Vojnovému veteránovi Bernardovi Papánkovi bola odhalená pamätná tabuľa
- Autor: Lucia Martonová
- Foto: MO SR - Ivan Kelement, Lucia Martonová
- Dátum: 07.07.2022
- Zdieľaj Zdieľať na Facebook
V roku 2021 sme sa rozlúčili s jedným z posledných československých účastníkov bitky pri Dunkerque a obliehania Tobruku, vojnovým veteránom Bernardom Papánkom. Ten vo veku 101 rokov zomrel v obci Šajdíkové Humence, kde sa 29. júna 2022 konalo slávnostné odhalenie pamätníka venované jeho osobnosti. Výrobu a inštaláciu pamätnej tabule zabezpečila Vojenská podporná nadácia v spolupráci s obcou Šajdíkove Humence, rezort obrany na jej realizáciu prispel v rámci svojho dotačného programu. Na slávnostnom odhalení pamätnej tabule bol prítomný za Ústredie ekumenickej pastoračnej služby v OS SR a OZ SR generálny duchovný ústredia plk. Viktor Sabo, ako aj riaditeľ správy Ústredia ekumenickej pastoračnej služby v OS Sr a OZ SR a správca Vojenskej podpornej nadácie Milan Gajdoš.
Bernard Papánek sa narodil v roku 1920 vo Viedni a hneď od narodenia musel bojovať o svoj život. Lekári mu nedávali veľkú šancu na prežitie, no už vtedy sa preukázal ako silný bojovník čo mu ostalo po celý život. Vyrastal vo Vroclave na Morave ale na prianie rodičov navštevoval školu vo Viedni. S výučným listom z viedenskej obchodnej fakulty si v roku 1938 len veľmi ťažko hľadal zamestnanie. Ako polovičný slovenský žid po otcovi to nemal ľahké no s pomocou rodiny a známych mu bol vybavený transport do Palestíny čo mu zachránilo život. Krátko po príchod v roku 1942, vstúpil do československej zahraničnej armády. Po výcviku v Haife nastúpil na pol roka do Tobruku v Lýbii. V roku 1943 sa československí vojaci vydali do Anglicka, kde spolu s kanadskými a britskými jednotkami boli zapojení do obliehania pri meste Dunkerque. Vojna sa pre Bernarda Papánka skončila 19. decembra 1944, kedy ho zasiahli črepiny do brucha, no vďaka penicilínu sa mu podarilo zachrániť život. Po vojne zisťoval, čo sa stalo s jeho rodinou a príbuznými, žiaľ, nikto sa z koncentračných táborov nevrátil, prežil len brat Otto a strýko. Nasledujúce roky opäť neboli pre Bernarda Papánka jednoduché, ako vojak zo západu, s príbuznými v Izraeli, Veľkej Británii, Viedni si len veľmi ťažko hľadal zamestnanie, dokonca zistil, že je sledovaný štátnou bezpečnosťou. V roku 1964 vďaka povoleniu na návštevu strýka vo Viedni sa rozhodol odtiaľ emigrovať do Izraela. Tam začal žiť a pracovať, prijal izraelské občianstvo a zmenil si meno na Benjamin Palgi. Až po roku 1989 sa Bernard začal pravidelne vracať domov na Slovensko. Od roku 2014 začal žiť v obci Šajdíkové Humence neďaleko Senice u nevlastnej dcéry.
Československý hrdina Bernard Papánek bol za svoje nesporné bojové zásluhy vyznamenaný britskou vojenskou medailou Africa Star a československými vojenskými medailami za zásluhy II. stupňa a za chrabrosť pred nepriateľom. Pri príležitosti 100. narodenín bol ministrom obrany ocenený pamätným krížom vojnového veterána.
Bernard Papánek sa narodil v roku 1920 vo Viedni a hneď od narodenia musel bojovať o svoj život. Lekári mu nedávali veľkú šancu na prežitie, no už vtedy sa preukázal ako silný bojovník čo mu ostalo po celý život. Vyrastal vo Vroclave na Morave ale na prianie rodičov navštevoval školu vo Viedni. S výučným listom z viedenskej obchodnej fakulty si v roku 1938 len veľmi ťažko hľadal zamestnanie. Ako polovičný slovenský žid po otcovi to nemal ľahké no s pomocou rodiny a známych mu bol vybavený transport do Palestíny čo mu zachránilo život. Krátko po príchod v roku 1942, vstúpil do československej zahraničnej armády. Po výcviku v Haife nastúpil na pol roka do Tobruku v Lýbii. V roku 1943 sa československí vojaci vydali do Anglicka, kde spolu s kanadskými a britskými jednotkami boli zapojení do obliehania pri meste Dunkerque. Vojna sa pre Bernarda Papánka skončila 19. decembra 1944, kedy ho zasiahli črepiny do brucha, no vďaka penicilínu sa mu podarilo zachrániť život. Po vojne zisťoval, čo sa stalo s jeho rodinou a príbuznými, žiaľ, nikto sa z koncentračných táborov nevrátil, prežil len brat Otto a strýko. Nasledujúce roky opäť neboli pre Bernarda Papánka jednoduché, ako vojak zo západu, s príbuznými v Izraeli, Veľkej Británii, Viedni si len veľmi ťažko hľadal zamestnanie, dokonca zistil, že je sledovaný štátnou bezpečnosťou. V roku 1964 vďaka povoleniu na návštevu strýka vo Viedni sa rozhodol odtiaľ emigrovať do Izraela. Tam začal žiť a pracovať, prijal izraelské občianstvo a zmenil si meno na Benjamin Palgi. Až po roku 1989 sa Bernard začal pravidelne vracať domov na Slovensko. Od roku 2014 začal žiť v obci Šajdíkové Humence neďaleko Senice u nevlastnej dcéry.
Československý hrdina Bernard Papánek bol za svoje nesporné bojové zásluhy vyznamenaný britskou vojenskou medailou Africa Star a československými vojenskými medailami za zásluhy II. stupňa a za chrabrosť pred nepriateľom. Pri príležitosti 100. narodenín bol ministrom obrany ocenený pamätným krížom vojnového veterána.
