Dnes vám ponúkame stretnutie s veteránom z Kuvajtu, dozviete sa, že vojaci z Michaloviec bojujú na dvoch frontoch, pozveme vás do Sliepkoviec, obce v centre Zemplína. Pripomenuli sme si tu 70. výročie takzvanej Malej vojny. Pohodu s Plnou poľnou vám želá Petra BIHÁRIOVÁ.
- Dátum: 04.04.2009
- Dĺžka: 11:00 min.
- Veľkosť súboru: 10.08 MB
NATO A MY, MY A NATO
P. BIHÁRIOVÁ:
"Michalovskí delostrelci sa pripravujú na najťažšiu misiu. Už o necelé tri mesiace sa zapoja do operácie ISAF. Do juhoafganského Kandaháru sa chystá aj veliaci poddôstojník delostreleckej batérie nadrotmajster Ján ANTAL."
J. ANTAL:
"Po prvých informáciách a po prvom výcviku, ktorý sme absolvovali v Martine, sme absolvovali potom sústredený výcvik vo výcvikových priestoroch. Ja, aj spolu s ostatnými vojakmi, sme pripravení na nasadenie do misie ISAF, dá sa povedať do Kandaháru, uvidíme len, ako to potom ďalej dopadne."
B. ROŠTECKÝ, redaktor:
"To záverečné cvičenie preverilo teda vedomosti, aj schopnosti vašich ľudí?"
J. ANTAL:
"Tak určite, využili sme vlastne aj najnovšiu a najmodernejšiu techniku MILES 2000."
B. ROŠTECKÝ:
"To je taktický simulátor?"
J. ANTAL:
"Áno je to taktický simulátor, ktorý vlastne simuluje zásah po výstrele zo zbrane systémom laseru a veľmi nám pomohol aj odbor, ktorý vedie podplukovník TODKOVIČ vo Výcvikovom priestore Lešť, ktorý vlastne každý deň podrobne s nami rozoberal čo sme urobili dobre, čo sme urobili zle alebo čo sme mohli urobiť ináč. Hľadali sme vlastne konštruktívne, ako by to malo vlastne vyzerať tak, aby sme vlastne čo najlepšie plnili tie úlohy, ktoré sú pred nás postavené."
B. ROŠTECKÝ:
"Aká je nálada v jednotke, je to plné očakávania alebo možno sa aj tešia?"
J. ANTAL:
"Určite, že ľudia sú plní očakávania čo to všetko prinesie, pretože ideme do najväčšej základne na svete NATO, stretnú sa tam s inými národnosťami, s inými vojakmi a samozrejme, ideme aj do nebezpečnej zóny a ďaleko od Slovenska, takže vlastne títo vojaci na jednej strane sa tešia, pretože je to pre nich ako aj pre mňa prvá misia, na druhej strane je to náročná misia. Ľudia si budú pomáhať jeden druhému, aby to prebehlo tak, ako to má prebehnúť a vrátime sa všetci domov zdraví."
B. ROŠTECKÝ:
"Dne ste porozprávali o svojej príprave do misie aj občanom dedinky Sliepkovce, známej z Malej vojny. Je dobre teda, že občania vedia o tom, čo naši vojaci idú robiť do týchto misií?"
J. ANTAL:
"Určite je veľmi dôležité, aby aj občania Slovenskej republiky vedeli, že odchádzajú ľudia von, nielen tí najbližší príbuzní vlastne týchto vojakov. Je oveľa lepšie, keď ľudia o tom vedia, že tí naši vojaci sú vonku a plnia tieto úlohy a cítia tú podporu, tak je to oveľa, oveľa príjemnejšie ako keď vy ste len vlastne odišli von, nikto o tom nevie, len tá najbližšia rodina, proste a každý krčí plecami, keď sa niekto opýta kde to vlastne šiel a na čo tam vlastne šiel, proste tak je veľmi dôležité vysvetliť tým ľuďom kvôli čomu tam tí naši vojaci idú."
P. BIHÁRIOVÁ:
"V Michalovciach majú svoje sídlo aj vojaci mechanizovaného práporu. V uplynulých dňoch sme ich zastihli na Lešti, kde prebiehalo medzinárodné cvičenie s názvom Spoločná ochrana 2009. Slováci a Česi si precvičovali, či sú pripravení pre potreby Európskej únie a schopní pre ňu vytvoriť takzvanú bojovú skupinu. Na jednom z kontrolných bodov sme vyrušili veliteľa roty kapitána roty Dušana SKONZA."
