Život ľudí sa skladá z bežných každodenností, ale históriu ľudstva tvoria udalosti výnimočné. Plná poľná bola takejto výnimočnej udalosti svedkom a ponúkame vám jej zvukový záznam.
- Dátum: 16.06.2008
- Dĺžka: 10:07 min.
- Veľkosť súboru: 2.32 MB
P. REPKOVÁ, redaktorka: "Život ľudí sa skladá z bežných každodenností, ale históriu ľudstva tvoria udalosti výnimočné. Plná poľná bola takejto výnimočnej udalosti svedkom a ponúkame vám jej zvukový záznam.
Takto sa rozlúčil rakúsky generál so slovenskými vojakmi po skončení ich pôsobenia v mierovej misii OSN na Golanských výšinách. Aj o nich bude reč v našej dnešnej relácii. Okrem toho si posvietime na jednotky prvej mechanizovanej brigády v ich mierovej posádke v Topoľčanoch a čo-to si povieme aj o Afganistane."
* * * P. REPKOVÁ: "Od roku 1998 bol slovenský kontingent súčasťou jednej z najdlhšie trvajúcich mierových misií na svete - misie OSN UNDOF na Golanských výšinách. Minulý týždeň naši vojaci opustili pozície pod horou Hebron v Sýrii a vrátili sa domov. Slávnostné ukončenie 10-ročnej histórie sme zaznamenali na magnetofónový pás."
W. JILKE: "Odchádzate z tejto misie s vedomím, že ste úlohy pred vás postavené splnili... Rád by som sa vám aj vášmu kontingentu poďakoval a prajem vám šťastnú cestu a všetko najlepšie po návrate domov."
Redaktor: "Slovenským vojakom v ich rodnej reči poďakoval hlavný veliteľ misie UNDOF na Golanských výšinách generálmajor Wolfgang JILKE. V tejto chvíli minister obrany Slovenskej republiky s hlavným veliteľom podpisujú protokol o odovzdaní misie chorvátskemu kontingentu. Po 10-tich rokoch za zvukov vojenskej trúbky klesá slovenská zástava na veliteľstve misie zo stožiara a nahradí ju chorvátska vlajka. Za 10 rokov slovenskí vojaci, ktorých sa tu vystriedalo viac než tisíc, plnili úlohy v priestore Golanských výšin monitorovania, pozorovania, ale aj pomoci miestnemu obyvateľstvu. Splnili všetky úlohy v nárazníkovej zóne a prispeli k mieru v tomto kúte sveta."
P. REPKOVÁ: "Mnohým slovenským vojakom sa v oku zaleskla slza a výnimkou nebol ani slobodník Miroslav CHOMIČ."
Redaktor. "Dnes sme teda slávnostne ukončili pôsobenie slovenských vojakov na Golanských výšinách, čo to pre vás znamená?"
M. CHOMIČ: "Tak ten rok služby je to tak trošku dá sa povedať veľa, aj to odlúčenie od rodiny, ale keď to tak zoberieme v globále, tak celkom dosť veľa poznatkov som nadobudol na tejto misii."
Redaktor: "Čiže pocítili ste aj určitú ľútosť za tým, že niečo takéto končí, je to historická chvíľa, vlajka klesala dole slovenská..."
M. CHOMIČ: "Tak určite že áno, lebo človek, keď už je niekde rok vonku, tak si na to trošku aj tak zvykne a zrazu je všetkému koniec. Je to trošku tak ľúto."
Redaktor: "Vy ste boli vlastne v zálohe, rezervné sily rýchlej reakcie. Čo to znamená?"
M. CHOMIČ: "V prípade, že keby sa niečo stalo, nejaké narušenie, tak my by sme museli okamžite vyraziť a zasahovať v rámci svojich možností a podľa pravidiel."
Redaktor: "Zažili ste nejaké dramatické chvíle?"
M. CHOMIČ: "Zatiaľ neboli žiadne dramatické chvíle a dúfam, že to aj tak ostane."
Redaktor: "Ostáva vám do odchodu na Slovensko ešte pár dní, ako ich strávite? Nakúpite darčeky?"
M. CHOMIČ: "Tak darčeky už sú skoro nakúpené a vzhľadom na to, že končíme a prišiel nový kontingent, tak treba bude čím skôr a čo najrýchlejšie zaučiť tých nových, aby aspoň trošku vedeli, čo sa tu deje a čo sa robí."
