Zdatný senior so stále novými myšlienkami a sviežimi melódiami. Aj to je dnes Slovenský rozhlas, ktorý si včera pripomenul 80. výročie rozhlasového vysielania na Slovensku. Už 60. rokov je veteránom medzi reláciami aj náš magazín pre vojakov a nevojakov. O veteránoch v rôznych podobách bude dnes s vami hovoriť Petra REPKOVÁ.
- Dátum: 07.08.2006
- Dĺžka: 15:25 min.
- Veľkosť súboru: 3.53 MB
Textový prepis relácie:
P. REPKOVÁ, redaktorka: "Zdatný senior so stále novými myšlienkami a sviežimi melódiami. Aj to je dnes Slovenský rozhlas, ktorý si včera pripomenul 80. výročie rozhlasového vysielania na Slovensku. Už 60. rokov je veteránom medzi reláciami aj náš magazín pre vojakov a nevojakov. O veteránoch v rôznych podobách bude dnes s vami hovoriť Petra REPKOVÁ. Pekný večer."
..... P. REPKOVÁ: "Skvelé výkony bojovníkov i vojakov, úžasné schopnosti dobovej vojenskej techniky, to boli asi najsilnejšie zážitky, ktoré si v sobotu 29. júla zo Starého Tekova odniesli tisícky návštevníkov podujatia Boj na Hrone 1945."
M. MINÁR, redaktor: "Dve hodiny pred samotnými ukážkami je ticho jednak na frontovej línii a jednak vo vyčkávacom priestore kde je pripravená armáda oslobodzovacia. My ideme s mikrofónom k jednému účastníkovi, ktorý dokonca tu má na hrudi aj medailu. Za čo to je?"
Účastník podujatia: "Za hrdinstvo od súdruha STALINA."
M. MINÁR: "Samozrejme tak ako v každej armáde tak aj v slovenskej, ktorá sa pripravuje na prielom Hrona, sú ženy. Vidím podľa výložiek, že ste zdravotníčka."
J. KORENKOVÁ: "Ja som Jana KORENKOVÁ a prišla som vlastne z Popradu, z popradského klubu Tiger."
M. MINÁR: "Čo vás motivuje a ťahá k tomu, že sa venujete takejto záľube, takejto činnosti, ktorá asi nie je stále ešte docenená?"
J. KORENKOVÁ: "Doviedli ma k tomu kamoši, brat a jeho kamaráti."
M. MINÁR: "Je tu pomerne veľa žien, určite budú aj v zákopoch na druhej strane, nežiarlite na svojich frajerov alebo manželov za to, že teda venujú takúto lásku k tej svojej zbrani, technike?"
J. KORENKOVÁ: "Ani nie, veď môj priateľ tu nie je, mne to nevadí a nemám ani žiadnu zbraň, ani nič."
M. MINÁR: "Čo by ste chceli vašim rovesníkom, rovesníčkam možno odkázať rozšírili vaše rady, nielen tigrov v Poprade, ale po celom Slovensku?"
J. KORENKOVÁ: "Dozvedia sa tu veľa o histórii, je to kopec zbraní, to mňa zaujíma. Nech prídu, nech si to skúsia, nech sa prídu aspoň pozrieť na nejaké akcie."
M. MINÁR: "Moje kroky teraz smerujú do obranných línií. Čo to tu vlastne títo Nemčúri vystrájajú?"
Pán ROVI: "Dobrý deň, volám sa ROVI, sme z ostravského klubu KVH Slezsko. Prišli sme sem chlapcom pomôcť zorganizovať a vykonať túto ukážku."
R. AVJEZKY: "Radek AVJEZKY. Je to samozrejme kamarátstvo so slovenskými kolegami a láska k histórii. Je našou úlohou tu padnúť..."
