Vojaci na pietnej spomienke v Leopoldove

Nespravodlivo a protiprávne väzneným obetiam komunistického režimu sa prišli 27. augusta 2011 pokloniť aj vojaci, zastúpení brigádnym generálom Milanom Čelkom, majorom Miroslavom Táborským, por. Jánom Magyarom a čestnou strážou ozbrojených síl a prezidenta SR. Predstavitelia Ozbrojených síl SR a ekumenickej pastoračnej služby doplnili dlhý rad tých, ktorí svojou účasťou na pietnej spomienke v leopoldovskej väznici vyjadrili odpor k totalitným režimom minulosti. Zároveň sa solidarizovali s prenasledovanými obeťami komunistického zriadenia a deklarovali svoj postoj k prejavom intolerancie voči inak zmýšľajúcim skupinám dnes.
XIII. ročník pietnej spomienky „Leopoldov – symbol utrpenia politických väzňov na Slovensku,“ ktorý organizačne pripravili Konfederácia politických väzňov Slovenska a Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, začal pobožnosťou - archijerejskou svätou liturgiou v rímsko-katolíckom farskom kostole sv. Ignáca z Loyoly v Leopoldove. Celebroval ju gréckokatolícky prešovský arcibiskup a metropolita Mons. Ján Babjak.
Pietny akt pokračoval pri pamätnej tabuli v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby v Leopoldove kladením vencov. Po príhovoroch hostí zo zahraničia, predstaviteľov Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS), slovenského parlamentu, vlády SR a prezidentskej kancelárie SR sa k zhromaždeným účastníkom spomienky prihovoril generálny duchovný ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR mjr. Miroslav Táborský: „Spravodlivý človek sa aj v utrpení spoľahne na svojho dobrotivého Pána Boha, nech by sa dialo čokoľvek. Pretože sa obrátil o pomoc k Bohu, vie, že zmení jeho údel a vyslobodí ho. Preto si môže povedať so žalmistom: V pokoji si ľahnem a zaspím, lebo len ty sám, Hospodin, dávaš bezpečný príbytok. Mnohí z prenasledovaných nám svojim životom a trpezlivosťou v utrpeniach zanechali veľké svedectvo viery a nádeje v lepší zajtrajšok. Mnohí sa svojho vyslobodenia žiaľ nedožili, no sme presvedčení, že Pán Boh na nich nezabudol. Iste im dal svoje nebeské odpočinutie vo večnom blahoslavenstve u seba v kráľovstve pokoja a lásky.“
Účastníci pietnej spomienky si pri príležitosti najväčšej väzenskej tragédie v dejinách bývalého Československa, ale aj samostatnej Slovenskej republiky, ktorá sa stala pred dvadsiatimi rokmi, uctili tiež pamiatku piatich zavraždených príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže pri pomníku pred administratívnou budovou ústavu.
Posledným zastavením sa stal miestny cintorín, kde sú pochovaní mnohí nepohodlní len ako čísla bez ľudskej dôstojnosti. V krátkych modlitbách duchovných vzdalo pietne zhromaždenie úctu nehynúcej pamiatke biskupa Petra Pavla Gojdiča a pátra Metoda Dominika Trčku.