Veľkopiatočná kázeň generálneho duchovného

Trpiaci Spasiteľu, k Tebe prichádzame, Tvoj kríž je našou záchranou, o pomoc žiadame. V slabostiach našich posilň nás, v tento deň i v každý žitia nášho čas.

Lukáš 23, 39-43:
A jeden zo zločincov, ktorí tam viseli, rúhal sa Mu a hovoril: Či nie si Ty Kristus? Zachráň seba i nás! Ale druhý odpovedal a takto ho karhal: Ani ty sa nebojíš Boha, a si celkom tak odsúdený! A my spravodlive, lebo dostávame zaslúžený trest za to , čo sme popáchali, ale Tento neurobil nič zlého. Potom povedal Ježišovi: Pane, Ježiši, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Odpovedal mu Ježiš: Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji!

Veľký Piatok je dňom, v ktorom sa končí pozemské účinkovanie Pána Ježiša potupnou smrťou na dreve golgotského kríža. Pamiatka Kristovho ukrižovania a Jeho smrti priťahuje početné zástupy veriaceho ľudu Božieho v rôznych končinách sveta do chrámov a modlitební k úprimným a kajúcim modlitbám.
Ale žiaľ, pre mnohých ľudí, ba aj pre mnohých kresťanov, Kristus akoby zomrel navždy. Mnohým tzv. kresťanom je stále mŕtvym a nepoznaným. Pre toľkých zostáva opustený a mŕtvy podobne ako keď zomrel opustený na kríži v ten prvý Veľký Piatok.
Vtedy Ho opustili aj tí najbližší – jeho učeníci. A nielen opustili. Judáš ho zradil, Peter zaprel a ostatní sa rozutekali ako predpovedal prorok: Biť budem pastiera a rozpŕchnu sa ovce stáda.
Pán Ježiš zomieral v najhlbšej opustenosti a poníženosti. My však veríme, že Jeho potupná smrť na kríži sa stala veľkým požehnaním pre všetkých, ktorí v Neho uverili. Kristova smrť je pre nás prameňom veľkého požehnania, ukazuje nám na nutnosť pokánia a uisťuje o odpustení hriechov z Božej milosti.
Smrť je najväčším nepriateľom človeka. Často prichádza ako vietor – „nevieš odkiaľ veje, iba ho cítiš“. Prichádza ako vietor, ktorý odveje všetky nádeje práve vo chvíli, keď to človek najmenej očakáva a nechce.
. Pán Ježiš „pije kalich potupnej smrti“ v nesmiernych bolestiach porušiteľného tela až kým nezomiera na kríži. Okolnosti za akých zomiera hovoria však o tom, že Jeho smrť mala spôsobiť nielen koniec a zánik Jeho života. Ale Jeho smrť mala znamenať aj koniec Jeho učenia a zánik Jeho diela.
Ježišovi nepriatelia sa chceli Jeho smrťou zbaviť nielen osoby majstra, lekára, učiteľa a kazateľa, ale sa snažili navždy umlčať Jeho evanjelium a definitívne zabrániť jeho šíreniu. Keď pribili Krista na kríž boli presvedčení o tom, že s Ním ukrižovali a zničili i Jeho kráľovstvo. Boli presvedčení o tom, že kráľovstvo Božie o ktorom Ježiš často hovoril, a ktoré nebolo podľa predstáv farizejov a zákonníkov, bude navždy zničené a zavrhnuté.
Plány Ježišových nepriateľov a zámery odporcov Jeho učenia sa uskutočnili, ale cieľ im nevyšiel. Na kríži síce zomrela osoba Krista, ale v momente Kristovej smrti začína na tom istom kríži klíčiť semeno novej nádeje, nádeje na večný život , ktorého garantom je ten istý, tentoraz vzkriesený Kristus.
Preto Kristov kríž je pre kresťanov symbolom požehnania, symbolom Novej zmluvy, ktorú uzavrel so všetkými v Krista veriacimi Boh na Golgote skrze Krista. Kristov kríž je pre kresťanov podobným symbolom zmluvy, ako pre izraelský národ sú kamenné dosky znamením zmluvy, ktorú uzavrel Boh skrze Mojžiša s národom Izraelským na hore Sinai.
Kristova smrť nás dokonale očisťuje od našich vín a Jeho vzkriesenie je jedinou nádejou nášho návratu do strateného raja. Avšak ešte aj dnes sa stretávame s názorom ľudí, ktorí tvrdia, že práve Kristova smrť je dokladom o tom, že Kristus už nemôže mať pre človeka význam a symbol kríža je symbolom konca.
