"Vicemajstri" - UNFICYP Military Skills Competetion

Po príchode novej rotácie 17. marca 2010, na Cyprus nikto z nás „nováčikov“ ani len nepomyslel na túto náročnú súťaž s dlhoročnou tradícou, ktorej história siaha až do roku 1982. Je to súťaž v zvládaní vojenských zručností a je v zmysle SOP (stálych opračných postupov) platných pre misiu UNFICYP.

Každý z nás mal plnú hlavu starostí, čo najrýchlejšie sa adaptovať v novom prostredí, novom systéme a začať naplno plniť povinnosti misie v zmysle SOP i funkčných povinnností. No a v tomto počiatočnom strese sa začal výber na ďalšie kolo súťaže. Výber prebehol rýchlo a jasne. V tíme tvorenom v prevažnej väčšine z „nováčikov“ boli aj dvaja účastníci predošlej súťaže. Od počiatku nás upozorňovali na náročnosť súťaže nielen po stránke fyzickej a psychickej, ale aj vedomostnej. Nie nadarmo, veď bolo potrebné naučiť sa hodnosti 10 krajín, ktoré participujú, alebo v minulosti participovali v misii UNFICYP. Ďalej techniku používanú Cyperskou republikou a Tureckou republikou Severný Cyprus, bolo potrebné oživiť znalosti v práci s mapou a hlavne naučiť sa používať meranie v „mills-och“ a nie pre nás zaužívaných stupňoch a naučiť sa a osvojiť si mnoho ďalších iných zručností a schopností.

Prípravu sme absolvovali v prvej dvojtýždňovej fáze s časti v rámci služobnej telovýchovy a individuálne v dobe osobného voľna. Dva týždne pred súťažou sme strávili sústredenou prípravou v Nikózii zameranou hlavne na drilovanie náročnej prekážkovej dráhy a zrýchleného presunu. Veliteľ kontingentu pplk. Ing. Stanislav ŠTECÁK nám vyšiel maximálne v ústrety a bol nám oprou počas celej doby prípravy. Osobne nás deň pred súťažou navštívil a poprial nám pevné nervy a veľa úspechov hlavne bez zranení.  

Predvečer súťaže prebiehal v kľude. Príprava materiálu a posledné pokyny a ujasnenie si úloh vopred presne rozdelených s možnosťou imprivizácie v prípade neočakávaných situácií.

 

V deň „D“ ráno 28.5.2010 sme vstávali o 04,00 hod.. Program dňa bol jasný. O 04,30 hod. raňajky, od 5,00 do 06,00 hod. preváženie povinnej minimálnej 12kg záťaže v batohu. V tejto hmotnosti nebola započítaná zbraň a prilba. No a toto bremeno sa „tešilo“ na naše plecia počas celého dňa až do konca súťaže, kde na záver bolo ďalšie kontrolné váženie. Potom pokračovalo nevynutné poučenie o bezpečnosti a bol nám pridelený „supervisor“ príslušníčka armády Veľkej Británie. Mladá dievčina, ktorá mala za úlohu dozerať na naše  dodržiavanie pravidiel súťaže počas presunov medzi jednotlivými stanoviskami.

„ŠTART“ – krátko pred 06,15 „FORCE COMMANDER“ - Rear Admiral Mario Cesar Sanchez Debernardi (Peru), vyburcoval všetkých súťažiacich (a nielen súťažiacich, ale aj prítomných divákov, ktorí nelenili a privstali si, aby videli celý priebeh súťaže), jemu vlastným pokrikom „hua-hua“a potom odštartoval náročný ranný zrýchlený presun a zahájil tým aj celú súťaž.

A „Náš Deň“ nabral rýchly spád. Prvú disciplínu sme zvládli na „chválitebnú“, dobehli sme na vynikajúcom 2. mieste. Výborný predpoklad na úspech. V neuveriteľne vysokej vlhkosti z nás tiekol pot takmer potokom. Každému z nás dal zabrať viac ako kedykoľvek predtým. Aj v ďalších disciplínach sa nám darilo dosahovať výborné výsledky. Všetko by to bolo v poriadku až do chvíle, kedy pri piatej disciplíne - „map readingu“ rozhodca odobral dvom príslušníkom družstva testy vraj za odpisovanie a bavenie sa. Nikomu z nás to nebolo ľahostajné, uvedomujúc si vážnosť situácie a ohrozenia straty úspechu. Podali sme rázny protest v zmysle pravidiel. Nálada klesla na bod mrazu. Vzápätí nás postavil na nohy vynikajúci výsledok na „shooting-u“ kde sme dosiahli najlepším časom v rozborke-zborke bodový náskok pred súpermi aj napiek handicapu v streľbe na 25m, na štvorčeky s rozmermi 2x2 cm. Pretože argentínska zbraň má neporovnateľne dlhšiu hlaveň, čo pri streľbe má jednoznačné výhody. A  SA 80 Veľkej Británie s puškohľadom sa s našim, aj keď vysoko spoľahlivým Sa -58 porovnávať v presnosti jednoducho nedá.  

