Čo majú spoločné generál a guľomet, ako vyzerá regrutačná špeciálna technika, v čom bude nový slovenský vojnový film výnimočný a prečo je Akadémia Ozbrojených síl jednou z najťažších škôl? Na tieto otázky vám dúfam v nasledujúcich minútach odpovieme v Armádnom magazíne Rádia Slovensko.
- Dátum: 19.02.2006
- Dĺžka: 10:44 min.
- Veľkosť súboru: 1.23 MB
Textový prepis relácie:
B. ROŠTECKÝ, redaktor: "Čo majú spoločné generál a guľomet, ako vyzerá regrutačná špeciálna technika, v čom bude nový slovenský vojnový film výnimočný a prečo je Akadémia Ozbrojených síl jednou z najťažších škôl? Na tieto otázky vám dúfam v nasledujúcich minútach odpovieme v Armádnom magazíne Rádia Slovensko. Nerušené počúvanie vám želá Bernard ROŠTECKÝ.
Študenti, kadeti Akadémie Ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika to majú počas štúdia ešte o trošku ťažšie než ich kolegovia na civilných vysokých školách, výkony totiž musia podať i na športoviskách. Potvrdil nám to v rozhovore vedúci ústavy telesnej výchovy a športu v akadémii Ján PÁPAY."
M. MINÁR, redaktor: "Jazyková príprava, matematika, ale aj fyzická zdatnosť poslucháčov Akadémie Ozbrojených síl, to sú tri dôležité atribúty, ktoré vlastne musí spĺňať aj profesionálny vojak. Teda ako je na tom súčasná mladá generácia čo sa týka fyzickej zdatnosti?"
J. PÁPAY: "Ak poviem za mladú generáciu, mladá generácia je na tom slabo. Ak poviem za našich budúcich absolventov, tí sú na tom omnoho lepšie vďaka príprave, ktorú tu absolvujú."
M. MINÁR: "Je tvrdá, náročná?"
J. PÁPAY: "Určite je tvrdá a náročná. Štyri hodiny telesnej výchovy do týždňa, štyri telovýchovné sústredenia zamerané na špeciálnu, aj na základnú telesnú prípravu. Majú toho proste dosť. Tí čo chcú tak telesná zdatnosť sa im naozaj zvyšuje."
M. MINÁR: "Pomimo povedzme taj služobnej telesnej prípravy sú aj rôzne doplnkové možnosti, aké teda ponúka Akadémia Ozbrojených síl?"
J. PÁPAY: "Možností je viac. Vo svojom voľnom čase môžu študenti navštevovať rôzne krúžky alebo športové oddiely od plávania počnúc končiac ja neviem bojovými športmi. Podmienky na športovanie sú značné, štyri telocvične, bazén, vonku futbalové ihrisko, tenisové ihriská, športová strelnica, prekážkové dráhy a podobne, tých možností je veľmi veľa."
M. MINÁR: "Vieme, že pomerne úspešne sa tu darí organizovať aj súťaž v triatlone."
J. PÁPAY: "Rozbiehame to. V podstate prvý raz takáto súťaž vo väčšom bude v septembri tohto roku."
M. MINÁR: "Skúsme už teraz, síce je ešte zimné obdobie, porozprávať sa o tejto súťaži, poprípade aj o tej doplnkovej akcii, pochod po horách, údoliach tu v okolí Liptovského Mikuláša."
J. PÁPAY: "V dňoch 18. až 23. septembra pripravujeme akciu Akademický triangel. Vychádza z názvu školy, AOS skratka a celé sa to nesie v znamení čísla 3. To znamená budú tri cykloturistické trasy, dve z Bratislavy, jedna severná, jedna južná vetva a tretia trasa bude z Košíc. 30 miest bude zapojených zo Slovenska do tejto akcie a z vytipovaných miest vyberú primátori troch študentov, ktorí budú reprezentovať svoje mesto na tejto akcii, dvoch chlapcov, jedno dievča a títo za tri dni v spolupráci s našimi učiteľmi dorazia v peletóne po tých troch trasách do Mikuláša. Tu tri dni bude ďalšia akcia. Prvý deň prehliadka školy, prehliadka mesta, návšteva aquaparku Tatralandia. Druhý deň trojboj, beh, plávanie, streľba, súťaž medzi týmito 30 družstva, pardon 33, 3 budú z Liptovského Mikuláša a tretí deň bude zase odchod domov."
M. MINÁR: "Sme radi, že mediálne partnerstvo prijala aj naša redakcia armádneho vysielania Slovenského rozhlasu, takže tešíme sa na spoločné podujatie."
