Sviatočný týždeň sa chýli ku koncu a je tu čas pre armádny magazín Rádia Slovensko. V rozhovore s generálnym vikárom ozbrojených síl sa vrátime k sviatku Všetkých svätých a Pamiatke zosnulých. Presvedčíme sa, že vojenskí horolezci sa veľkého cieľa nikdy nevzdávajú a prinesieme dôkaz o tom, že tradícia armádneho kultúrneho diania v Liptovskom Mikuláši stále žije.
- Dátum: 07.11.2005
- Dĺžka: 9:46 min.
- Veľkosť súboru: 1.12 MB
Textový prepis relácie:
Sviatočný týždeň sa chýli ku koncu a je tu čas pre armádny magazín Rádia Slovensko. V rozhovore s generálnym vikárom ozbrojených síl sa vrátime k sviatku Všetkých svätých a Pamiatke zosnulých. Presvedčíme sa, že vojenskí horolezci sa veľkého cieľa nikdy nevzdávajú a prinesieme dôkaz o tom, že tradícia armádneho kultúrneho diania v Liptovskom Mikuláši stále žije.
Dnes pre vás pesničky vyberá František Strempek a pohodu pri rádiách želá Petra Repková a Bernard Roštecký.
V mierových misiách a operáciách vo svete zahynulo pri plnení úloh už 10 príslušníkov slovenských ozbrojených síl. Počas sviatkov zosnulých si ich spomienkou i modlitbou pripomenuli najbližší príbuzní, kamaráti vojaci a rovnako i vojenskí duchovní.
Bol medzi nimi i generálny vikár ozbrojených síl podplukovník Michal Štank.
Michal Štank, generálny vikár Ozbrojených síl SR: "Duchovná služba takisto ako aj v civile kňazi zabezpečovali sväté omše. Zúčastnili sa s veriacimi na cintorínoch, kde si pripomenuli pamiatku všetkých blízkych ľudí, s ktorými zdieľali svoj život." V mierových misiách a operáciách zahynulo už 10 príslušníkov ozbrojených síl. Spomenuli ste si špeciálne aj na nich? Michal Štank, generálny vikár Ozbrojených síl SR: "V spoločných modlitbách veriacich sme sa modlili o pomoc, o povzbudenie. Samozrejme chceme aj ďalej sa venovať týmto rodinám nielen pri týchto svätých omšiach ale aj pri ich návšteve, návšteve cintorínov, miestach, kde sú pochovaní."
V ozbrojených silách prebieha profesionalizácia. Samozrejme, že sa tento proces dotkne aj duchovnej služby. Čo sa zmení? Bude viac kňazov?
Michal Štank, generálny vikár Ozbrojených síl SR: "Kňazov bude menej, pretože má menej príslušníkov ozbrojených síl. Vychádzali sme z predpokladu, že jeden duchovný by mal poslúžiť asi 700 vojakom. Do počtu nás nebude viacej ale svoju pozornosť chceme sústrediť hlavne na ich rodiny. Na ich rodinných príslušníkov."
Duchovní pôsobili aj vo vojenských misiách a operáciách. Ako vy vnímate prítomnosť duchovných v jednotke. Máte možnosť to sledovať aj zvonku. Čo na to verejnosť, vnímajú to pozitívne?
Michal Štank, generálny vikár Ozbrojených síl SR: "Sám som bol v misii v Eritrei a mám veľmi dobré skúsenosti plus spoluprácu s ľuďmi, s ktorými som zdieľal svoj život 24 hodín. Duchovná služba je určite prínosom pre každého príslušníka mierovej misie." Čo vám osobne priniesol tento kontakt v zahraničí, pobyt v misii pre kariérny rast poprípade pre ten duchovný.
Michal Štank, generálny vikár Ozbrojených síl SR: "Pre kariérny rast nevidím nejaký výsledok, som bol na misii ale vidím v tom veľmi dôležité postavenie, skúsenosť duchovného, ktorý bol na misiách a ktorý ešte nebol. Keď sa vrátil človek z misie tak má veľa priateľov, s ktorými sa stretáva vo svojich kasárňach ale predovšetkým ich pozná z celého Slovenska. Takže je to veľmi dôležitá skúsenosť pre kňaza. Že ho berú ako jedného z nich, ako človeka, ktorý sa osvedčil v misiách."
