Slovenskom putovala jazdecká výprava na počesť večného husára z Mojtína. Na 14. ročníku súťaže ANTROPOID sa darilo elitným vojakom špeciálnych jednotiek z Číny. Tieto i ďalšie zaujímavosti z pred i z poza kasárenského plota sú pripravené v dnešnom armádnom magazíne.
- Dátum: 04.07.2009
- Dĺžka: 9:28 min.
- Veľkosť súboru: 8.67 MB
"Slovenskom putovala jazdecká výprava na počesť večného husára z Mojtína. Na 14. ročníku súťaže ANTROPOID sa darilo elitným vojakom špeciálnych jednotiek z Číny. Tieto i ďalšie zaujímavosti z pred i z poza kasárenského plota sú pripravené v dnešnom armádnom magazíne. Pohodu pri jeho počúvaní vám želá Petra BIHÁRIOVÁ."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Nitra sa od 1. júla stala centrom protivzdušnej obrany Slovenska. Pomimo jednotiek protilietadlovej raketovej brigády sa kasárne pod Zoborom stali domovom jednotiek, ktoré boli roztrúsené po celom Slovensku. Veliteľ brigády plukovník Vladimír KOVÁČ pri tejto príležitosti Plnej poľnej povedal."
V. KOVÁČ:
"Ja chcem veriť, že táto transformácia bude prospešná a úspešná, nakoľko tento krok je nielen racionálnym, ale predovšetkým nevyhnutným. V dôsledku podstatného zníženia početného stavu profesionálnych vojakov, ale aj typov protilietadlových raketových kompletov má reorganizácia za cieľ reorganizovať všetky jednotky PVO do jednej organizačnej štruktúry, zjednotiť systém prípravy, zefektívniť výcvik a vytvoriť jedného poskytovateľa tejto spôsobilosti pre potreby celých Ozbrojených síl. Šetrenie finančných prostriedkov nás k tomuto donútili. Integrácia sa robila v tom zmysle, že všetky jednotky, ktoré boli roztrúsené po celom Slovensku, boli od Trebišova až po Trenčín, sú začlenené do jednej protilietadlovej raketovej brigády so sídlom v Nitre. Tieto jednotky sú redislokované do tejto posádky. Je treba povedať, že ako rakeťáka má táto integrácia veľmi teší, pretože stále som tvrdil tak ako po okolitých štátoch sa táto integrácia urobila už v predchádzajúcich obdobiach, že je treba integrovať protivzdušnú obranu do jedného systému a myslím si teda, že kasárne boli aj doteraz využité, aspoň tie, ktoré užívala protilietadlová raketová brigáda, skôr sme stihli zavčasu prijať opatrenia k tomu, aby neboli odovzdané kasárne, ktoré boli po zrušených útvaroch Pozemných síl z predchádzajúceho obdobia, ktoré prešli už do vlastníctva mesta Nitra."
NATO A MY, MY A NATO
P. BIHÁRIOVÁ:
"Napriek tomu, že jednotky v Nitre majú vo výzbroji palebné prostriedky ruskej výroby, naši partneri v NATO ich akceptujú. Potvrdil nám to aj riaditeľ Úradu pre obrannú štandardizáciu, kodifikáciu a štátne overenie kvality Emil KOŠÚT."
E. KOŠÚT:
"Áno vo výzbroji krajín, ktoré boli členmi Varšavskej zmluvy, sú stále zbrane, ktoré sa používajú. Aby sa mohli používať a boli teda akceptované partnermi, je potrebné zabezpečiť ich kompatibilnosť. Sú vytvorené pracovné skupiny v rámci krajín NATO, ktoré to zabezpečujú. Napríklad Slovenská republika zabezpečuje kodifikáciu bojového vozidla pechoty a vrtuľníka MI-17."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Na pamiatku výsadkára Jozefa GABČÍKA, ktorý so svojimi bojovými druhmi uskutočnil v Prahe atentát na HEYDRICHA, organizuje 5. pluk špeciálneho určenia zo Žiliny prestížnu súťaž s názvom ANTROPOID. V týchto dňoch sa táto súťaž uskutočnila vo výcvikovom priestore Lešť. Prečo? To som sa opýtala veliteľa jednotky plukovníka Generálneho štábu Ľubomíra ŠEBA."