D. SKONZ:
"V tomto roku samozrejme je to najťažšie cvičenie čo sa týka mojich vojakov, samozrejme aj tých pridelených zložiek, ktoré mám. Zatiaľ vojaci plnia úlohy, ako sa niekedy hovorilo, na tých 110 percent, dávajú zo seba to veľa. Takýto výcvik zatiaľ ešte nemali, čiže približujúci sa tým reálnym podmienkam, pretože vždy keď sme cvičili bolo to nejakého imaginárneho nepriateľa a v súčasnosti je to na reálneho nepriateľa, kedy aj ten nepriateľ má svoje možnosti, aj my máme svoje možnosti samozrejme a tento nepriateľ na nás reálne pôsobí, čiže keď sa stane, že mám zasiahnutého vojaka a tento vojak je vykazovaný ako reálne zasiahnutý vojak, čiže všetky činnosti sa doťahujú do konca a do úplných detailov."
B. ROŠTECKÝ:
"Videl som tu na bráne, kde máte dokonca aj tie nepriepustné rôzne zariadenia na vozidlá, vojaci sú plne vystrojení v nepriestrelných vestách, v taktických vestách a máte tu aj taktický systém streľby, ktorý ste naznačili, že používate pri tomto výcviku, osvedčil sa?"
D. SKONZ:
"Ja si myslím, že áno, pretože ako ste mali možnosť na začiatku vidieť ani ja nenosím už hodnostné označenie, takže tiež chránim seba a svoje zdravie a svoj život. Tento systém sa osvedčil hlavne v činnosti, že vojaci začali reagovať v tejto operácii tak, ako by reagovali v reálnej operácii. Môžem ešte podotknúť, že čo sa týka vojakov a mňa, toto nie je pre mňa cvičenie, ale je to pre mňa operácia, čiže je úplne jedno, či by som bol 4-tisíc, 5-tisíc alebo 6-tisíc kilometrov niekde inde, ale tuná v tomto priestore výcvikového priestoru, my a jednotka plníme reálnu operáciu. Čiže mohli ste si všimnúť, že aj na vás reagovali trošku ináč, ako by reagovali v bežnom mierovom živote."
B. ROŠTECKÝ:
"To sme na jednom z kontrolných bodov. Čo sa deje, pán major?"
Major:
"Je to kontrolný bod, ktorý je dôležitý z hľadiska prístupu do oblasti, takže jednotky, ktoré operujú v danej oblasti, zodpovedajú, že cez tento bod prejdú len tí, ktorí majú a s tým s čím môžu. Momentálne ste videli pokus o prekročenie tohto kontrolného bodu ozbrojenou skupinou a násilnou formou."
B. ROŠTECKÝ:
"Vidím, že vojaci okamžite zareagovali, síce to neočakávali, ale v pohotovosti."
Major:
"Samozrejme musia byť na všetky takéto možné situácie pripravení. Myslím si, že svoje poslanie splnili, auto neprešlo a úlohu splnili."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Desiatnik Jaroslav ZAUŠKA z práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany z Rožňavy má za sebou niekoľko zahraničných vojenských operácií a misií. Pred šiestimi rokmi sa vrátil z tej najťažšej, z druhej irackej vojny."
B. ROŠTECKÝ:
"Pán ZAUŠKA, keby sme pospomínali kde všade ste boli v misiách, čo všetko ste skúsili vo svete?"
J. ZAUŠKA:
"Prvá misia bola v '95. to bola Juhoslávia UNPROFOR, tam som bol rok, pôsobil som na odmínovávacom tanku. Tá druhá, to bola už chemická, no a tretiu som absolvoval v roku 2006, to bol Irak."
B. ROŠTECKÝ:
"Poďme teda k tej chemickej, ako ste to vy nazvali, kde to bolo?"
J. ZAUŠKA:
"To bol Kuvajt Enduring Freedom, to bolo v roku 2003 cez druhú vojnu v Iraku, bolo to v mojom odbore, preto bola najlepšia, lebo človek vedel o čom je to a s čím tam vlastne ide."
B. ROŠTECKÝ:
"Uvedomujete si aj to, že napríklad to bola prvá taká najťažšia misia Armády Slovenskej republiky v tej dobe?"
J. ZAUŠKA:
"Však áno, lebo najskôr sa prihlásilo veľa ľudí a potom bol problém doplniť tých ľudí. Vlastne tam sa išlo do vojny, nie jak nejaké mierové misie.
B. ROŠTECKÝ:
"Ako ste to prežívali s kamarátmi, je to šesť rokov už?"
J. ZALUŠKA:
"Tu nás už ostalo asi len päť ľudí čo sme boli spolu. Ja osobne som to bral ako povinnosť ísť."
B. ROŠTECKÝ:
"Dalo vám to niečo aj do tej profesionálnej práce, stále ste u chemikov vlastne?"
J. ZALUŠKA:
"No tak samozrejme. Tam sa človek naučil viac, bolo to vlastne aj s Čechmi ako československý prápor. Oni mali v tej dobe lepšiu techniku, človek tam videl viacej toho. Z tej odbornej stránky to dalo asi najviac."
B. ROŠTECKÝ:
"Vy ste mali tiež modernú techniku, diaľkový detektor otravných látok, čiže mali ste sa čím pochváliť."
