Vojaci 40 krajín na púti v Lurdoch

52. medzinárodná vojenská púť v Lurdoch 23. mája vyvrcholila medzinárodnou slávnostnou svätou omšou v podzemnej bazilike sv. Pia X. Jej účastníkom zostanú nadlho v pamäti a v srdciach zážitky zo Slovenskej svätej omše pred Lurdskou jaskyňou zjavenia, spoločnej omše slovanských národov v Kostole sv. Bernardetty, večernej slávnosti svetla – mariánskej procesie, či Slovenskej krížovej cesty na Lurdskú Kalváriu.
Keď sa v roku 1958 po prvý raz stretli v juhofrancúzskom pútnickom meste Lurdy bývalí nepriatelia z mnohých vojnových konfliktoch v uplynulých stáročiach, francúzski a nemeckí vojaci, aby prostredníctvom modlitieb hľadali cestu k zmiereniu, málokto čakal, že podujatie nadobudne také rozmery, ako v súčasnosti. V tomto roku sa od 21. do 23. mája pod Pyrenejami zišlo na 52. Medzinárodnej vojenskej púti vyše 25 tisíc vojakov a príslušníkov ozbrojených zborov zo 40 krajín sveta, všetkých piatich kontinentov. Okrem tradičných účastníkov z krajín západnej Európy a USA sa pripájali také krajiny ako Austrália, Nový Zéland, Kanada, Argentína, Filipíny, Kórea, Pobrežie Slonoviny, Madagaskar, Libanon. Vatikán dlhodobo reprezentujú príslušníci Švajčiarskej gardy.

Veľký zlom nastal po roku 1990, keď sa postupne na púti začali objavovať aj vojaci z krajín strednej a východnej Európy. V súčasnosti nechýbajú na medzinárodnej vojenskej púti zástupcovia armád Poľska, Českej republiky, Maďarska, Litvy, Slovinska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny či Ukrajiny. Posledných sedem rokov v Lurdoch nechýbajú ani zástupcovia síl KFOR z Kosova.

Slovenskí vojaci sa stali účastníkmi v roku 1995. V tomto roku do Lúrd putovalo pod vedením Ordinára Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR Mons. Františka Rábeka 141 príslušníkov ozbrojených síl, policajného zboru, zboru väzenskej a justičnej stráže, hasičského záchranného zboru, občianskych zamestnancov rezortu obrany a vnútra, ako aj príbuzní po vojakoch, ktorí pred štyrmi rokmi zahynuli pri návrate z misie KFOR v Kosove pri leteckej havárii. Gabriela Fábryová, ktorá stratila pri havárii manžela v tomto roku putovala do Lúrd so svojím 8-ročným synom Martinom. Martinko prišiel v oravskom kroji a na jednotlivých slovenských bohoslužbách bol miništrantom. Vojak Vincent Karička prišiel spoločne so svojou manželkou Gabrielou do Lúrd aj preto, aby si uctil pamiatku svojich kolegov, ktorí v Hejcoch zahynuli. Pôvodne mal letieť spoločne s nimi, ale vtedajší veliteľ kontingentu, ktorý taktiež zahynul podplukovník Balucha, ho napokon presvedčil, aby si ešte o pol roka predĺžil svoj pobyt v Kosove. Spoločne s ďalšími manželskými dvojicami si počas slovenskej svätej omše v Kostole svätého Jozefa obnovil svoj manželský sľub.

Väčšina pútnikov prišla do pútnického mesta načerpať nové duchovné sily, ktoré by im pomohli v ďalšom období v rodinnom i pracovnom živote. Inak tomu nie je ani v prípade veliteľa bratislavského útvaru vojenskej polície podplukovníka Ľuboša Murčeka, rotmajsterky Ivany Hanuljakovej z bezpečnostného úrad ministerstva obrany, manželov poručíkov Dušana Martiška z topoľčianskeho práporu logistickej podpory a jeho manželky Jany z veliteľstva topoľčianskej brigády, či desiatnika Miroslava Baranca z Čestnej stráže OS SR. Hasič záchranár zo zmiešaného leteckého krídla na Sliači desiatnik Peter Vigoda je v Lurdoch aj s manželkou Ľubicou už druhý raz. Spoločne sa zúčastnili na púťach do Ríma, ale aj Levoče či Šaštína. A čo ho ťahá do Lúrd? „Predovšetkým úžasný pocit spolupatričnosti toľkých ľudí v uniformách z rôznych kútov sveta. Tá atmosféra sa nedá dosť dobre opísať, to musí každý zažiť,“ hovorí desiatnik Vigoda. Práve takýto pocit pritiahol do Lúrd znova dnes už podplukovníka v zálohe Dušana Maceka z Nových Zámkov, ktorý pôsobil v Spoločnej logistickej skupine v Hlohovci a v Trenčíne.

V Lurdoch nechýbajú ani vojenskí invalidi. Mnohí z nich prišli ku svojmu postihnutiu počas služby v medzinárodných mierových misiách a operáciách. Žiaľ aj v tomto roku ich rady rozšírili vojaci, ktorí boli zranení najmä v operácii ISAF v Afganistane, ale aj v ďalších konfliktoch, nášho nepokojného sveta.

Každý ročník púte má svoju ústrednú tému. Tohtoročná sa podľa biskupa Františka Rábeka niesla pod heslom: Znamenie kríža – znamenie cesty. „Ježiš na kríži nás učí, že vernosť pravde, spravodlivosti, dobru a láske stojí za to, stojí za akékoľvek utrpenie a obetu. Základný zmysel nášho putovania do Lúrd je, aby sme prežili skúsenosť, že na tomto svete sme pútnikmi a chceme kráčať smerom, ktorý nám udáva Ježiš Kristus,“ zdôrazňuje Mons. Rábek.