Hosť relácie poručík Tomáš ŽALUDKO hovorí o skúsenostiach z Afganistanu. Do Plnej poľnej sme zabalili reportážne deti u nitrianskych rakeťákov a dozvieme sa tiež, že olympionik Attila BÁTKY, rotmajster z banskobystrickej Dukly, je už pripravený na zápasnícke boje v Pekingu.
- Dátum: 08.06.2008
- Dĺžka: 9:52 min.
- Veľkosť súboru: 2.26 MB
T. ŽALUDKO: "Dalo mi to veľa čo sa týka aj ľudských vlastností, takisto odborných vedomostí, keď budem veliť niekedy jednotke a budú moji príslušníci odchádzať niekde do misie, aby som vedel vlastne kde odchádzajú a čom to vlastne je, vedieť im poradiť."
P. REPKOVÁ, redaktorka: "Hosť relácie poručík Tomáš ŽALUDKO hovorí o skúsenostiach z Afganistanu. Do Plnej poľnej sme zabalili reportážne deti u nitrianskych rakeťákov a dozvieme sa tiež, že olympionik Attila BÁTKY, rotmajster z banskobystrickej Dukly, je už pripravený na zápasnícke boje v Pekingu. Príjemnú pohodu pri rádiách vám želá Petra REPKOVÁ."
..... P. REPKOVÁ: "Išli by ste do Afganistanu keby ste dostali rozkazom? Samozrejme vojaci by museli, pretože o rozkaze sa nediskutuje. Veterán z Kandaháru poručík Tomáš ŽALUDKO, rodák z Gelnice, na priamu otázku Mira MINÁRA odpovedal, že do Afganistanu by išiel ešte raz aj bez rozkazu."
M. MINÁR, redaktor: "Vy ste zažili v Afganistane jedno veľké dobrodružstvo, spomínate si ešte na to obdobie keď ste uvažovali o tom, že pôjdete slúžiť do tejto nie ľahkej misie?"
T. ŽALUDKO: "No tak uvažoval som nad tým, chcel som skúsiť niečo iné ako je na Slovensku, dostať sa na tú misiu a uvidieť ten svet aj trošku možno z inej stránky ako vidíme možno my tuná."
M. MINÁR: "V čom bolo vo vašich predstavách to iné?"
T. ŽALUDKO: "Spoznať ten život na misii, zažiť vlastne tú misiu jak sa povie na vlastnej koži."
M. MINÁR: "Aj spoznať kolegov trebárs z ďalších armád, členských krajín NATO?"
T. ŽALUDKO: "Samozrejme aj to, takisto sa zdokonaliť v jazyku, čo si myslím, že mi veľa dalo táto misia keďže sa tam komunikovalo väčšinou v angličtine a tak, takže dalo mi to veľa čo sa týka aj ľudských vlastností, takisto odborných vedomostí a vojenských vedomostí, človek mal možnosť spoznať či už ľudí alebo príslušníkov iných armád a takisto žiť v jednom kolektíve rok, to dá človeku veľa, niekde 4‑tisíc kilometrov od rodiny."
M. MINÁR: "Viete veľa ľudí na Slovensku hovorí, že vojaci chodia do zahraničia len kvôli tomu, aby si zarobili, ale my začíname ten rozhovor úplne z iného konca, teda kde boli tie peniaze, na ktorom stupni rebríčka?"
T. ŽALUDKO: "Tak tie peniaze boli síce niekde na tých vrchných stupňoch rebríčka, ale v prvom rade bolo aspoň čo sa týka mojej osoby získanie, hovorím zdokonaliť sa v tom jazyku a keď budem veliť niekedy jednotke a budú moji príslušníci odchádzať niekde do misie, aby som vedel vlastne kde odchádzajú a o čom to vlastne je."
M. MINÁR: "Takže vedieť im poradiť?"
T. ŽALUDKO: "Vedieť im poradiť, usmerniť ich trochu, predsa za ten rok tam zažije človek toho veľa a prejde tam mnohými etapami, takže zhruba upozorniť na niečo."
M. MINÁR: "Na akom poste ste boli zaradený."
T. ŽALUDKO: "Ja som bol zaradený na poste náčelníka logistiky, bol som tam síce na funkcii veliteľa čaty logistickej podpory, ale prakticky mal som na starosti komplet logistiku."
M. MINÁR: "Viem o vás, že vy ste patrili medzi tých vojakov, ktorí prišli do Kandaháru na takzvanú rekognoskáciu a vlastne podľa toho čo ste vy odporúčali aj na Slovensko, sa neskôr celá ženijná jednotka do Kandaháru presunula z Kábulu. Aké boli tie prvé dojmy keď ste prišli do Kandaháru, sa vtedy hovorili, že to je nebezpečné miesto?"