B. ROŠTECKÝ: "V minulej Plnej poľnej sme vás už informovali o novom slovenskom vojnovom filme, ktorý v týchto dňoch začali nakrúcať v krásnych exteriéroch Vrátnej doliny mladí slovenskí filmári. Celovečerný film Rozhovor s nepriateľom bude výnimočným pojatím historickej témy, originálny napríklad spojením vojnovej histórie so súčasným dianím vo svete, pri ktorom sú aj naši vojaci. Režisér filmu Patrik LANČARIČ nám prezradil aj ďalší aspekt filmu."
P. LANČARIČ: "Ten sa práve týka tej montáže celovej a zároveň celý príbeh bude točený moderným spôsobom, to znamená nebude sa to hrať na naturalistickú štylizáciu proste tej vojny, ale je to ako keby náš pohľad na ten svet. Bude točený na digitálnu kameru, bude v digitálnej strižni upravovaný rôznymi grafikami modernými a tak ďalej, bude dokoncipovaný celá tá tvár alebo štýl toho príbehu a potom to celé sa bude napaľovať na filmový materiál, aby sa to potom vlastne dostalo do kina. Čiže toto je to zvláštne. A ešte čo sa týka obsadenia, môžem povedať, že v hlavných úlohách sa predstavia hlavne mladí slovenskí herci, veľmi dobrí, ako je Marko IGONDA, Alexander BÁRTA, Monika HILMEROVÁ, potom z tej strednej generácie jeden najlepší dnes a to je Boris FARKAŠ, čiže na týchto štyroch ľudí to stojí. Medzi iným Marko IGONDA hral vo vojnovom filme Behind Enemy Lines, vlastne americkom, kde hlavnú úlohu stvárnil Gene HACKMAN a Marko tam hral jednu z hlavných úloh. Teraz dokončuje v Čechách jedno z pokračovaní filmu Ďalších príbehov Hannibala Lectera. No a Monika HILMEROVÁ vlastne hrala už v takomto príbehu, bola za to ocenená aj medzinárodnými oceneniami vo filme Lebernsborn ‑ Prameň života, tam hrala nemecké dievča a tuná vlastne bude hrať slovenské dievča. Hrala vo filme Uprising, čo bolo to povstanie, ktoré sa točilo aj v Bratislave, takisto je to z vojnového prostredia. Takže ja si myslím, že sú to veľmi zaujímaví šudia, čo sa týka obsadenia a čo je ešte dôležité je to, že všetci spolupodieľali aj na tvorbe scenára, čiže je to pre nás všetkých akási autorská alebo osobná výpoveď."
B. ROŠTECKÝ: "Včera v Bratislavských Hurbanových kasárňach minister obrany Martin FEDOR odovzdal nové vozidlá ôsmym regrutačným strediskám. Možno by udalosť nestála ani za zmienku, ale ako sa vraví všetko so všetkým súvisí a v tomto prípade ide naozaj o veľa. Profesionálne Ozbrojené sily potrebujú do svojich radov mladých vzdelaných ľudí. Nuž a pracovníkom regrutačných stredísk sa pri rozhovoroch so záujemcami o službu v armáde len veľmi ťažko vysvetľovali výhody takejto služby keď sa vozili na hrdzavejúcich Samarách. Nové Ople Astry v prevedení kombi sú praktické, odvezú aj množstvo informačných materiálov a sú aj akousi pojazdnou reklamou Ozbrojených síl, pretože nápisy a symboly profesionálnej armády na karosérii si všimne na cestách každý. Po slávnostnom akte sme oslovili ministra obrany Martina FEDORA."
M. MINÁR: "Vozidlá opustili Hurbanove kasárne, čo by ste chceli regrutačným strediskám zaželať v roku 2006? Vieme, že ten záujem o vstup do Ozbrojených síl mierne poklesol."
M. FEDOR: "Musím povedať naozaj, že rok 2006 bude tým, ktorý by mal nám viac napovedať ako sa bude v budúcnosti vyvíjať naplnenosť v Ozbrojených silách a tam závisí od regrutácie, preto tá dôležitosť alebo ten dôraz na to úsilie regrutácie v rámci slovenskej spoločnosti. Chcel by som zaželať samozrejme veľa šťastných kilometrov pre tých, ktorí ich budú viesť a naplnenie plánov, ktoré si určili."
M. MINÁR: "Druhú stránku veci nám vysvetlil náčelník Generálneho štábu generál Ľubomír BULÍK."
Ľ. BULÍK: "Dnes skutočne zvádzame zápas o novú tvár Ozbrojených síl, to znamená musíme zaktivizovať svoje prostriedky k tomu, aby sme ľudí informovali, aby sme ľudí získali a pochopiteľne, aby sme nastavili všetky mechanizmy k tomu, aby to prostredie, do ktorého pozývame nových záujemcov bolo atraktívne, aby bolo konkurencieschopné na tom trhovom poli, ktorý v súčasnej dobe v Slovenskej sa republike postupne pozitívne vytvára."
