Veľká noc na Cypre

Aj na Cypre sme oslávili najstarší a najvýznamnejší sviatok, Veľkú noc, počas ktorého sme si pripomenuli umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. U prvých kresťanov sa Veľká noc slávila v čase, keď prebiehali židovské jarné sviatky pésah (obchádzanie). Židia si v tomto čase pripomínajú svoje oslobodenie z egyptského zajatia.

Veľký týždeň, začali vojaci s vojenským kaplánom kapitánom Pavlom LUKÁČOM na mierovej misii UNFICYP na Cypre sláviť obradmi Kvetnej nedele. Tento deň pripomína slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema. Pod vedením vojenského začala svätá omša požehnaním ratolestí pri vchode do kaplnky sv. Cyrila a Metoda v kempe gen. M. R. Štefánika vo Famaguste. Kvetná nedeľa je nazývaná aj Palmovou nedeľou. A toto pomenovanie platí viac na Cypre, kde sa naozaj požehnávali palmové ratolesti, tak ako sme to čítali v obradoch Kvetnej nedele: „Nabrali palmových ratolestí, vyšli mu v ústrety a volali: „Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, kráľ Izraela!““ (Jn 12, 13)

Každí z nás svojím životom môžeme predstavovať úlohu nadšených, ale nestálych učeníkov, apoštolov, ktorí Pána Ježiša vo chvíľach najväčšieho nebezpečenstva opustili, Petra, ktorý zaprel alebo dokonca Judáša, ktorý ho zradil. Môžeme tiež predstavovať apoštola Jána, Pannu Máriu a zbožné ženy pod krížom. Ale aj Nikodéma a Jozefa z Arimatey, ktorí preukázali Ježišovi poslednú službu. Je tu však aj Veronika a Šimon Cyrenejský i plačúce ženy, ktoré majú s Ježišom aspoň súcit. A je tu aj rímsky vojak – stotník, ktorý po Ježišovom poslednom výdychu povedal: „Tento človek bol naozaj Syn Boží.“  Svojím životom môžeme zohrať ešte mnoho iných úloh. Kajfáš s ostatnými členmi veľrady volajú: „Hoden je smrti!“ Pilát vynáša rozsudok smrti. Kati a vojaci mučia Ježiša, zástup ľudí sa posmieva, alebo sa ľahostajne prizerá. Pamätajme si, že hriechom sa stávame nepriateľmi Pána Ježiša, vernosťou vo viere a svojimi dobrými skutkami stojíme medzi jeho priateľmi. Keď niekomu pomáhame, napodobňujeme Veroniku, Šimona Cyrenejského, sv. Jána, Nikodéma a ďalších priateľov pána Ježiša. Ježiš predsa povedal: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40).

Štvrtok 1. apríla, na Zelený štvrtok sme začali sláviť Veľkonočné trojdnie. Pri večernej omši na pamiatku poslednej večere Ježiša s jeho učeníkmi si vojaci pripomenuli spomienku ustanovenia sviatosti oltárnej a sviatosti kňazstva. Tak ako Pán Ježiš pozval svojich učeníkov, aby s ním jedli poslednú večeru, tak pozýva všetkých nás na každú svätú omšu: „Vždy keď sa schádzame na sv. omši, prijímame pozvanie Pána Ježiša. On tak ako apoštolom, ani nám nedáva nejaké zvláštne podmienky k účasti na sv. omši – nepotrebujeme ani žiadny Covid pas, aj keď ešte nemôžeme byť v kostoloch fyzicky prítomní a sledujeme sv. omše cez médiá. On vie, že do kostola prichádzajú ľudia tak s ťažkými hriechmi, ako aj tí, ktorí sú v milosti posväcujúcej. Ľudia pevní vo viere, ale aj pochybujúci. Ľudia s túžbou sústredene prežiť sv. omšu, ako aj tí, ktorí sa rozptyľujú. Ľudia, ktorú ho chcú prijať a aj tí, ktorí o neho nemajú záujem. Ľudia, ktorí mu budú po sv. omši verní, ale aj takí, ktorí ho budú zrádzať. Ježiš všetkých prijíma s nádejou, že raz príde chvíľa kedy všetci spoznajú, že treba sv. omšu prežívať ináč, že treba žiť ináč. Pán Ježiš nám nikdy nepovie, že my nemôžeme byť prítomní na slávení Eucharistie, dokonca aj keď nebudeme mať nejaký COVID pas..“

