorú poznajú ľudia aj z leteckých dní a piaty pilot by po pristátí tej štvorčlennej skupiny zalietal sólovú akrobaciu na takom istom type lietadiel, na lietadle L‑13 Blaník."
..... B. ROŠTECKÝ: "Vyhlásenie najkrajšej slovenskej poštovej známky roka sa už zajtra opäť uskutoční v Kostoľanoch pod Tríbečom. Na podujatí nebudú chýbať ani vojaci s Poľnou poštou. Návštevníci uvidia unikátnu zbierku korešpondenčných lístkov a listov z mierových misií a tiež ukážky bojového umenia."
P. REPKOVÁ: "Do Kostolian vás pozýva starosta pán Ivan HOK."
I. HOK: "Toto podujatie sa uskutoční už po trinástykrát pri kostolíku svätého Juraja. To, že práve námet kostolíka svätého Juraja od akademického maliara Igora BENCA a rytca Fera HORNIAKA v roku '94 bol vyhodnotený ako najkrajšia slovenská poštová známka, ako prvá na Slovensku. No a keďže svätý Juraj je patrónom rytierov ‑ vojakov, nesmie pri tomto chýbať ani armáda Slovenskej republiky. Bude sa prezentovať prostredníctvom Poľnej pošty a výstavky pána Jozefa KORENÉHO, ktorý predstaví vojenské insígnie mierových misií a operácií. Prezentovať sa budú aj profesionáli prostredníctvom Klubu prieskumného práporu. Tu by som chcel povedať niečo aj z histórie nášho kostolíka, ktorý bol dosť dlho zaznávaný a bol tradovaný až do 11. storočia. Posledné prieskumy však dokazujú, že sa posúva minimálne do 8. až 9. storočia. Unikátom sú práve fresky, ktoré by mali byť z 10. storočia a práve to evokuje teraz vyhodnotenie na poslednej najkrajšej poštovej známky, ktorej autorom je akademický maliar FÉKE a je to REMBRANDTOV obraz ‑ Kultúrne dedičstvo a toto vlastne spája tento náš krásny kostolík s týmto kultúrnym dedičstvom v umení a kultúrnym dedičstvom nielen cirkevným, ale aj našim národným, kde môžeme prezentovať počas tejto prezentácie známok aj interiér kostolíka svätého Juraja v Kostoľanoch."
..... B. ROŠTECKÝ: "Za pozornosť vám ďakujú a na vašu priazeň opäť o týždeň sa tešia tvorcovia Plnej poľnej Eva MEDELSKÁ, Miroslav MINÁR, Bernard ROŠTECKÝ..."
P. REPKOVÁ: "...a Petra REPKOVÁ. Dopočutia."
