Veľkonočné zamyslenie

,, Pripomínam vám, bratia, evanjelium, ktoré som vám zvestoval, ktoré ste aj prijali, aj zotrvávate v ňom, i spasenia dochádzate z neho, keď ho zachováte tak, ako som vám ho zvestoval, leda ste nadarmo uverili. Odovzdal som vám totiž predovšetkým, čo som aj sám prijal, že Kristus umrel pre naše hriechy podľa Písem a bol pochovaný a v tretí deň bol vzkriesený podľa Písem, i ukázal sa Kéfasovi, potom dvanástim, potom zjavil sa naraz viac ako päťsto bratom, z ktorých väčšina žije až dosiaľ, niektorí však umreli. Potom ukázal sa Jakubovi, potom všetkým apoštolom a zo všetkých poslednému – ako nedochôdčaťu – ukázal sa aj mne. “ 1. list Korintským 15, 1 – 8
V týchto dňoch oslavujeme najväčší kresťanský sviatok, Veľkú noc. Tento sviatok má krásnu,  ale veľmi jednoduchú zvesť : Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Túto krásnu, jednoduchú zvesť chceli mnohí spochybniť, mnohí ju zase chceli potvrdiť. Na potvrdenie tejto pravdy nám evanjelisti opísali príbeh, kedy sa vzkriesený Ježiš zjaví ženám idúcim k hrobu, potom sa zjaví učeníkom, Tomášovi, ktorý sa skepticky dotýka Ježišových rán, a zjaví sa aj emauským učeníkom. Aj Pavol napíše svoje potvrdzujúce presvedčenie po rokoch, keď posiela list do korintského zboru. Vymenuje očitých svedkov, ktorí videli Ježiša, tri dni po Jeho ukrižovaní. Vymenuje komu sa zjavil, spomína Petra, dvanástich aj viac ako päťsto bratov. Ale nie je to pre neho dôležité. Nesnaží sa ľudským spôsobom, ľudskými argumentmi dokázať, že Ježiš vstal z mŕtvych. Mnohí Ho videli. Pre neho toľko svetských dôkazov postačuje. Žiaľ dnešný človek je iný. Chce fotku, filmovú nahrávku, potvrdený dokument a kto vie čo by ešte chcel, aby veril vo vzkriesenie. Údaje tritisíc rokov starých, klinovým písmom napísaných hlinených dosák nespochybní, ale spochybní pravdu tých papyrusových  závitkov, na ktoré napísali evanjelium a z ktorých sa mnoho zachovalo v knižniciach a v kláštoroch. Keď sme už pri tom, o Kristovi nepíše len Biblia, ale aj mnoho židovských autorov, medzi nimi aj takí, ktorí boli nepriateľmi kresťanov, prvých Ježišových nasledovníkov. Aj oni sami napísali Kristov život aj keď kriticky a podceňujúc Jeho dielo. Je však veľký rozdiel : niečo uveriť, alebo veriť v niečo. Kristov život, ukrižovanie a vzkriesenie je historický fakt. Či tomu veríme, alebo nie, to ešte nemá nič spoločné s kresťanskou vierou, s kresťanským životom. Stoja aj staroveké pyramídy, ale na to, že ako ich postavili sú rôzne teórie, ktorým buď uverím, alebo nie. Jedno je isté, že ich postavili. Viac ako dvetisíc rokov existuje kresťanská cirkev, odvtedy má Kristus svojich nasledovníkov. Neveriaci svet vyrába rôzne teórie o tom, ako vznikla cirkev. Jedno je však isté, bez Krista, bez Jeho smrti a vzkriesenia by cirkev neexistovala. Všemohúci Boh ju stvoril a od počiatku ochraňuje, preto prežila všetky prenasledovania, každú skúšku, každú neveru. Lebo nemá pominuteľný, ľudský základ, ale jej základom je sám Ježiš Kristus. Ale ešte raz hovorím, že Pavol nevymenuje zemské dôkazy, nechce nám nič nahovoriť. Či tomu človek uverí alebo nie, to je jeho vec. Ide o jeho život a o jeho spásu. Ale veriť v Krista, to je už dôležité. Patriť ku Kristovým nasledovníkom s pravou vierou a s pravým životom, to je aj pre Pavla dôležité. A je to dôležité aj pre nás. Je pre nás dnes dôležité, vidieť žiariace svetlo Veľkej noci, ako Božiu odpoveď na Veľký piatok. Na Golgote, na kríži to vyzeralo tak, že smrť má posledné slovo, ale vo Veľkonočné ráno Boh ukázal celému svetu, že Ježiš je Jeho milovaný Syn, ktorého nenechal v temnote smrti. Na tomto svete nie ľudský hriech, ale všemohúci Boh má posledné slovo. Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych. To je Božia cesta. Kto chce patriť k Nemu, kto túži po Jeho láske a milosti, ten musí chodiť po tejto ceste. Musí zomrieť pre bezbožný život a má sa vzkriesiť na lásku a na život podľa Boha. Vzkriesenie sa musí uskutočniť aj v nás. Musí v nás zomrieť starý, hriešny človek a vstať z mŕtvych v nás nový človek. Chodiac po tejto ceste sa máme spoliehať na nášho Pána, smrť a vzkriesenie, ktorého je faktom, nezávisle od toho, či my sme Jeho, alebo bez neho plynú naše dni. Pavol takto píše o tom, čo bolo v jeho živote najdôležitejšie : „ zo všetkých poslednému - ako nedochôdčaťu - ukázal sa aj mne.“ Pavol sa stretol so vzkrieseným Kristom. A to je pre neho rozhodujúce. Známy je príbeh, keď apoštol išiel so svojím doprovodom po damaskej ceste, keď sa mu zjavil Pán. Opýtal sa ho : „  Prečo ma prenasleduješ? “ A odvtedy nielenže Ho neprenasledoval, ale stal sa jeho verným nasledovníkom a zvestovateľom Jeho učenia. Pavol dovtedy s vojskom prenasledoval kresťanov, ako pravoverný žid, ktorý si myslel, že Kristus je len falošným mesiášom, preto sú všetci Jeho nasledovníci nebezpeční. Ale po damaskom stretnutí sa zmenil jeho život. To bolo vzkriesením apoštola Pavla. Vstal z mŕtvych v duchu. Dovtedy mu bolo jedno, či  Ježiš vstal z mŕtvych alebo nie, on konal svoju úlohu, ktorou ho poverili. Ale teraz, keď sa Kristus vzkriesil aj v jeho srdci, teraz, keď v Ňom uvidel Božiu lásku, už vedel a veril, že na Veľkú noc Pán vstal z mŕtvych, lebo sa už vzkriesil aj v jeho srdci. Bez viery v Krista Veľká noc môže byť sviatkom, ale nemôže byť pravým sviatkom, ktorý nám hovorí o Božej láske a moci. Kiežby Ježiš vstal z mŕtvych aj v našich životoch a kiežby sme sa naučili od Neho milovať, odpustiť, uctievať Boha a druhého človeka. Amen