M. MINÁR: "...tak akože. No a v tejto chvíli sa začína streľba Kaťúš, ktorých tu bolo v pamätné marcové dni 17. Rovnako strieľalo tisíc delostreleckých hlavní na nemecké opevnenia. Po prebrodení rieky Hronček sú do boja nasadzované legendárne tanky T‑34. Postup Červenej armády je v týchto chvíľach zdrvujúci, pechota postupuje za tankami a nemecký wehrmacht to o malú chvíľu vzdá. No a je dobojované, spieva Marlen DIETRICH, cesta na Bratislavu a Brno pre postupujúce oslobodzovacie vojská je voľná. Dobrý deň, tak čo hovoríte na túto ukážku?"
Účastník podujatia: "No to je, bola nádherná vec, nikdy predtým ešte nebol na rekonštrukciách takých bojov, nikdy nedá sa zabudnúť tú vojnu a tem chlapom, ktorí tú históriu naživo ukazujú dnešnej novej generácii veľká vďaka, aj vám ako organizátorom, ďakujem pekne."
M. MINÁR: "Chalani ako sa vám toto páčilo?"
Divák: "Bolo to veľmi dobré, mne sa páčili hlavne tanky."
Divák: "Mne sa páčili tiež tanky, tie zbrane a ako tí vojaci chodili a strieľali sa."
M. MINÁR: "Šágom marš! ‑ v pochode na Bratislavu a Brno."
..... P. REPKOVÁ: "7‑tisíc návštevníkov, takmer kompletné osadenstvo veľvyslanectva Ruskej federácie na Slovensku, poslanec Národnej rady Miroslav KOTIAN, minister vnútra Róbert KALIŇÁK a taktiež minister obrany František KAŠICKÝ si nenechali ujsť bojové majstrovstvo takmer 200 členov klubov vojenskej histórie z Čiech a Slovenska. Františka KAŠICKÉHO sme požiadali o jeho bezprostredné dojmy."
M. MINÁR: "Pán minister vy ste vo svojom posolstve naznačili, že práve vašim záujmom je, aby sa vzťah ministerstva obrany ku klubom vojenskej histórie a vôbec k ľuďom, ktorí sa venujú tejto veľmi, veľmi užitočnej činnosti zlepšil."
F. KAŠICKÝ: "Mal som možnosť byť na takejto ukážke po prvýkrát. Ja som sa hneď zaujímal o usporiadateľa, o to, že akým spôsobom je riešená vzájomná spolupráca, pretože takéto podujatia považujem za veľmi dôležité, pretože pri týchto podujatiach nejde o to kto vyhráva a kto prehráva, ale tu ide o to, že je to rozvoj národných tradícií, je to možnosť rozvíjať históriu, oboznamovať sa s ňou a odovzdávať ju mladším generáciám. To znamená ja budem mať záujem o to, aby takýto typ podujatia mal zelenú v Ozbrojených silách, vytvorili sa na to samozrejme aj zmluvné a legislatívne podmienky, pretože ak hovoríme o profesionalizácii Ozbrojených síl, o nábore ľudí do Ozbrojených síl, tak nemôžme hovoriť vždy len o peniazoch, o sociálnom zabezpečení, ale musíme hovoriť aj o problematike určitých národných tradícií a v tom aj o tradícií vojenských."
P. REPKOVÁ: "Teší nás, že novej tradícii pomáha na svet Slovenský rozhlas, ktorý si aj týmto spôsobom získava nových poslucháčov."
..... P. REPKOVÁ: "Sme radi, že prostredníctvom vašej záľuby môžeme naďalej obdivovať historickú vojenskú techniku, ubezpečujem vás o mojej úplnej podpore. Aj tieto slová odzneli v posolstve ministra obrany Františka KAŠICKÉHO k členom klubov vojenskej histórie. Je to povzbudenie nielen pre aktérov bojov na Hrone, ale aj ďalších fanúšikov vojenskej histórie, napríklad tých, ktorí sa každoročne schádzajú na čoraz viac populárnejších Záhoráckych pieskoch."
