Vďačnosť - zamyslenie na 20. týždeň v roku 2024
Lukáš 17, 15-19: „Tu jeden z nich, vidiac, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval Mu; a bol to Samaritán. Odpovedajúc Ježiš riekol: Či neboli očistení desiati? A kde sú deviati? Nevrátili sa, aby vzdali Bohu chválu, iba tento cudzinec! I povedal mu: Vstaň a choď, tvoja viera ťa zachránila.“
Muž silnej viery - František z Assisi mal kedysi žiaka, ktorému v jeho viere čosi zásadné chýbalo. Priviedol ho teda k slepému žobrákovi a opýtal sa ho: Povedz mi, miloval by si človeka, ktorý by ti vrátil zrak? Slepec odvetil: Či by som ho miloval? Rád by som sa stal na celý svoj život jeho otrokom! Vidíš, povedal František svojmu žiakovi: Tebe dal Pán Boh zdravé všetky zmysly, a mnoho, mnoho iných dobrých darov; čo Mu za to dáš ty? Čo by mu mal dať?
Čo by to malo byť, čo by kresťanovi nemalo chýbať - čo by sa kresťanovi nemalo stať.. Keď sa pýtame, čo by sa kresťanovi nemalo stať, čo by nám ako kresťanom nemalo chýbať, je nesporné, že by sme nemali zabudnúť na vďačnosť.
Určite by sa kresťanovi nemali stať ani ďalšie veci, napríklad:
- aby sa za celý život nenaučil modliť,
- aby nepochopil základy Božieho slova,
- aby za celý život nikoho nezískal pre Krista,
- aby vieru zúžil na vzťah k Bohu a zabudol na lásku k svojim blížnym.
Ani modliť sa nemáme zabúdať preto, aby sme mali zásluhy u Pána Boha. Rovnako na získavanie ľudí pre Krista a službu blížnym nemáme zabúdať preto, že kvôli tomu azda u Boha získame nejaké plusové body. Ak by sa nám nemalo stať, že sa nenaučíme modliť, že neporozumieme základom Božieho slova, že za celý život pre Krista nikoho nezískame, že vieru zúžime na vzťah k Bohu a zabudneme na lásku k blížnym, tak preto, lebo to všetko je konkrétnym prejavom našej vďaky voči Pánu Bohu. - Našej vďačnosti, za život - že v radosti i v kríži sme v Božích rukách. Preto nebuďme skúpi na vďačnosť. Pán Boh totiž aj dnes hľadá vďačných ľudí. Tých, ktorí Mu nie iba ústami, ale celým nasmerovaním svojho života prejavia vďačnosť. To je z evanjelia vychádzajúca zbožnosť. Konať dobro nie pre zásluhy, nie pre pochvaly od ľudí, nie pre akési „nebeské bonusy“. Ale z vďaky - vďačného srdca. Náš Pán je takejto úcty, takejto zbožnosti hodný.
Modlitba: Ďakujem Ti, Bože, za všetko, čo mám. Za to, že stojíš pri mne, že ma chrániš a žehnáš. Prosím o požehnanie aj pre mojich blízkych, pre všetkých ľudí dobrej vôle. amen
Muž silnej viery - František z Assisi mal kedysi žiaka, ktorému v jeho viere čosi zásadné chýbalo. Priviedol ho teda k slepému žobrákovi a opýtal sa ho: Povedz mi, miloval by si človeka, ktorý by ti vrátil zrak? Slepec odvetil: Či by som ho miloval? Rád by som sa stal na celý svoj život jeho otrokom! Vidíš, povedal František svojmu žiakovi: Tebe dal Pán Boh zdravé všetky zmysly, a mnoho, mnoho iných dobrých darov; čo Mu za to dáš ty? Čo by mu mal dať?
Čo by to malo byť, čo by kresťanovi nemalo chýbať - čo by sa kresťanovi nemalo stať.. Keď sa pýtame, čo by sa kresťanovi nemalo stať, čo by nám ako kresťanom nemalo chýbať, je nesporné, že by sme nemali zabudnúť na vďačnosť.
Určite by sa kresťanovi nemali stať ani ďalšie veci, napríklad:
- aby sa za celý život nenaučil modliť,
- aby nepochopil základy Božieho slova,
- aby za celý život nikoho nezískal pre Krista,
- aby vieru zúžil na vzťah k Bohu a zabudol na lásku k svojim blížnym.
Ani modliť sa nemáme zabúdať preto, aby sme mali zásluhy u Pána Boha. Rovnako na získavanie ľudí pre Krista a službu blížnym nemáme zabúdať preto, že kvôli tomu azda u Boha získame nejaké plusové body. Ak by sa nám nemalo stať, že sa nenaučíme modliť, že neporozumieme základom Božieho slova, že za celý život pre Krista nikoho nezískame, že vieru zúžime na vzťah k Bohu a zabudneme na lásku k blížnym, tak preto, lebo to všetko je konkrétnym prejavom našej vďaky voči Pánu Bohu. - Našej vďačnosti, za život - že v radosti i v kríži sme v Božích rukách. Preto nebuďme skúpi na vďačnosť. Pán Boh totiž aj dnes hľadá vďačných ľudí. Tých, ktorí Mu nie iba ústami, ale celým nasmerovaním svojho života prejavia vďačnosť. To je z evanjelia vychádzajúca zbožnosť. Konať dobro nie pre zásluhy, nie pre pochvaly od ľudí, nie pre akési „nebeské bonusy“. Ale z vďaky - vďačného srdca. Náš Pán je takejto úcty, takejto zbožnosti hodný.
Modlitba: Ďakujem Ti, Bože, za všetko, čo mám. Za to, že stojíš pri mne, že ma chrániš a žehnáš. Prosím o požehnanie aj pre mojich blízkych, pre všetkých ľudí dobrej vôle. amen