Využi, čo Ti Boh dal - zamyslenie na 26. týždeň v roku 2023
V ten deň sa povie: „Hľa, on je náš Boh, v neho sme dúfali, on nás spasí! On je Hospodin, v neho sme dúfali, jasajme a radujme sa z jeho spásy!“ (Izaiáš 25,9)
Každý človek si môže a aj by si mal s biblickým Jóbom povedať: „ Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa tam navrátim; Hospodin dal, Hospodin aj vzal, nech je požehnané meno Hospodinovo.“ (Jób 1, 21) Zaujímavo to znie. Začíname od nuly a končíme na nule. Ale medzi tým máme využiť čas, ktorý nám Pán Boh dal k dobrému. A tiež môžeme si aj užiť, čo nám Boh dal. „Veď všetko, čo Boh stvoril, je dobré a nič nie je na zavrhnutie, ak sa prijíma s vďakou.“ (1. Timoteovi 4,4) Veď všetko, čo Boh dal a dáva, je vzácne. Či je to naše telo, zdravie, všetky materiálne veci. Je vzácne preto, že to pochádza z Božích rúk. Preto to má hodnotu. Samo o sebe časné veci hodnotu nemajú. Sami o sebe sú časné veci márnosťou. Veľmi inšpiratívny je výrok svätého Augustína: „Starajte sa o telo, akoby ste mali žiť večne. A starajte sa o svoju dušu, akoby ste mali zomrieť zajtra. “ Možno sa zdá, že je určité napätie medzi časnými vecami a večnými. Angelus Silesius to napätie vyjadril priam matematicky: „Neviem, kto som, a čo viem je, že nie som tým, kým mám byť, a to ma zmára. Som vec a nemám byť len vec, som kruh a som aj čiara. “ Ale ako veriaci ľudia v tom nevidíme rozkol. Vieme, že aj nad časnými aj nad večnými vecami je jediný Boh. Tým bohom nie sú túžby, ľudské ego, ale Bohom je Boh Abraháma, Izáka a Jákoba. V tohto Boha veríme a kde On je tam, je skutočné nebo. Ak si zdravý, ak máš dobrú rodinu, ak máš dobrú prácu, ak máš krásny domov – potom máš také nebo na zemi. Hľadaj v tom pozemskom nebi Pána Boha. Ak Ho svojou vierou nenájdeš, tak budeš nešťastný, keď sa toto časné nebo skončí. Teš sa z toho, čo ti Pán Boh dáva, a predovšetkým raduj sa z Neho, raduj z jeho spásy!
Pane, daj nech využijem čas života a nezabúdam, že som stvorený pre večnosť. Amen
Každý človek si môže a aj by si mal s biblickým Jóbom povedať: „ Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa tam navrátim; Hospodin dal, Hospodin aj vzal, nech je požehnané meno Hospodinovo.“ (Jób 1, 21) Zaujímavo to znie. Začíname od nuly a končíme na nule. Ale medzi tým máme využiť čas, ktorý nám Pán Boh dal k dobrému. A tiež môžeme si aj užiť, čo nám Boh dal. „Veď všetko, čo Boh stvoril, je dobré a nič nie je na zavrhnutie, ak sa prijíma s vďakou.“ (1. Timoteovi 4,4) Veď všetko, čo Boh dal a dáva, je vzácne. Či je to naše telo, zdravie, všetky materiálne veci. Je vzácne preto, že to pochádza z Božích rúk. Preto to má hodnotu. Samo o sebe časné veci hodnotu nemajú. Sami o sebe sú časné veci márnosťou. Veľmi inšpiratívny je výrok svätého Augustína: „Starajte sa o telo, akoby ste mali žiť večne. A starajte sa o svoju dušu, akoby ste mali zomrieť zajtra. “ Možno sa zdá, že je určité napätie medzi časnými vecami a večnými. Angelus Silesius to napätie vyjadril priam matematicky: „Neviem, kto som, a čo viem je, že nie som tým, kým mám byť, a to ma zmára. Som vec a nemám byť len vec, som kruh a som aj čiara. “ Ale ako veriaci ľudia v tom nevidíme rozkol. Vieme, že aj nad časnými aj nad večnými vecami je jediný Boh. Tým bohom nie sú túžby, ľudské ego, ale Bohom je Boh Abraháma, Izáka a Jákoba. V tohto Boha veríme a kde On je tam, je skutočné nebo. Ak si zdravý, ak máš dobrú rodinu, ak máš dobrú prácu, ak máš krásny domov – potom máš také nebo na zemi. Hľadaj v tom pozemskom nebi Pána Boha. Ak Ho svojou vierou nenájdeš, tak budeš nešťastný, keď sa toto časné nebo skončí. Teš sa z toho, čo ti Pán Boh dáva, a predovšetkým raduj sa z Neho, raduj z jeho spásy!
Pane, daj nech využijem čas života a nezabúdam, že som stvorený pre večnosť. Amen