Všetko mali spoločné - zamyslenie na 47. týždeň v roku 2025
Text: Sk 4,32-37
„Všetko mali spoločné.“ Keď počujem túto vetu, tak si spomeniem na školské časy, keď sme sa na dejepise učili o vývoji spoločnosti – od prvotnopospolnej cez kapitalistickú, ku komunistickej.
Jeruzalemský zbor však nepredbehol dobu a nebudoval komunizmus. To nebolo ich zámerom. Apoštoli nevyzývali ľudí, aby previedli svoj majetok na cirkev. Jediné, na čo sa sústredili bolo kázanie o Kristovi. Tí, ktorí ich zvesti uverili spoznali, že pravé šťastie nespočíva v plnej peňaženke. Uvedomili si, že Boh aj za nich dal svojho Syna.
Všimnime si črty jeruzalemského cirkevného zboru. Spolupatričnosť. Nie sme tu sami a život sa netočí okolo nás. Potrebujeme jedni druhých, pretože – dovolím si tvrdiť – život nie je nikdy len o výhrach a úspechoch. Je to zariadené tak, že keď sa jedni trápia, druhí sa radujú. Potom tí, ktorí sú na tom lepšie, môžu pomáhať tým, ktorým sa nedarí. Byť pozorným, empatickým. Povzbudiť, pomodliť sa. To je to, čím je cirkev vzácna. V Jeruzaleme sa to prenieslo do zriadenia spoločnej pokladne, z ktorej podporovali tých najchudobnejších. Inšpiratívna motivácia aj pre dnešné cirkevné spoločenstvá. Peniaze neinvestovať len do opráv cirkevných budov, ale do adresnej pomoci najviac ohrozeným.
„Všetko mali spoločné.“ Strohé zhodnotenie pomoci a spolupatričnosti. Možno budeme mať na účte, či vo vrecku menej peňazí, ale budeme mať radosť z pomoci a nádej na vzkriesenie, ktorú dáva Ježiš.
Modlitba:
Všemohúci Bože, ty si dal do našich rúk majetok, o ktorom teraz hovoríme, že je náš. Daj nám múdrosť správne s ním nakladať, aby sa nám nestalo bohatstvo kliatbou, ale požehnaním. Pomáhaj nám vidieť aj potreby iných – či jednotlivcov alebo spoločnosti. Nech sme Tebou motivovaní. Amen.
„Všetko mali spoločné.“ Keď počujem túto vetu, tak si spomeniem na školské časy, keď sme sa na dejepise učili o vývoji spoločnosti – od prvotnopospolnej cez kapitalistickú, ku komunistickej.
Jeruzalemský zbor však nepredbehol dobu a nebudoval komunizmus. To nebolo ich zámerom. Apoštoli nevyzývali ľudí, aby previedli svoj majetok na cirkev. Jediné, na čo sa sústredili bolo kázanie o Kristovi. Tí, ktorí ich zvesti uverili spoznali, že pravé šťastie nespočíva v plnej peňaženke. Uvedomili si, že Boh aj za nich dal svojho Syna.
Všimnime si črty jeruzalemského cirkevného zboru. Spolupatričnosť. Nie sme tu sami a život sa netočí okolo nás. Potrebujeme jedni druhých, pretože – dovolím si tvrdiť – život nie je nikdy len o výhrach a úspechoch. Je to zariadené tak, že keď sa jedni trápia, druhí sa radujú. Potom tí, ktorí sú na tom lepšie, môžu pomáhať tým, ktorým sa nedarí. Byť pozorným, empatickým. Povzbudiť, pomodliť sa. To je to, čím je cirkev vzácna. V Jeruzaleme sa to prenieslo do zriadenia spoločnej pokladne, z ktorej podporovali tých najchudobnejších. Inšpiratívna motivácia aj pre dnešné cirkevné spoločenstvá. Peniaze neinvestovať len do opráv cirkevných budov, ale do adresnej pomoci najviac ohrozeným.
„Všetko mali spoločné.“ Strohé zhodnotenie pomoci a spolupatričnosti. Možno budeme mať na účte, či vo vrecku menej peňazí, ale budeme mať radosť z pomoci a nádej na vzkriesenie, ktorú dáva Ježiš.
Modlitba:
Všemohúci Bože, ty si dal do našich rúk majetok, o ktorom teraz hovoríme, že je náš. Daj nám múdrosť správne s ním nakladať, aby sa nám nestalo bohatstvo kliatbou, ale požehnaním. Pomáhaj nám vidieť aj potreby iných – či jednotlivcov alebo spoločnosti. Nech sme Tebou motivovaní. Amen.