Výmena stráží Joz 1,1-7

Pri „výmene stráží“ jeden odchádza a jeho dielo sa uzatvára, druhý vstupuje do diania a jeho dielo začína. Pri výmene vodcu ide vždy o vážnu udalosť, tak v živote jednotlivca, ako aj v dejinách národa. V príbehu o ustanovení Józuu za vodcu Božieho ľudu nejde len o akýsi záznam kronikára izraelského národa, ale je to predovšetkým svedectvo o Bohu, ktorý plní svoje zasľúbenia. Ani Mojžiš, ktorý mal veľký vodcovský talent, ani Józua, ktorý má všetky predpoklady k vodcovstvu, nemajú v tomto príbehu hlavnú úlohu, ale Boh ako hlavná postava dejín, má aj v tomto príbehu hlavné slovo.
Po smrti Mojžiša, ktorý neprekročil hranice zasľúbenej zeme, sa vodcom národa stáva Józua. Mojžiš zomiera, ale Božie dielo nezostáva stáť. Ono pokračuje ďalej tak, ako to Boh zasľúbil. Nový vodca dostáva Boží rozkaz, ktorý z neho robí Mojžišovho nástupcu. „Mojžiš, môj služobník, zomrel. Preto teraz vstaň, prejdi tento Jordán, ty i všetok tento ľud do krajiny, ktorú dávam Izraelcom.“ Vodcovstvo je vznešený status, ale nesie so sebou mnoho pokušení. Na jednej strane môže vodca prepadnúť pýche a povýšenectvu, na strane druhej malomyseľnosti a povedomiu vlastnej malosti, až neschopnosti presadiť sa. Ustanovenie nového vodcu pre Izrael je Božím zámerom, ktorý vylučuje samovoľný zásah ľudí do Božej veci. Hospodin je ten, ktorý ho neopustí a to mobilizuje Józuove schopnosti. Józua i ľud sú postavení tvárou v tvár pred vážny úsek dejín. Národ stojí na prahu zasľúbenej zeme, no nemá do nej vkročiť bez Božieho povolenia. Józua dostáva príkaz naplniť mnohoročné úsilie svojho ľudu o vlastnú krajinu. Bez Božieho rozkazu by prechod cez Jordán, ako aj vstup do Kanaánu mohol zle skončiť. Nie Józuove schopnosti obdivuhodného strategického rozhodovania a taktického vedenia sú základom úspechu. Základom úspechu je Božie vedenie. Boh „položil na Józuu svoju ruku“, zveril mu veľké dielo a vydáva mu svoje rozkazy.
Boh má svoje plány aj s našim svetom. Skrze slovo Božie mocným hlasom prehovára aj do dnešných dní. Avšak hluk veľkomiest sa postupne rozširuje do dedín, osád, do domácnosti i do našich sŕdc. Prehlušuje Božie volanie, otupuje svedomie a postupne odtrháva človeka od Boha. Nám zostáva len smutné konštatovanie, že mnohým ľuďom takýto stav, život bez Boha, vyhovuje. Mnoho ľudí, namiesto toho, aby sa vrátili ku kresťanským hodnotám lásky, pokory, úcty, slušnosti, šľachetnosti a osobnej zodpovednosti za život, často sa v nevedomosti rúha a v namyslenosti pýta: Kde bol Boh, keď sa to, či ono stalo?! Boh nás však cez svojich vodcov posiela dopredu. Len ťažko presadíme dobrú vec na tomto svete, ak nebudeme poslúchať Božích vodcov a ak budeme k Jeho vôli ľahostajní.
