V dnešnom armádnom magazíne si uctíme pamiatku padlých bojovníkov Karpatsko‑duklianskej operácie, s historikom budeme hovoriť o nepoddajnosti československých vojakov v októbri 1938 pri Rimavskej Sobote a pripravené sú aj dve reportáže zo života našich vojakov.
- Dátum: 04.10.2008
- Dĺžka: 9:04 min.
- Veľkosť súboru: 2.08 MB
P. REPKOVÁ, moderátorka:
"V dnešnom armádnom magazíne si uctíme pamiatku padlých bojovníkov Karpatsko‑duklianskej operácie, s historikom budeme hovoriť o nepoddajnosti československých vojakov v októbri 1938 pri Rimavskej Sobote a pripravené sú aj dve reportáže zo života našich vojakov."
‑‑‑‑‑
P. REPKOVÁ:
"Rok čo rok sa na miestach urputných bojov Karpatsko‑duklianskej operácie schádzajú jej priami účastníci, aby si pripomenuli pamiatku svojich padlých spolubojovníkov. Jedným z nich je aj podplukovník vo výslužbe Juraj BIĽO."
J. BIĽO:
"Prichádzam tu každoročne. Zatiaľ mi zdravie slúži a rád navštevujem túto, ako sa hovorí historickú oblasť. Pre mňa je to historická oblasť, ale som maximálne vďačný, zo srdca som vďačný nielen ja, ale všetci účastníci Karpatsko‑duklianskej operácie a týchto bojov, na tom nezáleží ktorej strany títo spolubojovníci bojovali, ale sme vďační civilnému obyvateľstvu, ľuďom, ktorí sa zúčastňujú aj dnešného dňa tejto historickej oblasti na historických spomienkach dávnych bojov spred 63 rokov, že nezabúdajú. Ja ich neberiem, že by robili turistický výlet, alebo niečo podobné, ale ich beriem, že zo svojho vnútorného srdca, zo svojho citu, vlastenectva a historickej doby, že prichádzajú sem vzdávať svojou prítomnosťou vďaku, úctu a spomienky, ako sa hovorí týmto historickým bojom. Nielen tým, ktorí padli, ale aj tým, ktorí tieto boje prežili a dodnes ako sa hovorí, sú medzi nami."
‑‑‑‑‑
P. REPKOVÁ:
"Po mníchovskom diktáte v septembri 1938 sa vtedajšie Československo muselo vzdať nielen tzv. Sudet, ale čelilo aj územným požiadavkám Poľska a najmä Maďarska. 5. októbra pri Rimavskej Sobote bola aj priama vojenská konfrontácia. Vtedajšia 3. armáda, ktorej veliteľstvo sídlilo v Kremnici maďarského agresora rozprášila. V rozhovore s Mirom MINÁROM o tom hovorí historik Peter CHORVÁT."
P. CHORVÁT:
"Prienik týchto jednotiek bol už v skorých ranných hodinách pomerne rýchlo odhalený. Ten maďarský útok bol vedený s cieľom obsadiť Rimavskú Sobotu, preniknúť tou líniou československých opevnení, ktoré tu boli vybudované. Z ich strany nebol útok podporený žiadnymi ťažkými zbraňami. Ten útok bol zastavený v priestore línie opevnení a tam došlo aj k najtvrdšiemu boju na Orávke. Zmobilizovaná hraničiarska rota dokázala zastaviť tohto agresora, padlo niekoľko maďarských vojakov. No a čo je zaujímavé, tak na maďarskej strane, tam padol aj jeden dôstojník menom Tibor MESZKÓ, ktorého rodina kedysi pochádzala z územia Slovenska. V priebehu toho dňa začali československé jednotky postup nazad k hranici aj spolu s jednotkami stráže obrany štátu vytlačili maďarských útočníkov naspäť."
M. MINÁR, redaktor:
"Čo sa Maďarsku nepodarilo vojenskou silou, to sa im podarilo potom neskôr známou Viedenskou arbitrážou."
P. CHORVÁT:
"Tých pokusov v podstate narušiť systém československej obrany z maďarskej strany bolo viacej. Spomínané jednotky szabadcsapatok, alebo aj v dobovej terminológii rongyos gárda, tak boli aktívne najmä na Podkarpatskej Rusi. Vo väčšine týchto stretov môžme povedať, že československá armáda obstála čestne, takisto sa to dá povedať aj o hranici s Poľskom, kde takisto boli v priebehu októbra, resp. novembra menšie konflikty. Na základe Viedenskej arbitráže boli tie južné pohraničné územia Slovenska odstúpené Maďarsku, no a armáda bola donútená k redislokácii, k opusteniu útvarov. Viacerí maďarskí dôstojníci pri obsadzovaní južného Slovenska videli kvalitu československej armády a videli ten rozdiel. Samozrejme, v rovine propagandy to bolo podávané úplne inak pochopiteľne. V podstate nasadzovanie tých polovojenských jednotiek aj na Slovensku aj na Podkarpatskej Rusi boli neúspešné."
‑‑‑‑‑
P. REPKOVÁ:
"Príslušníci dopravného leteckého krídla v Kuchyni museli svoje letecké kombinézy a pracovné montérky vymeniť za slávnostné uniformy. Posledný septembrový deň bol pre nich výnimočný. Patril k tomu aj slávnostný ceremoniál, ktorý sa začal prečítaním rozkazu hlavného veliteľa ozbrojených síl prezidenta Slovenskej republiky."
