V armádnom magazíne rádia Slovensko dnes budeme cestovať, navštívime Rusko, Cyprus a˙Chorvátsko. Aby sme boli konkrétnejší, v˙našich príspevkoch prinesieme informácie z˙oficiálnej návštevy ministra obrany v˙Moskve, porozprávame sa s˙vojakmi, ktorí sa vrátili z˙Cypru a˙do Chorvátska sa vrátime na majstrovstvá Európy vo varení, v˙našom prípade vojenského guláša.
- Dátum: 10.10.2005
- Dĺžka: 9:48 min.
- Veľkosť súboru: 1.12 MB
Textový prepis relácie:
V˙armádnom magazíne rádia Slovensko dnes budeme cestovať, navštívime Rusko, Cyprus a˙Chorvátsko. Aby sme boli konkrétnejší, v˙našich príspevkoch prinesieme informácie z˙oficiálnej návštevy ministra obrany v˙Moskve, porozprávame sa s˙vojakmi, ktorí sa vrátili z˙Cypru a˙do Chorvátska sa vrátime na majstrovstvá Európy vo varení, v˙našom prípade vojenského guláša.
Nerušené počúvanie vám želá Petra Repková a˙Bernard Roštecký.
Trojdňovú oficiálnu návštevu Ruskej federácie absolvoval na pozvanie ruského kolegu Sergeja Ivanova minister obrany Slovenskej republiky Juraj Liška. Na rokovaniach rozobrali široký okruh otázok týkajúcich sa vzájomnej spolupráce v˙oblasti vojenstva, vzťahov Ruska a˙NATO i˙problematiky bezpečnosti v˙horúcich oblastiach sveta. Prioritou však boli konkrétne projekty, ktoré sú v˙súčasnosti rozpracované. Minister obrany Juraj Liška:
Juraj Liška, minister obrany: "Jeden z˙tých rámcov je vzájomná bilaterálna spolupráca, ktorá vieme, že v˙týchto dňoch alebo v˙týchto mesiacoch na Slovensku je uschopnenia a˙modernizácia MIG-ov 29, ktoré pokračujú podľa plánu. Čo sa týka ďalšej možnej techniky, jej modernizácie a˙respektíve opráv z˙minulosti, tak som povedal, že môžu to posúdiť naše špecializované útvary, ktoré sú na to predurčené, ale nikoho nebudeme vopred vylučovať z˙možnej súťaže, na to prebiehajú v˙súčasnosti tendre na ministerstve obrany."
Pomoc Ukrajine riešiť problém s˙likvidáciou munície bola tiež jednou z˙tém, ktorú ministri rozoberali. Slovensko je v˙oblasti výbušnín a˙munície vedúcou krajinou NATO a˙spolupráca by podľa Juraja Lišku mohla byť mimoriadne efektívna.
Juraj Liška, minister obrany: "Vymenili sme si ešte aktuálne názory na situáciu v˙Ukrajine a˙jej možnej pomoci. My vieme, že sme lídri ... tímoch a˙Ukrajina nás v˙tejto oblasti požiadala o˙možnú spoluprácu. Pán Ivanov nevylúčil, že za určitých okolností by sme sa na tejto spolupráci v˙určitom úzkom segmente mohli podieľať spolu ale to uvidíme aká bude budúcnosť. Oni tam určitou formou pomáhali."
K˙upevňovaniu vzťahov rezortov obrany Slovenska a˙Ruska môže prispieť i˙rozšírenie kontaktov vo vojenskom školstve. Juraj Liška, minister obrany: "Som navrhol, že by bolo dobré zvážiť účasť ruských lektorov na našej akadémii obrany v˙kurze džejsok/?/, ktorý robíme spolu s˙Holanďanmi a˙Nemcami."
