Vydávať svedectvo...
- Autor: Matúš Vongrej
- Foto: internet
- Dátum: 04.05.2015
- Zdieľaj Zdieľať na Facebook
Marek 16, 9-14: „A keď (Ježiš) vstal na úsvite v prvý deň po sobote, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem démonov. Ona šla a zvestovala to tým, čo bývali s Ním a teraz žalostili a plakali. Tí však, keď počuli, že žije a že Ho videla, neverili. Potom zjavil sa v inej podobe dvom z nich na prechádzke, keď išli do poľa. Aj títo šli oznámiť to ostatným; ale ani im neuverili. Konečne ukázal sa jedenástim, keď sedeli za stolom, a karhal ich nedôveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo Ho videli vzkrieseného.“
Ešte dvadsať rokov po skončení 2. svetovej vojny sa v malajzijských pralesoch stále skrývali niekoľkí japonskí vojaci- zbehovia. Nechceli bojovať, a preto sa ukryli v pralesoch. Lietadlá ich ampliónmi vyzývali, aby vyšli z pralesa, nebáli sa, lebo je už dávno koniec vojny. Ale oni týmto výzvam neverili a odmietli sa ukázať, aby neboli potrestaní za zbehnutie z boja. Táto udalosť azda symbolizuje aj situáciu Kristových učeníkov po Jeho vzkriesení. Mnohí z učeníkov nechceli veriť, že by zvesť o Kristovom vzkriesení bola pravdivá.
Aj dnes mnohí kresťania prijímajú zvesť o Kristovom vzkriesení s nedôverou. Darmo znejú prekrásne slová evanjelia: „Vstal z mŕtvych“. Nadarmo odriekame: „V tretí deň vstal z mŕtvych.“ Mnohí kresťania majú- ako kedysi Kristovi učeníci- pochybnosti o Jeho vzkriesení. A nielen o Jeho vzkriesení. Mnohí sa formálne považujú za kresťanov, ale kdesi hlboko v srdci im tlie pochybnosť o živote večnom vôbec.
A tak aj biblický text nám hovorí, že ako kresťania máme vydávať jasné svedectvo o Kristovom vzkriesení a aj o živote večnom. Veď nemáme väčšiu nádej v tomto svete ako nádej v život večný. To je tá nádej, ktorá drží nad vodou všetky matky, ktoré stratili svoje deti. To je nádej verných manželov, ktorí boli smrťou rozdelení, že smrťou boli iba prenesení zo smrti do života a tam bude znova stretnutie. To je nádej všetkých milujúcich dietok, že Pán Boh po strastiach života už dal ich milovaným rodičom večné odpočinutie.
O tomto máme vydávať svedectvo pred svetom. Kto má vlastne vydávať v tomto svete takéto svedectvo o vzkriesení a o živote večnom, ak nie my?
Náš text Písma nám hovorí: Takéto svedectvo o živote, ktorý prekonáva aj hranice smrti, má vydávať každý z nás, kto v svojom živote zakúsil Božiu uzdravujúcu moc.
Takáto bola Mária Magdaléna, o ktorej hovoria evanjeliá. Tejto sa Kristus po svojom vzkriesení ukázal ako prvej. Nebola to náhoda. Evanjelium Lukáša hovorí o tom, že Kristus Máriu Magdalénu uzdravil od siedmich démonských ťažkých nemocí. A Mária z Magdaly bola za to vďačná.
Kto z nás má teda vydať aj v dnešnom svete svedectvo o Božej moci vzkriesenia a o večnom živote? Nech tak robí každý z nás, kto v živote prijal veľa z Božej milosti. Možno si aj ty Pánovi vďačný alebo vďačná, ako milostivo ťa životom viedol, ako ťa vytrhol aj z tmy hriechu, ale aj previedol šťastne rokmi života a dával ti dobré zdravie až do dnešného dňa. Buď teda ako Mária Magdaléna- buď vďačný za toto všetko svojmu Pánovi! A ak On aj tebe v tvojom živote ukázal, že je živý a mocný Pán, vydaj o tom svedectvo- aj keby si sa stretol alebo stretla s neverou mnohých, ako bola nevera aj u samých Ježišových učeníkov. Vďačná láska nemlčí, ale vydáva svedectvo o Božej moci. Nebojí sa vysloviť, že Boh je živý a neustále o tom svedčí pred inými.
Vydávajme teda svedectvo o Bohu aj pred ľuďmi! Nemlčme o Ňom! Nebojme sa ľudskej nevery ani posmeškov!
