Vojaci a hasiči pod ľadom

Zamrznuté a zasnežené Slnečné jazerá v Senci sa 21. januára stali už po trinásty raz miestom potápania pod ľadom. Podujatie nazvané „Ľad 2010“ organizuje Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Pezinku. Už tradične medzi šiestimi desiatkami potápačov nechýbali ani zástupcovia ozbrojených síl Slovenskej republiky. V tomto roku to boli potápači zo seredského ženijného práporu a žilinského piateho pluku špeciálneho určenia.

„Teší ma, že aj takýmto spôsobom sa nám darí napĺňať dohodu o spolupráci medzi rezortmi obrany a vnútra. Pre obe zúčastnené strany je spoločný praktický výcvik potápačov v takýchto extrémnych zimných podmienkach prínosom. Potápači nadviazali aj osobné kontakty, vymenili si skúsenosti. Takýto výcvik ich lepšie pripravuje v prípade potreby spoločne zasahovať pri mimoriadnych udalostiach a záchrane životov a majetku našich občanov,“ s uspokojením konštatoval riaditeľ HaZZ v Pezinku plukovník Emil Moťovský.

Všetkých účastníkov cvičenia, medzi ktorými okrem vojenských potápačov boli príslušníci krajských riaditeľstiev hasičského a záchranného zboru z Bratislavy, Trnavy a Nitry, hasičského záchranného útvaru hlavného mesta Bratislavy a okresného riaditeľstva HaZZ v Trenčíne čakalo prekonanie stometrovej vzdialenosti pod ľadom, ktorý dosahoval hrúbku takmer 15 centimetrov. Potápači vždy po dvojiciach vstupovali do vody, ktorá mala hĺbku okolo piatich metrov a teplotu necelých štyroch stupňov cez vyrezaný štvorcový vstupný otvor. Upli sa pomocou karabíny na vodiace lano a postupne prekonávali predpísanú vzdialenosť. Zhruba v jej strede bol do ľadu vyrezaný trojuholníkový prechodný otvor, pri ktorom bol pripravený potápač v prípade potreby pomôcť dvojici pod vodou. Všetky dvojice preplávali vzdialenosť za osem až desať minút. Tesne pred vynorením v trojuholníkovom výstupnom otvore museli potápači urobiť bezpečnostnú dekompresnú zástavku.
„V tomto roku na rozdiel od minulého nemuseli účastníci zamestnania prekonávať taký chlad. Bol len jeden stupeň pod nulou. Úlohu im trochu komplikovalo len občasné husté sneženie. Všetci zimné potápanie pod ľadom úspešne zvládli. Ukázali, že sú po odbornej, fyzickej i psychickej stránke dobre pripravení na plnenie úloh aj v takýchto zimných podmienkach,“ poznamenáva vedúci zamestnania podplukovník Jozef Rybárik z HaZZ v Pezinku.

Potápačov zo seredského ženijného práporu viedol skúsený odborník, mladší pomocník a zároveň inštruktor vojenského potápania čatár Michal Ščepko. Rodák zo Šale absolvoval potápačský výcvik nielen u nás, na Slovensku, ale aj v Belgicku, Chorvátsku a naposledy v USA. Tam úspešne ukončil kurz veliteľov ženijného vojska, ale ako prvý Slovák aj náročný výcvik legendárnych špeciálnych jednotiek amerického vojenského námorníctva SEAL (tuleňov) v Kalifornii. Podľa neho je potápanie pod ľadom, na ktorom je navyše snehová pokrývka náročné na orientáciu a pohyb v uzatvorenom priestore, z ktorého sú možné len tri už spomínané výlezy. Spoločne s ním boli pod ľadom aj ďalší skúsení potápači čatár Vladimír Búda a desiatnik Igor Molnár. Najmenej praktických skúseností má zatiaľ vojak Martin Matuška, ktorý je vojenským potápačom tri roky. „Je to moje šieste potápanie pod ľadom. Išlo to dobre. Viditeľnosť bola do troch – štyroch metrov. Len je potrebné si zvyknúť na tmu, nepanikáriť, postupne sa posúvať okolo vodiaceho lana vpred a spolupracovať s kolegom v dvojici,“ hovorí trenčiansky rodák vojak Matuška, ktorý má už aj skúsenosť z pôsobenia v operácii ISAF v Afganistane.