Víkendy v afganskej misii ISAF

„Cez víkend ako zvyčajne pôjdem do fitnescentra a posledný krát aj na poľskú omšu,“ hovorí o svojom poslednom víkende v Afganistane desiatnik Ján Andraška, ktorý sa budúci týždeň vracia po šiestich mesiacoch z operácie ISAF k svojej manželke a trom deťom. Z 54 príslušníkov našej multifunkčnej ženijnej roty v Kandaháre ich do kostola zájde asi pätina, športu sa však venuje každý.

„V dlhodobej časti kandahárskej minifutbalovej ligy sme získali pohár za víťazstvo. Skončili sme pritom pred vojenskými mužstvami z Anglicka, Holandska, či Francúzska,“ spomenie vojak Juraj Výbošťok, odmínovač, ktorý už slúžil aj v Iraku. „Z troch deväťčlenných líg postupovali po tri mužstvá do „ligy majstrov“. Škoda, v osemfinále sme neprešli cez neskorších víťazov z Bulharska,“ dodáva poručík Peter Ptačin, veliteľ ženijnej čaty, ktorý bol v našom mužstve brankár.

„Moji muži celý týždeň tvrdo pracujú. V 45-stupňových horúčavách odmínujú alebo vykonávajú stavebné práce, vozia materiál alebo ťahajú služby. Mimo základne sa ísť nedá. Preto je skvelé, že po večeroch a cez víkendy sa majú možnosť odreagovať najmä pri športe,“ s úsmevom konštatuje veliteľ roty kapitán Štefan Varga. Mimochodom ten úsmev treba podčiarknuť. Spolu so svojim zástupcom kapitánom Slavomírom Čmaradom patria k dôstojníkom, ktorí dokáže riadiť svojich ľudí aj prostredníctvom kladných emócií a pozitívnej vízie spoločného cieľa. Zrejme aj preto počas pomaly sa končiacej polročnej rotácie nemal slovenský kontingent v Afganistane žiadne problémy s morálkou či alkoholom a všetky náročné úlohy splnil bez problémov. Bolo to skrátka o dobrom kolektíve. „Samozrejme, vojaci nemajú voľný celý víkend. V sobotu je klasický parkovo-hospodársky deň, kedy udržiavame techniku v automobilovom parku a vykonávame všetky nevyhnutné hospodárske práce,“ dodáva na záver kapitán.

Lekár jednotky podplukovník Rastislav Suja je výborný v stolnom tenise, hoci stôl pod prístreškom v tábore je kvôli mračnám prachu treba stále utierať. Spojár čatár Marián Viglaš si zase rád zahrá hokejbal, zatriafa šípkami. A desiatnik Vladimír Šooš, ktorý sa doma venuje skialpinizmu aj duatlonu? V Afganistane v marci získal tretie miesto v 11-kilometrovom behu. Ostalo za ním ďalších 150 pretekárov z kandahárskej základne. „Behať by tu bolo kde, aj bicyklovať, veď základňa má obvod tridsať kilometrov. No kvôli strašnému prachu a horúčavám chodím radšej posilňovať a klusať na pohyblivých pásoch do obrovskej americkej posilňovne,“ konštatuje tento vojenský zdravotník.

„V tábore hrajú družstvá z iných národných kontingentov aj volejbalovú, či basketbalovú ligu, ale na to už nemáme čas,“ konštatuje kpt. Varga. Dodáva, že okrem športu jeho chlapi hrávajú po večeroch karty, pozerajú filmy, korešpondujú na internete. Niektorí si idú sadnúť do amerického, kanadského či holandského baru na kávu alebo plechovku piva. Samozrejme – nealkoholického. Okrem toho, že v našich zahraničných jednotkách je nulová tolerancia k požívaniu alkoholu, na základni v Kandaháre ho aj tak skrátka nikde nedostať.

„Duševná hygiena je mimoriadne dôležitá pre našich vojakov a absolútne kľúčová pre jednotky, ktorých bojové skupiny operujú mimo základne, pričom neraz prichádzajú o svojich kamarátov,“ zdôrazňuje kapitán Karol Lipka, ktorý pôsobí na medzinárodnom regionálnom veliteľstve Juh v Kandaháre s ďalšími dvoma slovenskými kapitánmi. Pracuje priamo v srdci riadenia bojových operácií ISAF. Keď dnes, v piatok 13. júna predpoludním vyšiel z kancelárie na nádvorie veliteľstva, práve sťahovali na pol žrde na znak smútku za padlým spolubojovníkom rumunskú zástavu. Pred ňou tu na pol žrde viala zástava na počesť padlých vojakov Veľkej Británie. „Toto je najsmutnejšia stránka našej práce. Sme však vojaci – a aj takáto býva vojenská služba,“ pevne dodáva mladý hrdý kapitán, ktorý po dvoch pokojnejších misiách na Cypre pôsobí v nepokojnom Afganistane. Doma ho aj cez tento víkend bude čakať jeho manželka, 12-ročný syn aj polročná dcérka. A on? Potom, ako sa s nimi telefonicky porozpráva, ako inak, vyberie sa do posilňovne.