B. ROŠTECKÝ: "A pred záverom relácie sa dostávame k prvej otázke avizovanej na úvod relácie, čo má spoločné generál a guľomet. Nuž v našom prípade meno. Veliteľ Pozemných síl generálmajor Milan MAXIM. Bez urážky, počuli ste o takom guľomete s názvom Maxim?"
M. MAXIM: "Som vojak a mám také isté meno, takže samozrejme počul som o tom."
B. ROŠTECKÝ: "A viete o tom, že to bola veľmi účinná zbraň, automatická s veľkou účinnosťou, kadenciou, razantnosťou. Ste aj vy taký?"
M. MAXIM: "No chcel by som taký byť, pretože dobrý veliteľ by mal byť taký a o technických dátach zbrane samozrejme som trošku informovaný, mal som možnosť vidieť jeden z unikátnych kusov keď som navštevoval jazykový kurz v Kanade. Viem, že vynálezcovia, vlastne človek, ktorý je originál Nemec, mne to stále neišlo do hlavy, pretože meno Maxim mi viac evokuje ku východu Európy, teda k Rusku alebo Ukrajine."
B. ROŠTECKÝ: "Predpokladám, že vo výzbroji Maxima nemáte."
M. MAXIM: "Nie Maxima nemáme, ale mohli by ste nájsť niektoré verzie v našich sieňach slávy v Pozemných silách."
B. ROŠTECKÝ: "To bol mimoriadny situačný úvod nášho seriálu o slávnych zbraniach minulosti a pokračovať budeme už s Jánom DOLINAYOM, pretože nám predstaví ďalšieho slávneho konštruktéra a jeho výtvor."
J. DOLINAY: "Áno, konštruktéra Hirama MAXIMA pochádzajúceho z amerického štátu Maine."
B. ROŠTECKÝ: "Gatling bol mechanický, tento je automatický. Aký je v tom rozdiel?"
J. DOLINAY: "Gatlingy mali zväzok šiestich alebo desiatich hlavní, ktorým rotáciu dával vonkajší mechanický impulz, konkrétne otáčanie kľukou. Guľomet Maxim mal iba jednu hlaveň vloženú do masívneho vodného chladiča, ktorý sa preň stal typickým. Na opakovanie streľby slúžil spätný ráz. Hiram MAXIM použil princíp krátkeho záklzu. Pri prvom výstrele sa hlaveň spolu so záverom sa posúvali dozadu asi jeden anglický palec teda približne okolo 2,5 centimetra. Potom sa uzamknutie medzi nimi prerušilo, hlaveň zostala stáť, ale záver pokračoval ďalej, pričom vyťahovačom vyhodil z nábojovej komory hlavne prázdnu nábojnicu. V tom momente vratná pružina sotila záver opäť dopredu. Cestou k hlavni vytiahol z nábojového pásu náboj, zasunul ho do nábojovej komory a tú opäť pevne uzamkol. Ak bola spúšť stále stlačená nasledoval ďalší výstrel a tak dookola až kým strelec spúšť neuvoľnil alebo kým sa neminuli náboje v nábojovom páse."
B. ROŠTECKÝ: "Vráťme sa ešte ku konštruktérovi."
J. DOLINAY: "MAXIM svoj prvý guľomet kalibru 7,7 milimetra s názvom Forerunner, teda predbežec, patentoval v roku 1883. Už v januári 1984 zostrojil druhý model s názvom Prototyp a to pre gatlingov náboj kalibru 0,45 palca, čiže 11,43 milimetra. Kadenciu mal asi 600 výstrelov za minútu. teda toľko čo vtedajšie 10‑hlavňové mechanické Gatlingy."
B. ROŠTECKÝ: "To ale musela byť na tie časy skutočne strašná zbraň."
J. DOLINAY: "Veru bola. Príkladom môže byť bitka pri sudánskom Omdurmane z 2. septembra 1898. Na jednej strane tam stálo 23‑tisíc britských a egyptských vojakov, proti nim 50‑tisíc povstalcov. Briti a Egypťania stratili 90 mužov, povstalcov padlo 15‑tisíc smutnou zásluhou 10 guľometov Maxim, ktorými disponovali britské jednotky. Briti z nich vypálili 34‑tisíc nábojov, ktoré vraj spôsobili až tri štvrtiny všetkých strát ich protivníka."