M. ÁČ:
"Rozkaz prezidenta Slovenskej republiky číslo 2, podľa paragrafu 7 odst. 2 písmeno d/ zákona o Ozbrojených silách Slovenskej republiky, zapožičiavam vojenskému útvaru dopravnému leteckému krídlu Kuchyňa čestný názov Dopravné letecké krídlo generála Milana Rastislava Štefánika."
Redaktor:
"Rozkaz prezidenta Slovenskej republiky a hlavného veliteľa ozbrojených síl prečítal náčelník Vojenskej kancelárie prezidenta brigádny generál Marián ÁČ.
Pán generál, nebýva každý deň, aby útvar dostal čestný názov. Za čo sa mu dostalo tejto cti?"
M. ÁČ:
"Je pravda, že nebýva častý zvyk, aby pán prezident udeľoval čestný názov. Dopravné letecké krídlo generála Milana Rastislava Štefánika už ako z názvu je vidieť, dostal čestný názov zapožičaný za dosahovanie výborných výsledkov v leteckej preprave materiálu, za príkladné plnenie úloh a za vzornú reprezentáciu Ozbrojených síl Slovenskej republiky na medzinárodných cvičeniach a leteckých dňoch doma aj v zahraničí, ako aj za dôsledné zabezpečovanie bojových strelieb."
Redaktor:
"Pán plukovník Peter DOBROTA je v svojom bývalom útvare dnes, teda dostala vaša letecká základňa tento čestný názov. Ako si vy spomínate na službu tu, v Kuchyni."
P. DOBROTA:
"Ja som tu slúžil v rokoch 2003 až 2005 a čo sa týka toho čestného názvu tak môžem povedať, že dneska nastal ten deň, keď tento čestný názov bol znova vrátený dopravnej letke, pretože v roku 2001 bola ukončená činnosť na Leteckej základni generála Milana Rastislava Štefánika Piešťany, ktorá sa týmto názvom pýšila a hrdila a preto som veľmi rád, že sa tento názov vracia dopravnému letectvu, k dopravnému krídlu, ktoré tu momentálne sídli. Tie roky 2003‑2005, no bolo to obdobie reorganizačných zmien, takže môžem si spomínať akurát na kopec práce, ale aj zážitky z lietania."
Redaktor:
"Sledujete aj prácu svojich nasledovníkov? Pilotov, technikov."
P. DOBROTA:
"Určite, ja som bol pôvodom, resp. som ešte pilot vrtuľníka, takže mám blízko k tomuto povolaniu a stále sledujem i tú obmenu mladej generácie, ktorá tu jednoznačne nastáva a musí tu nastať, pretože vývoj ide nezadržateľne ďalej a čakáme s nedočkavosťou, kedy skutočne bude daná aj nová letecká technika na túto leteckú základňu, aby tu mohla táto letecká základňa ďalej pôsobiť."
‑‑‑‑‑
P. REPKOVÁ:
"Deň detí a Deň ozbrojených síl, to sú príležitosti aj na to, aby sa kasárne a výcvikové priestory doširoka otvorili verejnosti. Výnimkou nebol ani výcvikový priestor na Kolíňanskom kopci pri Nitre."
M. MINÁR, redaktor:
"Čo sa tebe tu páči najviac?"
Deti:
"Mne sa najviac páčia tie tanky."
"Mne sa páčia tiež tie tanky."
M. MINÁR:
"Aj vojaci ako strieľajú?"
Deti:
"Aj mne sa páčia tí vojaci ešte."
M. MINÁR:
"A chcel by si byť vojakom v budúcnosti?"
Deti:
"Áno."
M. MINÁR:
"A čo by si chcel robiť?"
Deti:
"Jazdiť na tanku."
"A ja tiež jazdiť na tanku, ešte to spúšťanie robiť."
M. MINÁR:
"V tejto chvíli sme svedkami toho, ako na pozorovateľské stanovište príslušníkov mechanizovanej brigády z Nitry, ktorí pôsobia v zahraničných vojenských operáciách a mierových misiách prichádzajú demonštranti, aby im znepríjemnili život, poprípade obsadili ich stanovište. Je to jedna z epizód, s ktorou sa pravidelne stretávajú naši vojaci v zahraničných vojenských operáciách a mierových misiách. A už v tejto chvíli dochádza aj k priamemu fyzickému kontaktu. Ťažkoodenci sú pripravení ich spacifikovať a nedopustiť k ďalšiemu násiliu. A ešte pre úplnosť treba dodať, že ma skoro trafili, ale našťastie je to len imitačný materiál, ktorý tu po mojej strane pravej strane vybuchuje a pekne svetielkuje. Takže ešte pre úplnosť treba dodať, že na Kolíňanskom kopci bolo veselo nielen tým, že sa tu strieľalo, že sa mladí aj starší zabávali, ale že im predviedli svoje umenie aj príslušníci protilietadlovej raketovej brigády z Nitry, ktorí úspešne reprezentovali svoju jednotku na slávnostnej vojenskej prehliadke v Bratislave."