T. ŽALUDKO: "Dojmy boli rôzne keď sme tam došli, plno piesku, bolo to tam rušné, aj keď nehovorím, že v Kábule bol pokoj, ale bolo vidno, že vlastne celé tie boje a tak boli sústredené práve tak jak sa hovorí v bašte Talibanu."
M. MINÁR: "Ste ženatý?"
T. ŽALUDKO: "Momentálne ešte slobodný."
M. MINÁR: "Takže to rozhodovanie o tom ísť do Afganistanu bolo také viac menej iba na vás, poprípade ste sa zdôverili asi aj rodičom?"
T. ŽALUDKO: "Otec bol hrdý, mama sa trochu bála, aj keď aj otec určite v kútiku duše mal obavy, ale bolo to moje rozhodnutie a vedeli, že keď si niečo zoberiem do hlavy tak proste pôjdem za tým."
M. MINÁR: "Išli by ste ešte raz?"
T. ŽALUDKO: "Ak by som dostal rozkaz alebo ak by to bolo nutné určite."
M. MINÁR: "A bez rozkazu?"
T. ŽALUDKO: "Šiel by som určite."
..... P. REPKOVÁ: "Nitrianski rakeťáci sú jednoducho borci. Zvládli nielen bojoví streľby nad Baltom, ale na Dni detí zabavili aj tisíc svojich menších kamarátov. Nevšedné dobrodružstvo pod Zoborom zaznamenal Bernard ROŠTECKÝ."
B. ROŠTECKÝ, redaktor: "Je tu vystavená technika a výzbroj brigády a množstvo atrakcií, ktoré deti najviac zaujímajú a to sú lezecká nafukovacia veža, skákajúci hrad alebo vodný futbal. Chlapci odkiaľ ste prišli?"
Chlapec: "Zo školy Kniežaťa Pribinu."
B. ROŠTECKÝ: "Páči sa vám tu?"
Chlapec: "Áno."
B. ROŠTECKÝ: "Čo najviac?"
Chlapec: "Tanky, deviny, samopale."
B. ROŠTECKÝ: "A s najmenšími detičkami sa tu prechádza učiteľka..."
HOLECOVÁ: "HOLECOVÁ z materskej školy z Párovskej."
B. ROŠTECKÝ: "Deti to zaujíma?"
HOLECOVÁ: "Zaujíma, aj súťažili, tešia sa z toho, majú radosť."
B. ROŠTECKÝ: "Čiže aj vy sa tešíte, že máte vyplnený celý deň, možno?"
HOLECOVÁ: "Áno, áno, však my chodíme na takéto akcie dosť často, aj sem k vojakom, sme tu boli párkrát."
B. ROŠTECKÝ: "Dušou celého podujatia Dňa detí tu v protilietadlovej raketovej brigáde je poručíčka Lenka LASTIČOVÁ."
L. LASTIČOVÁ: "Dušou tohto programu celého nie som ja sama ale spolupracovala som s kolegyňou Evou SVITKOVOU."
B. ROŠTECKÝ: "Čo všetko teda deťom tu ukazujete, akú techniku, atrakcie?"
L. LASTIČOVÁ: "Techniku tu ukazujeme našu čo máme protilietadlovci je to 2K12 KUB a S‑300PMU, ďalej prácu hasičov, zdravoťákov, našich chemikov, pyrotechnikov, z regrutačného strediska sú tu."
B. ROŠTECKÝ: "Prečo teda vznikol takýto projekt?"
L. LASTIČOVÁ: "Po minulé roky sme chodili na dediny na rôzne kurzy ochrany zdravia človeka a prírody, na Dni detí. Tentokrát to bol nápad nášho veliteľa, aby sa to zorganizovalo tuná v priestoroch a pre deti si myslím, že je to zaujímavejšie, aby videli ozaj ako to chodí na útvare."
B. ROŠTECKÝ: "Koľko je tu teda detí?"
L. LASTIČOVÁ: "Pozvali sme okolité obce, z mesta základné, stredné školy, materské školy, myslím si, že to presiahlo číslo tisíc."
B. ROŠTECKÝ: "Nadporučíčka Jarka GASIAROVÁ je rozhodkyňa na disciplíne, aká to je disciplína?"
J. GASIAROVÁ: "Môžem to nazvať preťahovanie lanom, hlavne chlapci si chodia zmerať sily, ale momentálne tu máme dievčatá, ktoré tiež majú z toho radosť."