Povzbudení sme pokračovali ďalej. Nikto z nás ani len netušil, že budú pokračovať ďalšie dramatické udalosti. Po disciplíne „Pozorovanie a rozpoznávanie vojenskej techniky a hodností" nás čakala ďalšia „jobovka“. Na shootingu zmenili pravidlá hodnotenia a posunuli nás z prvého na štvrté miesto. Spriemerovaním jednotlivých výsledkov a nie celkového bodového hodnotenia. Či to bol zámer alebo nám boli zle vysvetlené pravidlá sa už nikto nemal silu pýtať. Bol to poriadny šok a cítili sme sa byť podvedení. Čakala na nás posledná disciplína, jedna z najatraktívnejších a najnáročnejších a to „assault course“ – takzvaná ramboška. Na túto disciplínu sme sa veľmi tešili, aj napriek veľkej únave po celodennom pešom presúvaní sme mobilizovali posledné sily. S obrovským nasadením a odhodlaním ukázať všetkým, že sme tím, ktorý sa len tak nepoloží ani po neférových penalizáciách. Veď ako inak ukázať, že máme na viac. A táto disciplína je transparentná a priam stvorená ukázať pred zrakmi divákov v priamej konfrontácii, kto na čo má a ako je pripravený.

Podarilo sa...... s časom, ktorý prekvapil aj samotných kanadských inštruktorov na tejto dráhe, s časom, ktorý je vraj údajne rekordom, s časom, o ktorom po tak náročnom dni nik z nás ani len v kútiku duše nesníval, s časom, ktorý sme nedosiahli ani pri jendom z tréningových meraní..... Toto všetko svedčí o tom, s akým nasadením a ohodlaním sme sa zahryzli do poslednej disciplíny. Každý z nás siahal skutočne na dno svojich posledných síl.... za dobré meno sektoru 4, za dobré meno Slovákov a v neposlednom rade nášho veliteľa podplukovníka Stanislava Štecáka. Toto bolo zadosťučinenie odhliadnúc od celkového umiestnenia.

Záverečné vyhlásenie výsledkov sa nieslo v dobrej nálade, z pocitu dobre odvedeného výkonu a hlavne bez zranení. Cítili sme sa morálnymi víťazmi. Predsa len náš tím „Sector 4 A team“ sa azda mohol pýšiť prvenstvom vo vekovom priemere. O tom by mohol rozprávať major Michal Vilím, ako najstarší člen tímu a neformálny líder. V tomto prípade sa potvrdilo, že skúsenosti sa nedajú nahradiť žiadnym tréningom.  No, aj napriek tomu nám „mlaďoši“ dali poriadne zabrať.

S príchodom Rear Admirála Mario Cesar Sanchez Debernardi nastalo ticho a chvíle napätia. Stále zahalená tabuľa výsledkov nenechala nikoho zo súťažiacich kľudného. Kto? Všetci sa v duchu pýtali. Kto bude tenotkrát víťazom? Pán Admirál na úvod slávnostného vyhodnotenia vyslovil všetkým uznanie a obdiv, poďakoval za skvelý výkon a predstavenie. Taktiež dal najavo úctu všetkým súťažiacim bez určenia toho najlepšieho, uvedomujúc si, o čom táto súťaž je a aká je náročná. Sám ju totiž pred niekoľkými rokmi absolvoval a dobre vedel, o čom hovorí. Plynule prešiel do vyhlásenia poradia tímov od tretieho miesta. Nie, neodznelo meno nášho tímu, na treťej – bronzovej priečke sa umiestnil tím B Veľkej Británie zo sektoru 2. Druhý a strieborný skončil tím zo sektoru 4, tím „A“... nikto spočiatku nereagoval, neverili sme vlastným ušiam. No po pár sekundách vypukol ošiaľ radosti. Nik by nepovedal, že po tej všetkej námahe a únave dokážeme ešte toľko skákať a radovať sa ako malé deti. Sme VICEMAJSTRI, aký nádherný pocit...všetky tie kilometre v tréningu, hodiny strávené na učebni, všetká tá námaha, tie litre potu....stálo to za to. Majstrom tohoto kola sa nakoniec stal tím A z Veľkej Británie zo sektoru 2. Všetci sme si navzájom gratulovali a cítili rešpekt a obdiv ku všetkým tímom navzájom.