M. MINÁR: "Tu na Kamennom mlyne to vyzerá ako na v tábore vojenských koaličných síl. Počuť tu slovenčinu, češtinu, nemčinu. Vidieť vojakov v uniformách ruskej armády, americkej, nemeckej. No a to čo je tu to hlavné, vojenská technika, tak to je skutočne plejáda toho všetkého čo v minulosti, ale aj možno, že v nedávnej minulosti používali armády sveta. Sú tu jeepy, sú tu nákladné vozidlá, saidky, sú tu dokonca aj pásové vozidlá, vidím bojové vozidlo pechoty, takej asi staršej výroby, blíži sa aj obojživelník na štyroch kolesách, vidím nádhernú nablýskanú saidku, patrí nadšencovi z Oravy Vladimírovi KRUPOVI."
V. KRUPA: "Jedná sa o nemecký motocykel BMW model R‑71 vyrobený v roku 1939 v prevedení vojnovom tak, ako ho používala nemecká armáda v časoch 2. svetovej vojny, vybavený guľometom MG‑42, pancierovou päsťou a všetkými tými doplnkami, ktoré používala nemecká armáda v 2. svetovej vojne."
M. MINÁR: "Vy ste práve v časoch hlbokej totality niektoré súčiastky museli doslova potajomky prevážať z jedného konca republiky na Oravu. To teda bola veľká odvaha."
V. KRUPA: "Štátna bezpečnosť potom šla s tým, že sa údajne propaguje fašizmus."
M. MINÁR: "O nemeckej saidky, nemeckého BMW‑čka, idem sem k tomuto ďalšiemu vozidlu, naštartované je, takže kto je majiteľom a čo toto je za vozidlo?"
M. SIMEON: "SIMEON Mário a je to Dodge F‑43 z roku '63 Kórea."
M. MINÁR: "Vy ste mladší účastníci Záhoráckych pieskov, čo vás fascinuje na tej láske k starým vojenským historickým vozidlám?"
M. SIMEON: "V prvom rade to, že sú tu ľudia našej krvi a tá atmosféra je tu úplne fantastická. Tie stroje čo tu vidíme a hudba, všetko nám nutne reže."
M. MINÁR: "Ďalšie vozidlo, nádherný Jeep, ten sem prišiel až z Liptovského Mikuláša."
Pán JURÁŠ ml.: "Voláme ja JURÁŠOVCI a prišli sme na Jeepe Willys z roku 1942. Asi tri roky nám trvala renovácia, ale myslím si, že teraz už je skutočne v stopercentnom stave."
M. MINÁR: "Otec tu v nádhernej uniforme vojaka Československej armády v hodnosti desiatnik."
Pán JURÁŠ st.: "Ale to československá zahraničná brigáda v Anglii."
M. MINÁR: "Kedy sa u vás vypestoval taký ten vzťah k vojenským historickým vozidlám a k tradíciám vôbec?"
Pán JURÁŠ st.: "Však sme boli v povstaní, ako deti síce, ale boli sme. V horách v bunkru schovaní. Východná armáda prišla taky na Jeepoch. Ja si ho pamätám ten tvar zaujímavý, jednoduchý a pritom pekný. Si to v spomínam na to vozidlo, ale že nejaký vzťah by sa bol, to nie, to sa nedá povedať."
M. MINÁR: "Kedy ste si povedali, že teda ja budem raz vlastniť vojnového veterána, vozidlo, ktorému venujem svoju dušu, lásku?"
Pán JURÁŠ st.: "No to som si nikdy nemyslel, že by som sa k tomu dostal, ale to ma prekvapil syn."
M. MINÁR: "Aha, takže láska zo syna na otca?"
Pán JURÁŠ st.: "On to proste kúpil a prišiel na tom, síce bolo to v takom stave otrasnom, no ale už potom sa nedalo nič robiť len proste to dostať do nejakého originálu."