B. ROŠTECKÝ: "Čo vravíte na prvý ročník Dňa detí tu vo vašej brigáde?"
J. GASIAROVÁ: "Ja si myslím, že je to vydarená akcia, počasie nám praje, detí je tu dostatok, majú dobrú náladu, chcú súťažiť, tak to je hlavné."
..... P. REPKOVÁ: "Olympiáda v Pekingu už pomaly klope na dvere. Pilierom slovenskej reprezentácie budú určite vojenskí športovci. My sme oslovili jedného z nich, banskobystrického zápasníckeho borca rotmajstra Attila BÁTKYHO."
A. BÁTKY: "Príprave je v podstate už skoro hotová na 95 percent, teraz už len vložiť sa do toho, do tej prípravy a aby to vyšlo, aby sme dobre formu načasovali."
B. ROŠTECKÝ: "Ste optimista alebo pesimista čo sa týka prípravy, ale možno aj dosiahnutia dobrých výsledkov na olympiáde?"
A. BÁTKY: "No ja som životný optimista, takže ja stále sa pripravujem na každú súťaž. Zápasenie je ťažko predvídať u nás sa to nedá limitovať, že bežec vie pred súťažou zhruba na sto metrov, že takýto mám výkon, že bude to stačiť na finále alebo vzpierač, že taký a taký výkon, u nás to je rôzne faktory sú tam, proste nedá sa to nikdy, nikdy, proste tá príprava môže byť vynikajúca, tam rozhodujú maličkosti, jedno zaváhanie a človek je von zo súťaže, takže najvyššie, čo najlepšie dopadnúť, idem do každej súťaže, do každého turnaja."
B. ROŠTECKÝ: "Aké podmienky vám Dukla vytvára na vašu prípravu?"
A. BÁTKY: Ja som už v Dukle bezmála 21 rokov, tak to už svedčí o niečom, že v Dukle som spokojný keď som toľko rokov vydržal, aj tento rok musím ešte raz poďakovať Dukle, že hneď od začiatku roka vlastne mi financovali všetky sústredenia, lebo ešte na našom zväze zápasníckom neboli peniaze, takže som veľmi spokojný s Duklou."
P. REPKOVÁ: "Attilovi budeme držať palce a ktovie možno sa aj on raz dostane do spoločnosti velikánov Dukly. Na fotografiách a plagátoch ich môžete vidieť na výstave Míľniky a méty športovcov Dukly. V priestoroch klubu ministerstva obrany ju sprístupnili v uplynulých dňoch. Riaditeľa banskobystrického Vojenského športového centra Ľubomíra ROŽKA pri tejto príležitosti oslovil Bernard ROŠTECKÝ."
B. ROŠTECKÝ: "Podarila sa Dukle unikátna výstava úspechov a vlastne dejín celej vašej športovej veľkej organizácie."
Ľ. ROŽKO: "Tak ja túto výstavu mám ako také zavŕšenie osláv 40. výročie existencie vrcholového športu v rezorte ministerstva obrany, v podstate celý rok sme sa venovali týmto oslavám či už spoločenskými akciami, kultúrnymi akciami, ale aj športovými a toto by malo byť také vyvrcholenie."
B. ROŠTECKÝ: "Samozrejme neboli to len oslavy, ale aj tvrdá práca. Ako ide príprava na vrchol tohto roka, olympiádu v Pekingu?"
Ľ. ROŽKO: "Tento rok je rokom olympijským, tie kvalifikačné limity sa plnili už aj v predchádzajúcom roku a plnia sa ešte stále v súčasnosti a ešte sa nejaký mesiac budú, verím, že sa nám podarí naplniť tú kvantitu športovcov, ktorí sa zúčastnia na olympijských hrách, ale dôležitejšie je to, aby sa zvýraznila tá kvalita, ktorá by mohla byť pretavená do tých olympijských medailí."
..... STANE SA
P. REPKOVÁ: "Nasledujúci víkend si prídu na svoje nadšenci letectva. Hneď na dvoch miestach Slovenska sú pre nich pripravené letecké dni. V Piešťanoch sa na Dňoch národnej hrdosti predstaví špička slovenského vojenského a civilného letectva. Diváci uvidia aj české stíhačky Gripen, poľskú akrobatickú skupinu a ďalšie vojenské dopravné lietadlá. Na aerovíkende v Košiciach si zase budete môcť pozrieť aj niektoré historické lietadlá. Nezabudnite 14. a 15. jún patrí nášmu letectvu."
..... P. REPKOVÁ: "A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Pavol PRELOVSKÝ, Bernard ROŠTECKÝ, Miroslav MINÁR a Petra REPKOVÁ. Dopočutia o týždeň."