Je pravda, že dnešný svet sa zaujíma len o tento časný život. Ľudia už žijú zväčša len konzumne- len pre tento svet. Zabúdajú na Kristove slová: „Nie samým chlebom bude človek živý, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.“ Ale Pánom Bohom bola do tohto sveta daná cirkev, aby ukazovala ako Boží prst k nebesiam. Tak, ako veže chrámov ukazujú k nebesiam, tak nech k nebesiam ukazujú aj slová a skutky všetkých nás! Amen.
Ešte dvadsať rokov po skončení 2. svetovej vojny sa v malajzijských pralesoch stále skrývali niekoľkí japonskí vojaci- zbehovia. Nechceli bojovať, a preto sa ukryli v pralesoch. Lietadlá ich ampliónmi vyzývali, aby vyšli z pralesa, nebáli sa, lebo je už dávno koniec vojny. Ale oni týmto výzvam neverili a odmietli sa ukázať, aby neboli potrestaní za zbehnutie z boja. Táto udalosť azda symbolizuje aj situáciu Kristových učeníkov po Jeho vzkriesení. Mnohí z učeníkov nechceli veriť, že by zvesť o Kristovom vzkriesení bola pravdivá.
Aj dnes mnohí kresťania prijímajú zvesť o Kristovom vzkriesení s nedôverou. Darmo znejú prekrásne slová evanjelia: „Vstal z mŕtvych“. Nadarmo odriekame: „V tretí deň vstal z mŕtvych.“ Mnohí kresťania majú- ako kedysi Kristovi učeníci- pochybnosti o Jeho vzkriesení. A nielen o Jeho vzkriesení. Mnohí sa formálne považujú za kresťanov, ale kdesi hlboko v srdci im tlie pochybnosť o živote večnom vôbec.
A tak aj biblický text nám hovorí, že ako kresťania máme vydávať jasné svedectvo o Kristovom vzkriesení a aj o živote večnom. Veď nemáme väčšiu nádej v tomto svete ako nádej v život večný. To je tá nádej, ktorá drží nad vodou všetky matky, ktoré stratili svoje deti. To je nádej verných manželov, ktorí boli smrťou rozdelení, že smrťou boli iba prenesení zo smrti do života a tam bude znova stretnutie. To je nádej všetkých milujúcich dietok, že Pán Boh po strastiach života už dal ich milovaným rodičom večné odpočinutie.
O tomto máme vydávať svedectvo pred svetom. Kto má vlastne vydávať v tomto svete takéto svedectvo o vzkriesení a o živote večnom, ak nie my?
Náš text Písma nám hovorí: Takéto svedectvo o živote, ktorý prekonáva aj hranice smrti, má vydávať každý z nás, kto v svojom živote zakúsil Božiu uzdravujúcu moc.
Takáto bola Mária Magdaléna, o ktorej hovoria evanjeliá. Tejto sa Kristus po svojom vzkriesení ukázal ako prvej. Nebola to náhoda. Evanjelium Lukáša hovorí o tom, že Kristus Máriu Magdalénu uzdravil od siedmich démonských ťažkých nemocí. A Mária z Magdaly bola za to vďačná.
Kto z nás má teda vydať aj v dnešnom svete svedectvo o Božej moci vzkriesenia a o večnom živote? Nech tak robí každý z nás, kto v živote prijal veľa z Božej milosti. Možno si aj ty Pánovi vďačný alebo vďačná, ako milostivo ťa životom viedol, ako ťa vytrhol aj z tmy hriechu, ale aj previedol šťastne rokmi života a dával ti dobré zdravie až do dnešného dňa. Buď teda ako Mária Magdaléna- buď vďačný za toto všetko svojmu Pánovi! A ak On aj tebe v tvojom živote ukázal, že je živý a mocný Pán, vydaj o tom svedectvo- aj keby si sa stretol alebo stretla s neverou mnohých, ako bola nevera aj u samých Ježišových učeníkov. Vďačná láska nemlčí, ale vydáva svedectvo o Božej moci. Nebojí sa vysloviť, že Boh je živý a neustále o tom svedčí pred inými.
Vydávajme teda svedectvo o Bohu aj pred ľuďmi! Nemlčme o Ňom! Nebojme sa ľudskej nevery ani posmeškov!
Je pravda, že dnešný svet sa zaujíma len o tento časný život. Ľudia už žijú zväčša len konzumne- len pre tento svet. Zabúdajú na Kristove slová: „Nie samým chlebom bude človek živý, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.“ Ale Pánom Bohom bola do tohto sveta daná cirkev, aby ukazovala ako Boží prst k nebesiam. Tak, ako veže chrámov ukazujú k nebesiam, tak nech k nebesiam ukazujú aj slová a skutky všetkých nás! Amen.