V˙uplynulých dňoch sa domov vrátili vojaci a˙vojačky, ktorí rok či dva plnili úlohy mierovej misie na stále rozdelenom a˙stále nepokojnom ostrove Cyprus. Rotácie sa zúčastnil aj náš kolega z˙mesačníka Obrana nadporučík Vladislav Vavrinec. Tu sú jeho dojmy:
nadporučík Vladislav Vavrinec, mesačník Obrana: "Na Cypre v˙misii UNFICYP som bol prvýkrát a˙išiel som tam s˙tou predstavou, ktorá asi vládne tuto v˙mysli každého, keď sa povie, že UNFICYP Cyprus, dovolenková, plážová, plavková misia, to má veľa prívlastkov. Realita je trošku, je to určite inakšie než v˙bojových misiách, kde musia nosiť nepriestrelné vesty, zbrane pri sebe stále. Na Cypre je to troška voľnejšie, je to troška kvázi bezpečnejšie, keby som to tak mohol povedať. Ale to že je to misia taká aká má byť, som sa presvedčil na vlastnej koži už pri výstupe vlastne z˙lietadla, kde zavládli proste šialené teploty. Teraz v˙septembri, koncom septembra a˙to, že to nie je také ľahké som sa presvedčil aj vlastne pri prehliadke takzvanej bufferzóny/?/ to je nárazníkové pásmo, takže predovšetkým klimatické podmienky, ten terén, ktorý je ťažko schodný vlastne aj peši."
Že čo sa týka samotného civilného obyvateľstva na severnej tureckej strane a˙južnej gréckej, tie konflikty.
nadporučík Vladislav Vavrinec, mesačník Obrana: "Naši vojaci sú tam hlavne preto, aby nedochádzalo k˙stretom tohto obyvateľstva, vlastne strážia tú nárazníkovú zónu a˙vlastne čiaru zastavenia paľby. Sú tam od toho, aby nedochádzalo k˙výtržnostiam, k˙demonštráciám rôznym a˙na to slúži záložná jednotka veliteľa celej misie UNFICYP, ktorá ma na to aj patričný výcvik."
A˙aby bol tento výcvik patričný a˙efektívny, tak na to dohliadal uplynulé dva roky aj major Ladislav Kebleš.
Aké to boli tie dva roky? Čo bolo najľahšie, najťažšie?
major Ladislav Kebleš: "Nepovedal by som, že to boli najťažšie roky v˙mojom živote, pretože bola to moja štvrtá misia už. Zažil som aj horšie časy, horšie misie, respektíve náročnejšie ako táto ale vzhľadom k˙tomu, že bolo to, dá sa povedať najďalej od domova, kde som sa nemohol tak často dostať domov ako napríklad z˙bývalej Juhoslávie, tak z˙tohto hľadiska to bolo takisto dá sa povedať, že náročné."
Vykonávali ste aj funkciu náčelníka štábu našej jednotky, ako hodnotíte zo svojej pozície pripravenosť týchto ľudí na výkon tejto misie?
major Ladislav Kebleš: "Ja si myslím, že vojaci prišli veľmi dobre pripravení na túto misiu, čo sa týka odbornej stránky. Boli tam menšie problémy s˙riadením vozidiel, pretože jazdí sa tam na opačnej strane ako u˙nás a˙trvalo to nejakú dobu, kým si na to zvykli. Došlo aj k˙drobným dopravným nehodám, ktoré vlastne vyplývali z˙tohto riadenia vozidiel po tej inej strane. Ešte by som povedal, že najväčším nedostatkom stále pretrváva jazyková pripravenosť. Dokonca u˙dôstojníkov sa vyskytlo, že nemali jazykové vedomosti a˙tým pádom ich to brzdilo vlastne vykonávať tú svoju funkciu v˙plnej miere."
Vy ste na tom jazykovo zrejme veľmi dobre, lebo ste vykonávali potom aj funkciu dá sa povedať takú diplomatickú, keď ste robili styčného dôstojníka medzi oboma stranami tureckou a˙gréckou. Darilo sa vám aj v˙tomto?
major Ladislav Kebleš: "Áno, veľmi sa mi darilo z˙toho dôvodu, že už som tam začínal ako náčelník štábu, už vtedy som mal nejaké tie kontakty s˙tými opozičnými plukmi a˙v˙podstate, keď sme nabehli tam na ten nový systém, vytvorilo sa 5 pozorovacích tímov. Pozorovatelia a˙styční/?/, ktorí vlastne jednak pozorovali tie vojská opozičných síl a˙jednak udržovali kontakt na úrovni toho regimentu čiže pluku. V˙podstate tým, že sa vytvorili tieto tímy, sa do značnej miery zintenzívnil kontakt medzi UNFICYP-om a˙opozičnými silami a˙takisto, čo je úplná novota, sa nám podarilo v˙niektorých prípadoch dokonca naviazať taký nepriamy kontakt medzi jednotlivými stranami. Dosiahli sme to, že vlastne tie jednotlivé strany prostredníctvom nás informovali o˙svojej činnosti vopred, čiže keď sa niekde vyskytlo, že dajme tomu 30-40 vojakov prišlo na takú orientáciu terénu, na tú pozíciu, tak tá druhá strana už o˙tom dopredu vedela a˙už ich to neprekvapilo, už tak neprotestovali a˙tieto udalosti prebehli bez nejakých problémov."