Redaktor: "Čo vám najviac do vašej profesionálnej služby dala táto misia?"
M. CHOMIČ: "Trošku ináč chápať ostatných ľudí, iné národnosti a dá sa povedať že aj väčšia spolupráca v kolektíve s ľuďmi alebo v uzavretom menšom spoločenstve."
Redaktor: "Čo vás čaká v tej službe vojenskej?"
M. CHOMIČ: "Sa vraciam naspäť na delostrelecký oddiel odkiaľ som aj išiel na misiu a moja kariéra dúfam, že bude napredovať."
* * * P. REPKOVÁ: "A poďme teraz domov do Topoľčian, kde sídli veliteľstvo prvej mechanizovanej brigády. Zajímalo nás, ako trávia vojaci dni keď nie sú na cvičeniach vo výcvikových priestoroch a pôsobia v tzv. mierovej posádke."
Redaktor: "Na strelnici vo výcvikovom priestore neďaleko Topoľčian práve prebiehajú streľby roty podpory velenia prvej mechanizovanej brigády. Jej veliteľ poručík Dušan MURÍN. Aké zamestnanie majú vaši chlapci?"
D. MURÍN: "Je to zamestnanie zo streleckej prípravy, ktoré je zamerané na precvičenie streleckých znalostí a vykonanie určitého kontrolného cvičenia."
Redaktor: "Vidím vašich príslušníkov, že strieľajú z pištole, ako im to ide?"
D. MURÍN: "Zatiaľ prebehli streľby zo samopalu, ktoré nemáme ešte síce vyhodnotené, ale podľa toho, čo som videl, tak dopadli veľmi dobre. Väčšina príslušníkov mali hodnotenie za jedna a pokiaľ vidím streľby, tak to dopadne podobným spôsobom."
Redaktor: "Pokiaľ viem, rota podpory velenia je jedna z najdôležitejších jednotiek každého vojenského útvaru. Pripomeňme si, aké úlohy plnia vaši vojaci?"
D. MURÍN: "Nie je to bojová jednotka ako taká, je to zabezpečovacia jednotka, ktorá plní podporné úlohy."
Redaktor: "O aké úlohy teda ide?"
D. MURÍN: "Dopravu jednotlivých osôb na kontrolné stanovištia, technickú prevádzku, spojovaciu prevádzku a rôzne iné úlohy, ktoré sú plnené."
Redaktor: "Zdokonaľujete sa aj napríklad na cvičeniach vo vojenských priestoroch Lešť, Turecký vrch?"
D. MURÍN: "Áno, minulý rok sme boli minimálne trikrát na Lešti, kde sme vykonávali teda v rámci brigády cvičenie budovanie veliteľského poľného stanovištia a presúvanie sa z rôznych priestorov, menenie pozícií atď."
Redaktor: "Samozrejme, profesionálni vojaci sú u vás niektorí dlhšie, niektorí Kratšie. Aká je skladba jednotky?"
D. MURÍN: "Väčšinou sú to vojaci, ktorí slúžia v jednotke 3 až 4 rokov, ale sú tu aj nováčikovia, ktorí majú za sebou prvý rok účinkovania na našej rote a vedú si podľa mňa veľmi slušným spôsobom."
Redaktor: "Ďakujem, spýtame sa rozhodcu, ako nastrieľali. Poručík Marián FÚRI vyhodnotil streľbu. Dobre nastrieľali chlapci?"
M. FÚRI: "Tak ešte máme jedno kolo pred sebou, zatiaľ je to také obstojné, sú aj takí, ktorí nastrieľali za jedna, sú aj takí, ktorí sú nevyhovujúci, takže uvidíme ďalšie kolo."
Redaktor: "Aké najčastejšie chyby robia pri streľbe?"
M. FÚRI: "Nesústredia sa na tú streľbu, snažia sa vystreliť čo najskôr."
Redaktor: "Čo vás čaká ešte dnes, aký výcvik?"
M. FÚRI: "Ešte dokončíme vyhodnotenie, potom poobede podľa zamestnania."
* * * P. REPKOVÁ: "Velitelia sú zodpovední za výsledky a splnenie úloh. Samozrejme, bezpečnosť je na prvom mieste. Zodpovednosť za ňu prevzal na strelnici zdravotník rotný Peter MITKO."