J. ZALUŠKA:
"No tak o to bol veľký záujem hlavne zo strany kuvajtskej, aj tých spoločných armád."
B. ROŠTECKÝ:
"Pomaly to bude 15 rokov čo ste sa vrátili z vašej prvej misie v UNPROFOR-e, potom ste boli v tom Kuvajte, čo sme hovorili o tom a potom prišiel Irak. Keby ste mali porovnávať všetky tieto tri vaše misie, ktorá bola taká najťažšia alebo najnáročnejšia pre vás?"
J. ZALUŠKA:
"Tak najťažšia je asi tá prvá, no ale najnáročnejšia bola v tom Kuvajte v roku 2003, predsa tam proste to bola vojna."
B. ROŠTECKÝ:
"Čo na to rodina na tieto vaše výlety do zahraničia, čo na to vravia?"
J. ZALUŠKA:
"Tak manželka nebola veľmi spokojná, lebo sme sa kus pohádali o tom, ale potom to zobrala."
B. ROŠTECKÝ:
"Ste vojak profesionál, teraz slúžite v domovskom prápore radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, ako sa vám pozdáva služba, chcete to ešte potiahnuť?"
B. ROŠTECKÝ:
"No tak samozrejme. Teraz sme dostali akurát nové identifikačné chemické laboratórium, tak sa v tomto zdokonaľujeme a chceme, aby sme začali tak fungovať, že to budeme perfektne ovládať."
STALO SA
P. BIHÁRIOVÁ:
Na Zemplíne sme si pripomenuli 70. výročie takzvanej Malej vojny. Medzi odvážnymi hrdinami, ktorí sa postavili na odpor maďarským horthyovským vojskám, bol aj rodák zo Sliepkoviec vojak Mikuláš KLANICA. Na jeho hrdinskú smrť si zaspomínali príbuzní, Anna KLANICOVÁ a Štefan TOMKO."
A. KLANICOVÁ:
"Padol tam pri gajdošovom sklade. Môj manžel mi to tak hovoril, že ho prehovárali, celá rodina ho prehovárala, aj on, strýku nechoď, strýku nechoď a on povedal, že musí ísť, lebo ide brániť svoju vlasť."
M. MINÁR, redaktor:
"Tu v Sliepkovciach má aj hrob."
A. KLANICOVÁ:
"Áno a my sa staráme o hrob, chodili sme spievať ku hrobu čo sme takí školáci boli, no a potom môj manžel mi hovoril, že jak prišla totalita, tak mu chceli zlikvidovať hrob, ale on bol vtedy ako poslanec, no tak že nedovolil, aby ho zlikvidovali a potom ako môj manžel ochorel v '89. roku čo už tak vedel, že už na smrť, že už končí, tak strašne chcel, aby som ho dala pochovať na strýka KLANICU a ja hovorím tak nemôžem tam ťa pochovať lebo to on bol hrdina a čo ja viem akým toto príde nie a potom mi tak hovoril, že keď ma tam nedáš pochovať tak aspoň sa staraj o hrob, aby i kvety odniesla, i sviečku zapálila i všetko, i teraz sa starám, ale som pri dcére teraz, vnuci pomáhajú, lebo tam treba prechádzať riadky a ja už nemôžem tak prechádzať, lebo to sa človek bojí."
Š. TOMKO:
"Bol to obrovský človek, bol to vlastenec, ktorý neváhal položiť svoj život za svoju vlasť, i napriek tomu, že bol prehováraný, ako tu povedala naša nevesta. Ale postavil na svojom, z michalovských kasární zobral obrnené vozidlo, transportér a na tom transportéri šiel až na to miesto kde padol hrdinsky, pretože ešte vyhodil granáty na týchto maďarských okupantov, ktorí dorazili na Slovensko, no a tak jak prebiehal z obrneného vozidla, pretože vozidlo bolo odstavené streľbou guľometov, prebiehal do jedného dvora a jak otváral bránku tak na tej bránke ho z guľometu ho zasiahli, celú dávku dostal do srdca, na mieste bol mŕtvy."
M. MINÁR:
"Pred rokom 1989, ale aj vlastne aj do dnešných dní, sa vlastne o Malej vojne vo Veľkej vojne málo hovorilo."
Š. TOMKO:
"Tak malá vojna bola zastieraná, pretože prišla taká doba, sa to neuznávalo. Vytýkalo sa mu, že bol gardista, on nikdy gardista nebol, pretože on dobrovoľne šiel do armády a dobrovoľne pošiel chrániť svoju vlasť, tam preukázal svoju chrabrosť a hrdinstvo, pretože tak sa postaviť nebojácne ako on to je máloktorý vlastenec, ktorý sa bije do pŕs, by to urobil."
P. BIHÁRIOVÁ:
"A to je už z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Pavol PRELOVSKÝ, Bernard ROŠTECKÝ, Miroslav MINÁR a Petra BIHÁRIOVÁ. Dopočutia o týždeň."