Vraví sa, že horolezci sa nikdy nevzdávajú. Ak sa im nepodarí vyliezť na kopec tak nie preto, že by sa vzdali ale preto, že v danej chvíli a v konkrétnych prírodných podmienkach dali na misku váh svoje životy a zdravie a vrátili sa.
Takéto určite veľmi ťažké rozhodnutie urobili aj členovia vojenskej horolezeckej expedície Anapurna 2005, ktorí boli iba 40 metrov od vrcholku legendárnej hory. Zástupca vedúceho výpravy podplukovník v zálohe Vladimír Švancár sa však tohto cieľa nevzdáva. Kam by ste zaradili výstup na Anapurnu po vašich výstupoch.
podplukovník v zálohe Vladimír Švancár, zástupca vedúceho výpravy: "Si myslím, že to je top kopec. Jednoznačne aj keď sme ho nedoliezli, máme iné úspechy ... z roku 98 Šišopan..., na ktorú sme vyšli, v roku 2000 Pamír ..... samozrejme tých nižších kopcov, to už nepočítam, pretože to už vlastne keď sa bavíme o himalájskych kopcoch, osemtisícovkách, tak vlastne už nezohrávajú nijak významnú úlohu, pretože nemôžem povedať, že som liezol severnú stenu ... nie je pravda na ... som mohol stáť ale vlastne normálnou cestou nie takýmto výkonom. Ja nie som originál horolezec, že by som teda akože liezol 5-ky, 6-ky, 7-čky cesty ... to by bolo moje top, nie. Skôr kondične a skôr teda vyliezť cesty .... a čo najvyššie."
Vy ste sa skoro preriekli, povedali ste - vybehli sme, takže aká bola kondícia vás aj vašich kolegov aj vojakov, ktorí boli vo výprave. podplukovník v zálohe Vladimír Švancár, zástupca vedúceho výpravy: "Pripravovali sme túto expedíciu tri roky, čiže každému jednému z nás a my čo sme teda vlastne už stáli Janko Matlák, Erik Bizoň, ja... čo to obnáša, čo to chce, takže vlastne aj do tých ostatných kolegov, ktorí boli s nami, tak sme ich motivovali a snažili sa, aby skutočne nabrali čo najlepšiu kondíciu aj technicky, aby boli zdatní, pretože my sme si do toho svojho stredu vybrali chalanov, ktorých sme potrebovali, lezcov, vyložene lezcov ľady a skaly mixy/?/, aby teda nám pomohli. Príprava v Tatrách hlavne a tá kondičná, keď sa niekto nabalí 25-kilový batoh na chrbát a má spraviť 1200 - 1500 výškových metrov v priebehu jedného dňa, tak tam zas overí svoju kondíciu."
Určite už plánujete ďalší výstup.
podplukovník v zálohe Vladimír Švancár, zástupca vedúceho výpravy: "Samozrejme plánov je veľa ale plán číslo jedna pre nás, pokiaľ sa nám podarí zohnať finančné prostriedky na to, bude doliezť Anapurnu."
Na vydarenom festivale Folk Tatry v Liptovskom Mikuláši sme sa presvedčili, že kultúra v armáde stále žije. Zásluhu na tom majú predovšetkým takí zanietení ľudia, akým je napríklad major v zálohe Vladimír Slavík. Niekdajší vedúci úspešnej vojenskej kapely Luscínia dnes pokračuje s novou formáciou.
major v zálohe Vladimír Slavík, kapela C.I.T.: "Teraz máme kapelu, ktorá sa volá C.I.T., znamená Celkom inteligentný tím bez toho, že by sme chceli si namýšľať. Buď to je to skratka alebo dá to názov cit a chceli sme predovšetkým, aby ten názov bol v češtine, slovenčine a v angličtine ľahko rozoznateľný a aby sa to nedalo veľmi komoliť."