Ľ. ŠEBO:
"Lešť je unikátny výcvikový priestor, na ktorom sa v poslednej dobe vybudovali objekty, ktoré sú určené prevažne na boj proti terorizmu a zámerom tohto ročníka 14. bolo prezentovať jednak tieto objekty, vyskúšať ich v rámci medzinárodného prostredia, respektíve sú tam určité budovy, ktoré nie sú v mape, ale sú v priestore alebo opačne, takže ten vojak špeciálnej jednotky sa musí orientovať presne podľa toho čo je v teréne významné a nemenné a to sú vodné toky, vrstevnice, lesný porast a nie takéto objekty, ktoré sú menené ľuďmi."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Koľko hliadok a z ktorých krajín privítal 14. ročník ANTROPOID-u?"
Ľ. ŠEBO:
"Čína, ktorá mala dve družstvá, Spojené štáty americké mali dve družstvá, Veľká Británia, Chorvátsko, Belgicko, Holandsko a Česi mali po jednom družstve. Za Slovensko súťažili dva tímy, Útvar osobitného určenia Bratislava Policajného zboru a druhý tím bol Pozemných síl, tretí tím mimo súťaž bol 5. pluku špeciálneho určenia."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Predstavte poslucháčom Plnej poľnej trať akú museli príslušníci elitných vojenských jednotiek špeciálnych síl a špecializovaných policajných jednotiek zvládnuť?"
Ľ. ŠEBO:
"Prvá etapa bola denná, druhá etapa bola nočná. Bola denná etapa 30 kilometrov, teoretická, to znamená vzdušná čiara, určite tam bolo viac kilometrov keďže museli orientáciou sa dostať k určitým bodom v teréne. Nočná etapa mala okolo 15 kilometrov. Začalo sa tradične zoskokom z vrtuľníku z 500 metrov, zároveň s hliadkou bol vysadený aj ich materiál na nákladnom padáku, ktorý museli preniesť aj so svojimi padákmi zhruba asi kilometer a pol do zhromaždiska, kde si potom tento materiál rozdelili a tú záťaž základnú niesol každý z týchto súťažiacich počas celej tej trate až do cieľa nočnej etapy. Z niektorých tých prekážok zaujímavých spomeniem prekonávanie vodného toku, lezenie na skalách. Ďalším prvkom tejto záverečnej disciplíny prvej etapy bola streľba v miestnostiach kde boli fototerče, imitovali protivníka z pravdepodobnej oblasti nášho nasadenia čo je momentálne Afganistan. Hliadky museli prísť do 21. hodiny, všetkým sa to podarilo. V nočnej etape boli štyri také základné časti, prekonanie prekážkovej dráhy, celý tím prekonával v plnej výbave ešte aj so 40-kilovou takou imitáciou. Druhá prekážka bola zlanenie z vrtuľníku na jako Koloseum, na budovu, v nej následne potom vnútri v budove bola streľba, potom únik šachtou a nasadnutie do člnov a prekonanie vododromu. Štvrtá prekážka bol záverečný špurt do cieľa celého ANTROPOID-u alebo celej súťaže ANTROPOID, čo bolo asi 5 kilometrov zrýchleným presunom kde táto etapa končila do piatej hodiny rannej."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Na záver pán plukovník ako sú výsledky ANTROPOIDU?"
Ľ. ŠEBO:
"Takže máme dve poradia. Prvé kde súťažila aj hliadka 5. pluku špeciálneho určenia, ktorý súťaž vyhral. Prvé miesto získala Česká republika, druhé miesto a tretie miesto získali tímy Čínskej ľudovej republiky."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Ďakujem pán plukovník. Plná poľná víťazom ako aj všetkým súťažiacim a organizátorom posiela túto nasledujúcu pesničku."