Veľkonočné trojdnie pokračovalo slávením obradov Veľkého piatku, ktorý tu na Cypre bol pracovným dňom. Veľký piatok je spomienka na utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. Tak ako nikde na svete sa v tento deň neslúži omša, kostoly sú bez výzdoby a oltáre bez obrusov, tak to bolo aj v kaplnke sv. Cyrila a Metoda v kempe CGS vo Famaguste. Pri obradoch, ktoré začali o 17:00 miestneho času sa čítali Pašie – zvesť o umučení a smrti Ježiša Krista, ktoré kaplánovi pomohli slávnostne predniesť kapitán Boris NOVOTNÝ a nadporučík Tomáš HAMPACHEL. Následne si vojaci uctili kríž, ktorý nám pripravili naši ženisti. V tento deň sme sa postili od mäsitých pokrmov k čomu aj naši kuchári prispôsobili jedálny lístok.

Evanjelista Ján nám zaznamenal posledné slová Pána Ježiša na kríži, ktoré povedal predtým ako „naklonil hlavu a odovzdal ducha“. Sú to tieto slová: „Je dokonané.“ (Jn 18, 30) V gréckom originály je to však iba jedno slovo – tetelestai (τετέλεσται). Archeológovia, ktorí robili vykopávky vo Svätej zemi, odkryli neporušený dom, ktorý slúžil ako daňový úrad. Vo vnútri našli všetky záznamy vtedajších daňových úradníkov. Boli rozdelené na dve časti. Záznamy v druhej časti boli na vrchu označené slovom „tetelestai“. Toto slovo znamenalo, že dlžník už vyrovnal všetok svoj dlh. Ak teda Kristus použil toto slovo, chcel tým povedať, že je vyrovnané všetko, čo sme pre hriech boli dĺžni Bohu. Židia v Ježišovej dobe pozerali na hriech ako na dlh voči Bohu. A dlh musí byť splatený. Ježiš Kristus používal často tento ich obraz a často rozprával o hriechu ako o dlžobe.  A o odpustení ako o splatení dlhu. Τετέλεσται!

Nasledujúci deň sme vo večerných hodinách začali sláviť Bielu sobotu. Podľa kresťanskej tradície je to deň  hrobového odpočinku Pána Ježiša. Počas celého dňa mali vojaci príležitosť pokloniť sa a pomodliť sa pri kríži v kaplnke. Vo večerných hodinách (19:00 miestneho času) sme začali sláviť vigíliu zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Obrady začal kaplán sláviť požehnaním ohňa a Veľkonočnej sviece pred kaplnkou. Svätá omša sa skončila radosťou z Pánovho vzkriesenia.

V spojení s Kristom dokážeme v sebe objaviť veľké možnosti napredovania. Predovšetkým v službe vlastnej rodine, v bratskej láske, ochote obetovať sa, cítiť s potrebami Cirkvi a evanjelizovať.  A svet potrebuje tieto víťazstvá viac, ako všetky iné o ktoré sa usilujú ľudia.

Počas Veľkonočnej vigílie sa znovu rozozvučali aj zvony na zvonici pri kaplnke vo Famaguste, ktoré od štvrtka večera mlčali. Zmŕtvychvstalý Kristus aj nám dáva účasť na svojom víťazstve.

Veľkonočná nedeľa je radostným sviatkom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Najstarší a najväčší sviatok liturgického roka vo všetkých kresťanských cirkvách sa slávi v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Vojenský kaplán v túto nedeľu odslúžil slávnostnú omšu vojakom v Nikózii v kaplnke sv. Barnabáša, vo Famaguste v kaplnke sv. Cyrila a Metoda a vojakom vo Varoshi (v meste duchov).

Všetky tieto obrady sme vysielali on-line cez službu YouTube, aby aj takýmto spôsobom mohli byť na týchto obradoch a sláveniach Veľkej noci účastní vojaci na všetkých pozíciách v mierovej misii SLOVCON Sektora 4 na Cypre.

Chcem sa veľmi poďakovať všetkým vojakom a vojačkám, ktorí mi svojím prístupom pomáhali pri týchto slávnostiach, a tak prispeli k tomu aby sme tieto sviatky prežili ako rodina veriacich,  ako doma.