Vlajky národov, ktoré pred 66. rokmi bojovali v SNP, zaviali nad Banskou Bystricou

Presne pred 66 rokmi sa slovenský rádiový éter rozozvučal vetou, ktorá vstúpila do dejín. „Začnite s vysťahovaním,“ znelo heslo, ktorým dal vtedy ešte podplukovník generálneho štábu Ján Golian signál na vypuknutie ozbrojeného odporu voči fašistickým vojskám. V noci z 28. na 29. augusta 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie.

Oficiálne oslavy 66. výročia začiatku Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici otvorilo presne o 11.00 burácanie motorov stíhačiek Mig-29 nad hlavami účastníkov. Pamiatku významného medzníka v slovenských dejinách si položením vencov k centrálnemu pamätníku v srdci Múzea SNP prišli uctiť prezident SR Ivan Gašparovič, predsedníčka vlády SR Iveta Radičová, podpredsedovia Národnej rady SR Milan Hort a Róbert Fico, poslanci NR SR a štátny tajomník Ministerstva obrany SR Róbert Ondrejcsák spolu s náčelníkom Generálneho štábu Ozbrojených síl SR generálom Ľubomírom Bulíkom, ktorý sprevádzal vzácnu návštevu z USA – veliteľa Národnej gardy štátu Indiana generálmajora Martina Umbargera. Nechýbali zástupcovia veľvyslanectiev ani predstavitelia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Prítomných pozdravil aj Vasil Chymčák, člen Ústredného výboru českého Svazu bojovníků za svobodu. Na podujatí sa zúčastnili aj priami účastníci protifašistického odboja, vojnoví veteráni a ďalší hostia.

Štátny tajomník MO SR R. Ondrejcsák, náčelník GŠ OS SR generál Ľubomír Bulík a veliteľ Národnej gardy štátu Indiana generálmajor M. Umbarger sa ešte pred začiatkom oficiálnych osláv stretli v Múzeu SNP na bilaterálnom rokovaní o ďalšej spolupráci.

Po vztýčení slovenskej štátnej vlajky pred budovou Múzea SNP sa slova ujal prezident SR Ivan Gašparovič. „Dnešným sviatkom si pripomíname všetkých, ktorí so zbraňou v ruke stáli proti fašistickej agresii,“ povedal I. Gašparovič. Vyslovil uznanie vytvoreniu širokého protifašistického odboja a vyzval na rovnaký prístup k práci pre Slovensko, ako bol počas povstania. „Povstanie nesmie našich občanov rozdeľovať, ale musí ich spájať. Oprávnene patrí medzi významné duchovné hodnoty nášho národa,“ dodal prezident.

Iveta Radičová sa s médiami podelila o svoje pocity z prijatia veteránov SNP na pôde Úradu vlády SR pred dvoma dňami. „Mala som tú česť odovzdať im medaily Milana Rastislava Štefánika. Bolo to silné a viac než dojímavé stretnutie, pretože som počula z úst vzácnych ľudí, že táto medaila je pre nich najvzácnejšia," vyjadrila sa premiérka a pokračovala, že si nesmierne váži mladosť i odvahu ľudí, ktorí bojovali v SNP. Zdôraznila demokraciu, ktorá je to najdôležitejšie, čo v živote máme a musíme sa dokázať vzoprieť totalite, nevraživosti, extrémizmu či nacizmu. I. Radičová dodala, že pamiatku SNP si uctí aj v Kremnici.

Oslavy SNP boli sprevádzané kultúrnym programom. Na pódiu sa predstavil folklórny súbor Šumiačan a speváčka Kristína s piesňou Horehronie. Ozbrojené sily SR pripravili pre účastníkov statické ukážky vojenskej techniky a dynamickú ukážku - zoskok parašutistov.

Minister obrany Ľubomír Galko si pre svoju neprítomnosť uctil odkaz SNP ešte pred oficiálnymi oslavami. Veniec položil 20. augusta k pamätníku na vrchu Roh v obci Lubina.