M. MINÁR: "Čo by ste povedali na takú promenádu vojenských historických vozidiel napríklad hlavnom meste našom v Bratislave."
Pán JURÁŠ st.: "No tak verím, že by to zaujalo ľudí."
M. MINÁR: "Priamu podporu, doslova gestorstvo nad Záhoráckymi pieskami preberá Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Jeho predstaviteľ pán Peter PLUČINSKÝ."
P. PLUČINSKÝ: "Myslím si, že toto je jeden z veľmi dobrých spôsobov, ktorými aj mladšiu generáciu pritiahneme k tomu, aby si význam víťazstva nad fašizmom uvedomila a pripomínala si ho stále."
M. MINÁR: "No a to už všetky vojenské veterány sa pomaličky presúvajú na takzvanú prehliadkovú plochu, kde o malú chvíľu sa zoradia a dostanú pokyny, ale ešte predtým sa samozrejme vyhodnotí súťaž o pohár ministra obrany."
P. PLUČINSKÝ: "Odborná komisia technická sa rozhodla pohár ministra obrany Slovenskej republiky udelila vozidlu Jeep Willys z roku 1945 majiteľa Ladislava BARKÁČA z Vidinej pri Lučenci."
M. MINÁR: "No a v tejto chvíli sa všetky vozidlá zhromažďujú na prístupovej ceste a vyrážajú na 78‑kilometrovú dlhú púť Záhorím, Záhorácke piesky sa začali."
..... P. REPKOVÁ: "Ako vlastne vzniká záľuba k vojenskej histórii, čo všetko je teba obetovať tomu, aby sa dobová vojenská technika zachovala v stále perfektnom stave? O tom všetkom sme sa v rozhovore v Rádiu Regina dávnejšie porozprávali s Jozefom ODKOREKOM z Bratislavy."
M. MINÁR: "Nuž a mňa moje kroky za pamätihodnosťami Bratislavy, ale na štyroch kolesách, zaviedli do Lamača. Tu v priestoroch bývalého roľníckeho družstva má svojich dvoch nádherných tátošov, ktorý si zaslúžia obdiv všetkých, ktorí sa venujú vojenským historickým vozidlám, má pán Jozef ODKOREK, prezident Military Classic Clubu Bratislava."
J. ODKOREK: "Existujeme už 15 rokov pomaly, ako Military Classic Car Club International, to znamená, že máme ešte aj zahraničných členov klubu pomaličky z pol Európy."
M. MINÁR: "No ale vy ste ten svoj záujem prejavili ďaleko, ďaleko, ďaleko skôr, aby ste raz mohli vlastniť takýto Jeep americký."
J. ODKOREK: "Toto je Ford Moot z vietnamskej vojny, ktorý som si zabezpečil zo zahraničia. Bola to ako úloženka, to malo 2,5‑tisíc míľ. Začínal som ako 17‑ročný, vtedy to bolo moje prvé vozidlo Jeep Willys, ktoré som si ako učeň našporil a kúpil. Vtedy to bolo veľmi lacné autíčko ešte vtedy. Armáda to vyraďovala, potom mototechny to vyraďovali, sa písali poradníky, ale ja som si ho ako 17‑ročný zabezpečil vtedy."
M. MINÁR: "Prečo práve Willys?"
J. ODKOREK: "Tá forma sa mi strašne ľúbila a Jeep a otvorené vozidlo to bolo moje."
M. MINÁR: "Tu v Bratislave ich predsa v tom čase nejazdilo príliš veľa."
J. ODKOREK: "No boli tu pár kusov, tu bol biely, potom dva zelené a to som si už ako 10‑ročný všímal tieto autíčka, zvýšil sa mi adrenalín keď som takéto Jeepiky krásne videl. Nejak sa k tomu ako nemohol ako hlásiť moc lebo to už bola ako čiste propaganda západu viete, to už, ja som z policajnej rodiny a môj otec si to ako neprial, aby som mal takúto vášeň."