Boh si vždy nájde takých služobníkov, ktorí budú ochotní plniť Jeho vôľu a uskutočňovať vo svete Božie zámery. Každé poslanie od Boha nesie so sebou aj Božie zasľúbenie. Pre Józuu to bolo v slovách: „Nenechám a neopustím ťa. Buď silný a odvážny, lebo ty do dedičstva pridelíš tomuto ľudu krajinu, ktorú som prísahou zasľúbil dať ich otcom.“ Pre Józuu to bolo mocným povzbudením na cestu do neznámej krajiny. Boh však túto krajinu so všetkými jej prednosťami, možnosťami i úskaliami mal dobre zmapovanú. Jeho zasľúbenia nemohol nikto a nič zmariť. Aj cez toto zasľúbenie Józua vie, že Boh bude prítomný uprostred svojho ľudu. On všetko drží pevne vo svojich rukách aj v našej krajine. Božie zasľúbenia žiaria ako jasné hviezdy do temnej noci, ony nás orientujú na cestu, aby naša noha mohla bezpečne kráčať vpred. Blahobyt v našej krajine nemožno dosiahnuť bez námahy. Ako Boh udelil v slovách: „buď silný a odvážny“ Józuovi sukcesiu a dal mu poverenie, tak aj naším novým vodcom dáva Boh uistenie, že dosiahnu zasľúbený cieľ, keď mu budú dôverovať a poslúchať jeho príkazy.
Boh však požaduje od Józuu poslušnosť, keď hovorí: „Len buď silný a veľmi odvážny, aby si konal celkom podľa zákona,“ V Izraelskom národe bola poslušnosť dôležitou súčasťou výchovy. Intenzívnym záujmom o Božie slovo a rozjímaním o jeho obsahu mali Izraeliti získať istotu o správnosti svojho rozhodovania a konania. Poslušnosť voči Božiemu slovu a vernosť Božej pravde je prvým predpokladom pre zvládnutie rozličných životných nástrah a ťažkosti aj pre Józuu. Poslušnosť vyviera zo správneho pochopenia Božích zámerov. A kto si je istý správnosťou svojho konania, bude priamy, odvážny a spravodlivý. Preto Boží vodca musí rásť v poslušnosti voči Božiemu slovu.
Aj na nás vložila naša vlasť svoje túžby po krajšej , harmonickej a spravodlivejšej spoločnosti. Zasľúbenia Božie platia aj pre ľud „novej zmluvy“. Preto počúvnime Božie volanie, plňme Jeho vôľu, a konajme v duchu Kristovho evanjelia. Potom kamkoľvek pôjdeme, Boh nás predíde a oznámi našim vodcom, čo máme robiť. Boh sa od nás neodvrátil, aj keď sme si veľakrát chceli pomôcť sami, len my sa odvraciame od neho. Vážme si preto jeho pretrvávajúci záujem o nás. Prijímajme vierou jeho inštrukcie. Božie prikázania sú a navždy zostanú trvalým bohatstvom jednotlivcov i národov. Naša budúcnosť bude požehnaná len vtedy, keď budeme verne kráčať po Božích cestách, len vtedy sa aj na nás splnia Božie zasľúbenia. Vrcholným dôkazom Božieho záujmu o človeka bolo jeho vyjavenie sa v Ježišovi Kristovi. V ňom sa stal Boh svetu spasiteľom, a to je to najlepšia spáva a najkrajšie zaľúbenie všetkých čias..
Božie slovo je ukazovateľom správnej cesty. Zákon Hospodinov je zrkadlo, v ktorom môžeme vidieť svoju duchovnú tvár, skontrolovať svoje činy, odhaliť svoje nedostatky. Pán Ježiš bol Otcovi nebeskému stále a vo všetkom poslušný a tým dokonale naplnil zákon. on je naším vzorom poslušnosti. Byť poslušný pre nás znamená, zostať v Kristovi, zotrvať v jeho evanjeliu, pridržať sa jeho pravdy, verne a pravdivo o ňom svedčiť. Usilujme sa o takú poslušnosť a to bude najlepším svedectvom o tom, že náš život je životom podľa Božieho slova. Buďme opravdivo poslušní, aby sme sa osvedčili , že konáme to, čo srdcom veríme a ústami vyznávame.