Redaktor: "Zatiaľ streľby z vášho hľadiska ako prebiehajú?"
P. MITKO: "Bez úrazu, takže skvele."
Redaktor: "Samozrejme, nebýva to vždy tak, ale väčšinou takéto úrazy bývajú možno na cvičeniach a vyvedeniach."
P. MITKO: "Úrazy sa skôr stávajú ani nie z toho, že by neboli zabezpečené bezpečnostné opatrenia, ale skôr z nedbanlivosti ľudí o svoje zdravie, o svoj pitný režim, už keď sa len týka úpalov. Alebo z nedbanlivosti takej, že nedávajú pozor pri práci. Môže sa stať aj nejaké to vážnejšie ochorenie, ktoré sa môže prejaviť priamo na tom cvičisku pri nejakej veľkej fyzickej záťaži. Čo ovšem je kontrolované každoročnou zdravotnou prehliadkou. Každý profesionálny vojak musí absolvovať zdravotnú prehliadku každý druhý rok. Niektoré tie ochorenia sú aj tak skryté, môžu sa prejaviť."
Redaktor: "Vaše obväzisko je teda pripravené na všetky možné eventuality?"
P. MITKO: "Čo sa týka personálneho zabezpečenia, určite áno. Čo sa týka materiálneho zabezpečenia, nie sme na tom tak, ako by sme mohli byť."
Redaktor: "Vy máte skúsenosti aj z misií, kde ste slúžili?"
P. MITKO: "Ja som slúžil na Cypre ako zdravotník pre naše slovenské velenie. Bola to vlastne moja prvá a najlepšia skúsenosť, ktorú som mal s prácou vonku, s prácou ľudí, pretože som musel komunikovať čisto anglicky, pretože tam boli príslušníci iných štátov ako boli Argentínčania, Maďari, Briti, s nimi sa veľmi ťažko komunikovalo niekedy, ale čo sa týka zdravotného zabezpečenia, bolo to tam oveľa lepšie. Robil som si vlastnú prácu, robil som stále, robil som vlastne kontinuálne, robil som ako záchranár, robil som ju ako ambulantná sestra. Keď to porovnám s prácou na Slovensku je to ťažšie, pretože tu robím dosť papierovej roboty, zdravotnícku prácu vykonávam len na streľbách, alebo na cvičeniach."
Redaktor: "Čiže hodnotíte to jednoznačne pozitívne ako skúsenosť z tejto misie."
P. MITKO: "Určite áno. Každá misia každého zdravotníka vždy obohatí o niečo viac."
Redaktor: "Naši vojaci sú v iných misiách, keby bola taká výzva ísť do niektorej, skúsili by ste to ešte?"
P. MITKO: "Do dvoch dní by som sa zbalil a odišiel."
* * * P. REPKOVÁ: "Najdôležitejšie operáciu NATO v Afganistane posilní v najbližších mesiacoch aj Slovensko. Vláda rozhodla, že v krajine by malo pôsobiť 246 vojakov. Dôležitá je aj rozvojová pomoc. Oslovili sme odborníčku v tejto oblasti pani Zuzanu FIALOVÚ."
Redaktor: "Pôsobili ste v Afganistane, máte osobné skúsenosti. Ako sa tam prijíma tá pomoc, ktorú poskytuje svet afganskému ľudu?"
Z. FIALOVÁ: "Veľmi vďačne. Ja som pôsobila vo viac ako 25 krajinách počas môjho profesionálneho života a ja som sa nikde na svete nestretla s ľuďmi, ktorí by boli takí veľmi chtiví zmeny, zmeniť svoj život. Ich nemusíte presviedčať, že sa treba učiť. Ich nemusíte presviedčať, že majú niečo urobiť. Im poviete, poďme toto robiť, s týmto vám pomôžeme a oni sú pripravení, ideme. Je to samozrejme vec prístupu. Tá pomoc sa musí robiť profesionálne. Treba rešpektovať rozdiely kultúrne. To sú veľmi citlivé veci a naozaj to nie je tak, že prídete s mieškom peniažkov ako dobrý strýčko Sam a rozdáte ľuďom a robte si s peniažkami čo chcete. To sa študuje na univerzitách, to ľudia získavajú veľmi, veľmi dlhou prácou tieto skúsenosti. Ale keď sa to robí kvalitne, má to veľmi dlhodobé a pozitívne výsledky."