Takže muzika je roková, pokračujete v hudobnej tradícií vojakov v Liptovskom Mikuláši. Aká je spolupráca s armádou.
major v zálohe Vladimír Slavík, kapela C.I.T: "Spolupráca s armádou je vynikajúca. Tu vlastne v kapele sme dvaja majori v zálohe. Máme študentku vojenskej akadémie a náš zriaďovateľ je vlastne Vojenská akadémia v Liptovskom Mikuláši, kde máme aj skúšobňu. Takže s tou armádou máme stále spoluprácu a každý mesiac usporiadavame koncerty priamo vo vojenskej akadémii pre študentov. Ďakujeme a predstavujeme aj poslucháčom Plnej poľnej skupinu C.I.T. z Liptovského Mikuláša."
Stalo sa
Na vojenské operácie pod vedením NATO by mala prispievať aj bruselská centrála. Zhodli sa na tom minister obrany Slovenskej republiky Juraj Lišky a minister obrany Slovinskej republiky Karl Viktor Erjavec počas stretnutia v Bratislave. V súčasnosti platia pôsobenie vojakov vysielajúce krajiny. Minister Erjavec v tejto súvislosti povedal, že krajiny, ktoré neprispievajú priamo svojimi silami do operácií by sa mohli na nich podieľať aspoň finančne či poskytnutím svojich prepravných kapacít.
Juraj Liška načrtol počas stretnutia konkrétne riešenie tohto problému.
Juraj Liška, minister obrany SR: "Musí nastať zosúladenie politického a operačného rozhodovacieho procesu, zosúladenia politických rozhodnutí s dostupnými zdrojmi. My vieme, že plná zodpovednosť je na politickom rozhodnutí ale veľakrát sa stane, že po takomto rozhodnutí prichádza časť B a to je ako sa skutočne vyrieši, to čo chceme spraviť, pretože chýbajú zdroje. Niekedy aj pokiaľ sú zdroje, nie sú operačné kapacity. To hovoríme napríklad o strategickej preprave. No a tretia vec, je to aj preto, že väčšina krajín, ktoré sú schopné prispievať do týchto operácií, nemá nekonečné zdroje, finančné zdroje na to, aby nielen nasaditeľnosť týchto vojsk vedela realizovať ale samozrejme potom aj udržateľnosť. Slovensko podporuje, aby sa v čo najkratšom čase prijala jasná koncepcia strategický plán takzvaný CPG/?/, tento plán by mal obsahovať na niekoľkých stranách riešenie zosúladenia takýchto politických rozhodnutí s operačnými schopnosťami tak aby napríklad aj také krajiny ako je Slovensko alebo Slovinsko nemali v budúcnosti problémy s otázkami, ktoré sme tu spomenuli."
Sekcia legislatívy a práva ministerstva obrany zorganizovala v Častej - Papierničke/?/ medzinárodnú konferenciu Slovensko člen Európskej únie a NATO. Hlavné témy konferencie pripomína generálny riaditeľ sekcie Milan Michalík.
Milan Michalík, generálny riaditeľ Sekcie legislatívy a práva ministerstva obrany: "Dôležité bolo pripraviť okruh tém, pretože skutočne po uplynutí viac ako roka členstva Slovenskej republiky v týchto dvoch významných medzinárodných európskych inštitúciách znamená pre Slovenskú republiku ako už dnes plnoprávneho člena veľmi dôležitú pozíciu. Pripravili sme podľa nášho názoru veľmi uvážlivo tri okruhy tém. Prvým blokom je zmena európskeho bezpečnostného prostredia v novom tisícročí, druhý okruh sú právne aspekty členstva v Severoatlantickej aliancii a Európskej únii a tretím okruhom je účasť Ozbrojených síl Slovenskej republiky na medzinárodnej spolupráci."
Také budú výstupy z tejto konferencie.
Milan Michalík, generálny riaditeľ Sekcie legislatívy a práva ministerstva obrany: "Chceme aj pre históriu zachovať výstupy z tejto konferencie a pracovníci našej sekcie spracujú zborník, ktorý bude distribuovaný do Ozbrojených síl Slovenskej republiky pre pracovníkov ministerstva obrany a aj ostatných ústredných orgánov štátnej správy."
A to je nadnes všetko, príjemný zvyšok večera vám želajú tvorcovia relácie Martin Chovanec, Miroslav Minár, Bernard Roštecký a Petra Repková. Dopočutia o týždeň.