Kázňový biblický text hovorí čosi iné. Hovorí o veľkom význame Kristovej smrti pre život človeka, ktorý zaznieva z úst jedného z dvoch ukrižovaných lotrov. (v: 42)
Tieto slová nám znejú ako lotrova spoveď a túžba po pokání, ktorú v ňom prebudilo poznanie nevinného, ale milostivého Krista. Prosba: „Rozpomeň sa“, to nie je túžba lotra zrušiť svetský súd a jeho rozsudok vyhlásiť za neplatný. V prosbe „Rozpomeň sa“ sa ľudská duša dožaduje niečoho o čom vie, že sa nedá ani kúpiť ani ulúpiť, lebo všetko sa začína odvíjať od Božej lásky a milosti. Na kríži si lotor uvedomuje, že na milosť niet nároku, ale vždy je možnosť nájsť si cestu ako sa o ňu uchádzať.
Tento zločinec nám zanechal veľké poučenie: Je len jedno miesto, jedna súdna stolica, ktorá vyriekne posledné slovo nad hriešnikom. Je len jediný sudca, ktorý bude súdiť pre večnosť. V tom nešťastí mal lotor šťastie, lebo „trón spravodlivosti“ bol vedľa neho na golgotskom kríži. A z tohto „trónu spravodlivosti“ je z úst Pána Ježiša práve teraz tomuto zločincovi adresované: „Dnes budeš so mnou v raji.“
Je to priam neuveriteľné a predsa tak veľmi pravdivé. Veď ten, ktorý sám pretrpel preukrutnú bolesť a znášal nevysloviteľné muky, ten ponúka spolutrpiacemu útechu. Ten, ktorý bol práve ľuďmi zavrhnutý, nezanevrie na nich v bolesti a netúži po pomste, ale vyslovuje súcit nad ich žalostnou životnou situáciou napriek tomu, že títo lotri si zasluhovali za spáchané zločiny spravodlivý trest.
Lenže Ježiš aj na kríži je ten istý Ježiš, ktorý po celý svoj život rozsieval lásku okolo seba, vyučoval ľudí k znášanlivosti a konal dobro všetkým. Tento Ježiš nie je inakší ani pri smrti na kríži. A nie je inakší ani dnes. Aj dnes je v láske naklonený k tomu kto prosí o pomoc. Rovnakou láskou sa skláňa aj ku všetkým hriechom spútaným a rovnakou láskou prosí aj za svojich nepriateľov.
Na kríži to bol lotor, ktorý si v zrkadle Kristovej nevinnosti uvedomuje veľkosť i dôsledok svojho previnenia a kajúcne prosí o milosť. No tam pod krížom stáli aj veľkňazi so zákonníkmi, poprední muži i rímski vojaci, ktorí ho najskôr falošne obvinili, nezákonne odsúdili, bili a potupovali a teraz sa škodoradostne poškľabujú a potriasajú hlavami. Aj za tých Pán Ježiš prosí: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ a nám, ktorí dnes kajúcne stojíme pod Jeho krížom, zvestuje: „ Odpúšťajú sa Vám, kajúcim, Vaše hriechy.“
Zvesť Veľkého Piatku nás dnes privádza na Golgotu pod Kristov kríž, na ktorom zomieral muž bez viny. A to je príležitosť pre mňa i pre teba, milá sestra i brat, aby sme si dnes uvedomili ťarchu bremena svojich hriechov, veľkosť a závažnosť svojich previnení a s kajúcim srdcom zvolali tiež: „Pane aj na mňa sa rozpomeň.“
Kristova odpoveď, v ktorej uisťuje lotra, obsahuje slovíčko dnes, a to láme všetky bariéry času. Neexistuje nijaký medzistav, neexistuje žiadny medzičas, ktorý by bolo potrebné prečkať v očistci, očistiť sa a chvíľu vydržať, kým sa otvoria brány blahoslavenstva. Kristovo dnes popiera všetky takéto úvahy.
V Kristových bolestných ranách je naša nádej a uistenie o tom, že tým ktorí v pokání prosia Pána, aby sa na nich rozpamätal, odpovedá: „Veru hovorím Vám, dnes budeš so mnou v raji.“
Útecha Veľkého Piatku spočíva v tom, že sám Všemohúci a večný Boh vstúpil do smrti svojho Syna za bezbožných a hriešnych, živých, zomierajúcich i mŕtvych a vzkriesením Ježiša pripravil tak spasenie všetkým, ktorí v Neho uverili. On všetkým kajúcim po všetky veky „všetky hriechy štedro odpúšťa“, udeľuje milosť udeľuje a otvára nový raj života.
Zostáva na nás, aby sme si ponúkanú milosť zažiadali a prijali. Preto pokľakli i ty pod Kristov kríž a s kajúcim srdcom úprimne popros: Pane Ježiši, buď milostivý i mne hriešnemu a rozpomeň sa na mňa vo svojom kráľovstve!