Tvoja pravda - zamyslenie na 28. týždeň v roku 2020
2M 23 ; Mt 22, 15-22
„Učiteľ, vieme, že hovoríš pravdu a pravdivo učíš Božie cesty. Neberieš ohľad na nikoho, lebo sa nepozeráš na osobu človeka. Povedz nám teda, čo si myslíš: Je dovolené platiť daň cisárovi, alebo nie?“ Mt.22,16n
Farizeji sa dohodli, že Pána Ježiša musia nejak usvedčiť. Začínal im byť totiž poriadne nepohodlný. Svojimi skutkami uzdravenia, svojimi slovami, svojou často nekompromisnosťou v láske. V prijímaní hriešnikov, cudzincov, chudobných. A ľud Jeho slová rád počúval a mnohí sa aj vybrali nasledovať toho zvláštneho učiteľa. Bol populárnejší ako oni- farizeji. V takej chvíli je človek ochotný kdečo podniknúť. Vidíme a zažívame to aj dnes. Ako ťažko mnohí príjmu skutočnosť, že ten druhý je v niečom lepší. Ako ťažko sa schádza z výslnia popularity!
Svoju reč k Pánovi Ježišovi farizeji začínajú lichôtkou. A ani si neuvedomujú, akú tu prezentujú pravdu o Božom Synovi! „Učiteľ, vieme, že hovoríš pravdu a pravdivo učíš Božie cesty. Neberieš ohľad na nikoho, lebo sa nepozeráš na osobu človeka...“
Keby len tu svoju reč skončili! Keby sme dokázali aj my skončiť pri tej prvej polovici. Vedeli pravdivo pochváliť a oceniť toho druhého. Dokázali v pokore uznať jeho hodnotu. Koľko sporov by razom zaniklo, boli by zbytočné. Veď tak pravdivo nám odporúča 23.kapitola Exodu: „Nerozširuj nepravdivú správu. Nespolčuj sa so svojvoľníkom, aby si nemusel krivo svedčiť“ Častokrát sú nadbytočné naše druhé vety, ktorými chceme iba dokazovať svoju pravdu, namiesto toho, aby sme uznali, že ten druhý má v očiach Stvoriteľa nesmiernu hodnotu. Rovnako ako my.
Naozaj nemusíme bojovať za svoju pravdu, stačí v pokore uznať pravdu Tvoju, Pane náš. Amen
„Učiteľ, vieme, že hovoríš pravdu a pravdivo učíš Božie cesty. Neberieš ohľad na nikoho, lebo sa nepozeráš na osobu človeka. Povedz nám teda, čo si myslíš: Je dovolené platiť daň cisárovi, alebo nie?“ Mt.22,16n
Farizeji sa dohodli, že Pána Ježiša musia nejak usvedčiť. Začínal im byť totiž poriadne nepohodlný. Svojimi skutkami uzdravenia, svojimi slovami, svojou často nekompromisnosťou v láske. V prijímaní hriešnikov, cudzincov, chudobných. A ľud Jeho slová rád počúval a mnohí sa aj vybrali nasledovať toho zvláštneho učiteľa. Bol populárnejší ako oni- farizeji. V takej chvíli je človek ochotný kdečo podniknúť. Vidíme a zažívame to aj dnes. Ako ťažko mnohí príjmu skutočnosť, že ten druhý je v niečom lepší. Ako ťažko sa schádza z výslnia popularity!
Svoju reč k Pánovi Ježišovi farizeji začínajú lichôtkou. A ani si neuvedomujú, akú tu prezentujú pravdu o Božom Synovi! „Učiteľ, vieme, že hovoríš pravdu a pravdivo učíš Božie cesty. Neberieš ohľad na nikoho, lebo sa nepozeráš na osobu človeka...“
Keby len tu svoju reč skončili! Keby sme dokázali aj my skončiť pri tej prvej polovici. Vedeli pravdivo pochváliť a oceniť toho druhého. Dokázali v pokore uznať jeho hodnotu. Koľko sporov by razom zaniklo, boli by zbytočné. Veď tak pravdivo nám odporúča 23.kapitola Exodu: „Nerozširuj nepravdivú správu. Nespolčuj sa so svojvoľníkom, aby si nemusel krivo svedčiť“ Častokrát sú nadbytočné naše druhé vety, ktorými chceme iba dokazovať svoju pravdu, namiesto toho, aby sme uznali, že ten druhý má v očiach Stvoriteľa nesmiernu hodnotu. Rovnako ako my.
Naozaj nemusíme bojovať za svoju pravdu, stačí v pokore uznať pravdu Tvoju, Pane náš. Amen