Z histórie - Banská Bystrica zahorela vlastenectvom pred 66. rokmi

Myšlienka zorganizovať povstanie proti nemeckej okupácii vznikla už v decembri 1943. V byte na Gajovej ulici v Bratislave bola podpísaná Vianočná dohoda, na základe ktorej bola v roku 1944 ustanovená povstalecká Slovenská národná rada (SNR). Vojenským velením nad povstaním poveril československý prezident Edvard Beneš z exilu v Londýne 23. marca 1944 pplk. Jána Goliana. Čoraz viac slovenských vojakov postupne dezertovalo a pridávalo sa k partizánskym skupinám alebo k sovietskej armáde.

Na slovenskom území sa udalosti už pred vypuknutím povstania rozbehli divokým tempom. Slovenská vláda vyhlásila 11. augusta na území Slovenska stanné právo.

V martinských kasárňach skupina partizánov v spolupráci s antifašistami z vojenskej posádky pri pokuse o odzbrojenie zastrelila 27. augusta skupinu nemeckých vojakov pod velením plukovníka Otta. Nemecká odveta nenechala na seba dlho čakať, 29. augusta vstúpili okupačné vojská na Slovensko, ktoré pre Nemcov viac nebolo spriatelenou krajinou. Reakciou na nemeckú agresiu bolo vyhlásenie najprísnejšej bojovej pohotovosti všetkých posádok a rozkaz na ozbrojený odpor. Povstanie vypuklo predčasne, bez pomoci Červenej armády, ktorá sa nestihla presunúť na Slovensko a podporiť povstalecké jednotky.

Povstalecké jednotky sa zmocnili Banskej Bystrice, kde vyhlásili obnovenie Československej republiky, a operovali na území stredného a východného Slovenska. Z B. Bystrice začal 30, augusta o 11,00 vysielať Slobodný vysielač.

Počet povstaleckej armády zvyšoval zo 47 000 až na 60 000 mužov. Spolu s s nimi bojovalo do 18 000 partizánov. Pozemné vojská podporovalo aj povstalecké letectvo, známe svojim pôsobením je najmä letisko Tri Duby (dnes Sliač). Niektoré letecké jednotky, ktorí prišli o svoju výzbroj, boli nasadené ako pešie a zaradili sa k najlepším útvarom povstaleckej armády.

Nemecké vojská v značnej presile postupne obsadili mestá Vrútky, Kežmarok, Poprad aj Levoču. Nie všade bol ozbrojený odpor urputný, niektoré mestá získali Nemci fakticky bez boja. Ťažké boje sa však odohrávali pri Telgárte, Partizánskom a v horských priesmykoch na strednom a severnom Slovensku. Povstalci stratili aj Turiec, dlhšie sa darilo držať obranu smeru Ružomberok – Banská Bystrica. Začiatkom októbra začali povstalecké jednotky pociťovať nedostatok zbraní a munície aj pokles morálky.

Na Slovensko priletel 7. októbra generál Rudolf Viest, ktorý prevzal velenie nad československými vojskami. Situácia na povstaleckom území bola v tom čase veľmi vážna. Nemecký generálny útok na povstalecké pozície sa začal 18. októbra bombardovaním B. Bystrice, Liptovskej Osady a Brezna. Generál Viest vydal 28. októbra jednotkám rozkaz prejsť na partizánsky spôsob boja. Slovenské národné povstanie bolo potlačené, súvislý ozbrojený boj trval dva mesiace.

Víťazná porážka

Význam Slovenského národného povstania ako boja Slovákov za slobodu je neodškriepiteľný. Otvorením vzoprením sa nemeckej agresii sa naši predkovia postavili na stranu spojeneckých mocností a stali sa po ich boku víťazmi vo vojne. Aj keď povstanie bolo potlačené, dva mesiace viazalo nemecké vojenské sily, ktoré nemohli byť nasadené na východnom fronte. Do boja sa okrem vojakov a partizánom zapojilo aj civilné obyvateľstvo, ktoré v rámci svojich možností ubytovávalo členov odboja, poskytovalo im prístrešie aj pomoc. Dokopy sa povstania zúčastnilo 130 000 Slovákov a približne 8 400 zahraničných príslušníkov. Bok po boku bojovalo proti Nemcom 32 národov a národností. Svoju daň povstaniu zaplatili slovenskí civilisti – za pomoc partizánom, prípadne za účasť v povstaní Nemci vypálili 102 slovenských dedín a osád. Známe sú najmä osudy dedín Kľak, Kalište či Ostrý grúň.