Poďakovanie, úctu a obdiv si zaslúžia všetci z nášho tímu a dokonca sme mali i jedného člena na viac, najlepší fanklub, ktorý nás prišiel povzbudzovať z kempu Generála M. R. Štefánika vo Famaguste. Boli to kolegovia a kolegyne, ktorí nás hnali vpred, burcovali nás k tým najlepším výkonom po celú dobu súťaže od skorého rána. Podporovali, povzbudzovali a neprestávali ani v tých najťažších chvíľach zlých správ. Za to všetko im patrí obrovská vďaka. Boli, a sme jeden veľký TÍM, jedna veľká „Slovenská rodina“ a toto nádherné a obdivuhodné súžitie videli všetci Argentínci, Briti, Maďari, Chorváti, Holanďania, Íri, Taliani, Peruánci, Rakúšania, Austrálčania, Kanaďania, Bosna a Hercegovina, Chille, India, Ukrajina, Brazília, Paraguaj, zamestnanci a rodiny príslušníkov HQ UNPA v Nicósii. Je to iba môj osobný názor a príbeh, no mám za to, že na nás môžu byť všetci hrdí. Všetkým sa nám tieto životné zážitky hlboko vryjú do pamäti.

Zloženie tímu:

kapitán tímu - npor. Richard PODOBA - ZaSKIS Trenčín

mjr. Michal VILÍM - SEOPMVL/SVC, MO SR Bratislava

rtm. Ľudovít HOOS - Veliteľstvo pozemných síl OS SR Trenčín

rtm. Ján MAKŠI - prrchbo Rožňava

rtm. Roman ŠTEPÁNIK- prrchbo Rožňava

ppráp. Pavol GRŇO - prrchbo Rožňava

slob. Tatiana HIŽNAYOVÁ - rmo Rožňava

voj. Ján DUREK - prrchbo Rožňava

 

Disciplíny súťaže:            

„ENDURANCE“                  – zrýchlený presun na 5km, po ubehnutom 1,5 km nasledovalo tlačenia automobilu na 100 m a po ďalších 2km behu na záver nesenie bremena do cieľa, disciplína s meraním časového limitu,

 

„DRIVING SKILLS“           - táto časť súťaže pozostávala z troch častí – jazda zručnosti s navigáciou a zakrytým zrakom vodiča, testy z pravidiel cestnej premávky, znalosť správneho postupu pri riešení dopravnej nehody, disciplína bez časového limitu,

 

„COMMAND TASK“         - vyriešenie logickej hádanky a pohyb skupiny v imaginárnom mínovom poli so zakrytým zrakom s navádzaním veliteľom skupiny, disciplína s meraním časového limitu,

 

„INCIDENT REACTION“ - praktické riešenie nahraného incidentu v imaginárnej nárazníkovej zóne, hodnotenie správnosti postupov podľa SOP a reakcií na ne, vrátane poskytnutia prvej pomoci s evakuáciou zranených, hodnotenie správneho a včasného veliteľského rozhodovania, mínovej bezpečnosti, práva použitia zbrane a diplomacie pri riešení konfliktu, disciplína bez časového limitu,

 

„MAP READING“              - preverenie znalostí a zručností s orientáciou v teréne s určením GRID references - súradníc vlastného stanoviska, práca s mapou, určovanie súradníc určených bodov, meranie vzdialeností, meranie magnetického a mapového azimutu, znalosť symbolov, značiek a skratiek v podmienkach OSN,

 

„SHOOTING“                     - streľba na 5 bodov na terči s rozmermi 2x2 cm na vzdialenosť 25m bez časového obmedzenia, rozborka-zborka so zakrytým zrakom, zbraní

SA 80 A2– anglickej armády, AKS 47- maďarskej armády, FALCON – argentínskej armády, disciplína s meraním časového limitu,

 

„PATROLING AND OBSERVATION“         - disciplína zameraná na znalosti hodností 10 krajín, techniky armád Gréckej republiky, Tureckej republiky Severný Cyprus, v tejto discilíne bol preverený postreh s použitím krátkeho videozáznamu, disciplína bez časového limitu,

„ASSOULT COURSE“        - prekážková dráha, beh s bremenami - 20l kanister naplnený vodou, bednička na muníciu s váhou 10 kg, prekonávanie prekážok s presne stanovenými pravidlami pri prekonávaní, kde sa ani jedno „bremeno“ nesmelo dotknúť zeme, disciplína s meraním časového limitu.