STALO SA
P. BIHÁRIOVÁ:
"Plukovník v zálohe Július KOVÁČ a jeho priatelia sú našimi pravidelnými partnermi pri organizácii podujatí, ktorými si pripomíname vojenskú históriu Slovenska. Plukovníka som zastihla, ako inak, v sedle svojho tátoša, s ktorým mašíroval Moravou a Slovenskom."
J. KOVÁČ:
"Sme príslušníci Klubu vojenskej histórie Bratislava, reprezentujeme 8. cisársko-kráľovský husársky klub, v ktorom slúžil legendárny husár Ladislav ŠKULTÉTY GÁBRIŠ Z Mojtína. Na jeho počesť organizujeme pochod, ktorý vlastne on absolvoval po 43 rokoch služby keď sa rozhodol, že pôjde sa pozrieť na svoje rodisko do Mojtína. Svoje útvary mali v tej dobe rozmiestnené v Poľsku, on sa rozhodol, že pôjde domov, zastavil sa v Opave kde strávil týždeň a potom vyrazil sám na koni. Tak isto ideme na koňoch po trase jeho pôvodnej, to znamená Opava, Nový Jičín, Vizovice, Beluša a Mojtín. Do Mojtína prídeme v piatok večer, v nedeľu položíme veniec na jeho počesť, samozrejme za podpory pána starostu, ktorí si tiež cenia a vážia, že mali takéhoto dobrého a slávneho rodáka."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Generálporučík vo výslužbe Ivan ŠVARC je jeden z posledných žijúcich pilotov československých perutí Britského kráľovského letectva. Napriek vysokému veku zastupuje britské firmy v rôznych aktivitách, pričom v Londýne nezabúda ani na propagáciu Slovenska. V uplynulých dňoch bol v Bratislave kde sa stretol so zástupcom náčelníka Generálneho štábu a zároveň predsedom klubu generálov generálporučíkom Petrom GAJDOŠOM."
P. GAJDOŠ:
"Dvere u nás sú otvorené hlavne pre takýchto významných hostí, významných generálov, pretože povedzme si otvorene 64 rokov po skončení 2. svetovej vojny budujeme naše krásne Slovensko ako už pán generál spomínal, vďaka takýmto významným ľuďom, ktorí bojovali za našu slobodu, uvítame ďalšiu spoluprácu a práve som ponúkol pánovi generálovi, že by sme mohli prerokovať jeho možné čestné členstvo, čo je možné v zmysle našich stanov. Chceme ďalší taký inštitút zaviesť do stanov byť členom Klubu generálov in memoriam napríklad Milan Rastislav ŠTEFÁNIK a iné významné osobnosti v histórii nášho krásneho Slovenska."
M. MINÁR, redaktor:
"Ďalšia ponuka pán generál ŠVARC bola na Zväze protifašistických bojovníkov."
I. ŠVARC:
"Dostal som aj medailu, ako vidíte tuná visí mi, tak ale mám len jednu a tie druhé medaile čo som dostal za války sú v Piešťanoch v múzeu, aj uniforma. Ten styk je zapotrebí. Tým, že my veľmi starneme a my nemáme dorast, len tie naše deti hej alebo tí čo sa už narodili v tej Anglii no tak tie bohužiaľ nehovoria česky, nehovoria slovensky, ale po nás to musia vziať, pretože ten cintorín čo máme v tej Anglii tí čo padli za války nemajú problém to je udržiavané štátom. Tí čo sme zostali, mali tú drzosť zostať nažive a teraz pomaličky odchádzame a musíme mať niekoho, ktorý sa o toto musí tam starať. Tú čiastku toho cintorína v Brookulu(?) sme kúpili na 990 rokov."
P. BIHÁRIOVÁ:
"A to už bolo z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Pavol PRELOVSKÝ, Miroslav MINÁR a Petra BIHÁRIOVÁ. Dopočutia o týždeň."