M. MINÁR: "Už vtedy ale ste museli dať do toho isté finančné prostriedky."
J. ODKOREK: "Tak to bolo veľmi lacné vozidlo, vtedy 2,5‑tisíc korún som zaňho dal. Vyradené autá z mototechny alebo na poradovník, tie stáli okolo 4‑tisíc ‑ 4,5, potom boli aj družstvá čo vyraďovali tiež tieto Jeepy, lebo JRD to malo tiež vtedy takéto vozidlá, tie sa okolo 6‑tisíc pohybovali."
M. MINÁR: "Písal sa rok 1968 kedy ste odišli z republiky, ale v roku '89 ste sa vrátili naspäť domov a vaša láska k vojenským historickým vozidlám sa práve prehĺbila."
J. ODKOREK: "Aj vonku som sa zaoberal s týmito vozidlami, aj tam som ich mal tiež viacero, ale keď som došiel domov tak kamaráti tiež, pán NIKITIN a ostatní, urobili sme klub a potom sme začali zbierať techniku. Ja som potom si dokúpil OT‑čko, 805‑ku, Gaziky, to sú všetko Jeepy, takže som mal naraz až desať aut a už to už bolo moc lebo zase medzi tým zdražel benzín, potom poistky išli zas hore a tak som obmedzil, takže mám len štyri."
M. MINÁR: "Pozerám sa na vašu maskáčovú uniformu, tri generálske hviezdičky. Ja viem, že vás aj pasovali za generála takého ozajstného."
J. ODKOREK: "Tak som generál vojenských veteránov asi tri roky, to ma pán BOHUNICKÝ, poslanec, vymenovali ma tam v mene Slovenskej národnej rady."
M. MINÁR: "Aké sú ďalšie aktivity vášho bratislavského Military Clubu?"
J. ODKOREK: "Dodržovať tieto zrazy v prvom rade. Teraz chceme aj troška do zahraničia lebo aj tam sú veľkolepé veľké tieto zrazy, jak je Normandia napríklad každý rok, vylodenie sa tam oslavuje, tam by som chcel ísť sa pozrieť s partiou, prípadne do Anglicka obojživelníkmi cez kanál preplávať a tak."
M. MINÁR: "No práve obojživelníky vy máte dokonca dva. Skúsme ich predstaviť poslucháčom, pretože to je tiež rarita tu vašej garáži a možno, že sa raz objavia aj na Dunaji."
J. ODKOREK: "Áno, občas chodím aj na Dunaj plávať to je pravda s pánom NIKITINOM, aj on má tiež. To sú GAZ‑46, ročník '52, '55. Československá armáda mala ich 53 kusov dohromady. Reštaurácia trvala päť rokov."
M. MINÁR: "Keby sme my teraz vzbudili záujem u poslucháčov, že by aj oni sa chceli venovať takémuto koníčkovi ako máte vy, to znamená vzťah k vojenským historickým vozidlám, čo by malo byť také prvoradé, aby tá láska sa nejakým spôsobom zakorenila natrvalo?"
J. ODKOREK: "Musia si najprv zohnať nejaké vozidlo. odporúčam také, že úloženka, aby nebolo moc reštaurácie na tom lebo to je strašne do peňazí ide ako viete, no a potom môže sa jazdiť, no tak musia vstúpiť do klubu nejakého veteránskeho, aby dostali ŠPZ‑ku jak je toto, H je historické vozidlo vidíte, bez čísla sa nedá s tým nič jazdiť jako len načierno a to je nebezpečné."
..... P. REPKOVÁ: "Scenár dnešnej Plnej poľnej sme naplnili. Za pozornosť vám ďakujú tvorcovia, Juraj TIMA, Bernard ROŠTECKÝ, Miroslav MINÁR a Petra REPKOVÁ. Dopočutia o týždeň."