A˙teraz niečo z˙vlastnej kuchyne. Myslím to doslova preto, že na tomto mieste musím zablahoželať mojim kolegom Mirovi a˙Bernardovi k˙úspešnej reprezentácii Slovenského rozhlasu na tretích majstrovstvách novinárov vo varení kotlíkového loveckého guláša, ktoré sa pred nedávnom konali v˙Chorvátsku. Takže blahoželám vám.
Ďakujeme, ale Petra musím upresniť, boli sme síce úspešní ale na stupienky víťazov to nestačilo. Možno aj preto, že ten náš guláš bol skôr vojenský ako lovecký. Teší nás však, že aj vďaka receptu a˙všakovakým ingredienciám, ktoré nám opäť nezištne poskytol náš partner z˙Dní detí - Odborový zväz potravinárov Slovenskej republiky, náš guláš chutil všetkým a˙najviac alpinistom zo Splitu. A˙aby som nezabudol, teší nás aj to, že podľa výsledkovej listiny sme uvarili lepší guláš ako vychýrený kuchár, náš kolega z˙Budapešti.
Tak to teší aj mňa. Popri tom všetkom varení je pekné od vás, že ste nezabudli ani na reprezentáciu našich vojakov. Varili ste vraj v˙tričkách s˙logom profesionálna armáda, ktoré pútalo pozornosť možno viac ako ten guláš. Je to pravda?
Je to tak, každému sme museli vysvetľovať čo to že máme za sponzora. Jeden postarší pán však tento nápis profesionálna armáda rozlúštil bez problémov a˙vysvitlo, že ide vlastne o˙nášho kolegu - plukovníka chorvátskej armády vo výslužbe. V˙súčasnosti učiteľa na vojenskej katedre Marka Parizovského/?/. Našli sme v˙ňom nového priateľa Slovenska.
Marko Parizovský, plukovník chorvátskej armády vo výslužbe: "Pozdravujem Slovákov na Slovensku, vojakov, ich veliteľov a˙osobitne mojich kolegov, ktorí dnes zdieľajú už osem vojakov vo výslužbe."
Ďakujeme za pozdrav. Chorvátski vojaci a˙slovenskí vojaci pred 10 rokmi spolupracovali. Slovenskí vojaci odmínovali časť územia Chorvátska, spomínate si ešte na túto dobu?
Marko Parizovský, plukovník chorvátskej armády vo výslužbe:: "Tie informácie o˙vašich vojakoch v˙misii boli všeobecne známe. Pomáhali ste odmínovať okolia našich miest a˙dedín, zachraňovali ste životy ľudí. Ďakujeme za to slovenskej armáde i˙všetkým vašim ľuďom."
Chorvátska republika, vaša armáda, jej cieľ je dostať sa tiež do štruktúr Severoatlantickej aliancie, do NATO. Čo všetko preto treba spraviť?
Marko Parizovský, plukovník chorvátskej armády vo výslužbe: "Chorvátsko sa pripravuje na vstup do NATO ale treba pre to ešte veľa urobiť. Ja osobne sa domnievam, že aj tento cieľ sa nám podarí len prípravou nových ľudí v˙armáde. Preto si myslím, že najdôležitejšie je mať kvalitné vojenské školstvo."
Ďakujem za rozhovor a˙nech sa vám darí.
A˙teraz to blahoželanie z˙predchádzajúceho príspevku našej Petre oplatím. Neviem, či z˙toho nebudeme mať zle, ale nazdávam sa, že raz za desaťročie si to môžeme dovoliť. Petra, želáme ti všetko krásne k˙tvojmu životnému jubileu, veľa šťastia a˙hlavne stále ostrý jazyk pri moderovaní Plnej poľnej. Táto pesnička patrí aj tebe.
A˙to je už na dnes všetko, príjemný predvíkendový večer vám želajú tvorcovia relácie Marián Bagala, Miroslav Minár, Bernard Roštecký a˙Petra Repková. Dopočutia o˙týždeň.
