Vzkriesenie Ježiša - zamyslenie na 17. týždeň v roku 2017
Evanjelium podľa Matúša 28:1-20
Po sobote, keď sa brieždilo na prvý deň týždňa, prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. A hľa, nastalo veľké zemetrasenie, lebo Pánov anjel zostúpil z neba. Prišiel, odvalil kameň a posadil sa naň. Jeho vzhľad bol ako blesk a jeho rúcho biele ako sneh. Strážcovia sa pred ním triasli od strachu. Ostali ako mŕtvi. Ale anjel sa prihovoril ženám: Vy sa nebojte! Viem totiž, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo bol vzkriesený, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom, že bol vzkriesený z mŕtvych a predchádza vás do Galiley. Tam ho uvidíte. Hľa, povedal som vám! Rýchlo odišli od hrobu a so strachom i s veľkou radosťou to bežali oznámiť jeho učeníkom. Vtom sa Ježiš stretol s nimi a povedal: Buďte pozdravené! Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Vtedy im Ježiš povedal: Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby išli do Galiley. Tam ma uvidia!
Správa stráže
Keď sa ženy vzdialili, niektorí zo stráže prišli do mesta a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími a po porade dali vojakom veľa peňazí. so slovami: Hovorte: V noci prišli jeho učeníci a ukradli ho, kým sme my spali. A keby sa to dopočul vladár, my ho prehovoríme a zariadime, aby ste nemali ťažkosti. Vojaci vzali peniaze a urobili, ako ich poučili. A tieto reči sú rozšírené medzi Židmi až do dnešných dní.
Vyslanie učeníkov
Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im rozkázal Ježiš. Keď ho uvideli, klaňali sa mu. No niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil a povedal im: Daná mi je všetka moc na nebi aj na zemi. Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha. A naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.
Je po Veľkej Noci. Počuli sme a poznáme tie príbehy z evanjelií. O ženách, ktoré sa ponáhľajú v nedelné ráno k hrobu Pána Ježiša, o učenníkoch Petrovi a Jánovi, ktorí bežia akoby opreteky, aby sa presvedčili, že hrob je skutočne prázdny. Alebo ten o Tomášovi, z ktorého úst zaznieva jedno z najkrajších vyznaní: „Pán môj a Boh môj!“
Vo všetkých týchto príbehoch ide o jedno. O stretnutie so vzkrieseným Pánom. A možno práve preto zaznieva otázka pre nás osobne. Môžeme niečo také prežiť aj my dnes? Ja myslím, že môžeme Dokonca také stretnutie niekedy aj zažívame. Keď vás Pán Ježiš osloví, keď sa stane niečo a vám sa tisnú slzy do očí a chceli by ste volať: „Zostaň s nami, buď pri mne...“ Dobre vieme, že takáto duchovná skúsenosť je len naša osobná. Že ju môžeme prežívať my, ale ten vedľa nás tomu vôbec nemusí rozumieť. Naopak, má pochybnosti. O svojej viere, či nevere , ale možno aj o našom zdravom rozume. Veď čítame: Keď ho uvideli, klaňali sa mu. No niektorí pochybovali. Učeníci sa pozerajú na to isté, počúvajú tie isté slová a predsa sa niektorí klaňajú a iní pochybujú. Niekto odchádza z Bohoslužieb oslovený a nadšený, no iný nepocíti žiadnu zmenu. Uvedomujeme si, že v oslovení Božou dobrotou nie je vecou šikovnosti, či nešikovnosti kazateľa. To či sme oslovení Božím slovom, záleží na nás. Na tom, či sme ochotní porozumieť, či je naše srdce ochotné prijať zvesť a Božom milosrdenstve, alebo hoci aj ponaučenie pre svoj život.
Skrátka Pán pôsobí v tomto svete. Koná svoje dielo záchrany a je len na nás, či to budeme chcieť počuť a prijať, či k tomu priložíme aj svoje srdce, či budeme chcieť byť súčasťou Jeho zachraňujúceho konania. Práve preto si musíme dávať otázku: Ako sme prežili Veľkonočné sviatky? Je správa o vzkriesení to, čo chceme počuť? Nie sme podobní veľkňazovi a farizejom, že úzkostlivo strážime, aby Ježiš zostal zatvorený v hrobe a my sme sa s ním nemuseli stretnúť? Nech zostane pekne zatvorený v kostoloch a chrámoch a do môjho života nech sa nemieša?
No pamätajme, Pána Ježiša nezastaví privalený kameň na hrobe. Nepomôže stavať stráže, ani zamykať dvere. On, živý Ježiš vstupuje do nášho sveta a hovorí: „Pokoj Vám! „
To je Jeho posolstvo. Pre Teba, pre Tvoju rodinu, pre tento svet. Amen
Po sobote, keď sa brieždilo na prvý deň týždňa, prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. A hľa, nastalo veľké zemetrasenie, lebo Pánov anjel zostúpil z neba. Prišiel, odvalil kameň a posadil sa naň. Jeho vzhľad bol ako blesk a jeho rúcho biele ako sneh. Strážcovia sa pred ním triasli od strachu. Ostali ako mŕtvi. Ale anjel sa prihovoril ženám: Vy sa nebojte! Viem totiž, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo bol vzkriesený, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom, že bol vzkriesený z mŕtvych a predchádza vás do Galiley. Tam ho uvidíte. Hľa, povedal som vám! Rýchlo odišli od hrobu a so strachom i s veľkou radosťou to bežali oznámiť jeho učeníkom. Vtom sa Ježiš stretol s nimi a povedal: Buďte pozdravené! Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Vtedy im Ježiš povedal: Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby išli do Galiley. Tam ma uvidia!
Správa stráže
Keď sa ženy vzdialili, niektorí zo stráže prišli do mesta a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími a po porade dali vojakom veľa peňazí. so slovami: Hovorte: V noci prišli jeho učeníci a ukradli ho, kým sme my spali. A keby sa to dopočul vladár, my ho prehovoríme a zariadime, aby ste nemali ťažkosti. Vojaci vzali peniaze a urobili, ako ich poučili. A tieto reči sú rozšírené medzi Židmi až do dnešných dní.
Vyslanie učeníkov
Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im rozkázal Ježiš. Keď ho uvideli, klaňali sa mu. No niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil a povedal im: Daná mi je všetka moc na nebi aj na zemi. Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha. A naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.
Je po Veľkej Noci. Počuli sme a poznáme tie príbehy z evanjelií. O ženách, ktoré sa ponáhľajú v nedelné ráno k hrobu Pána Ježiša, o učenníkoch Petrovi a Jánovi, ktorí bežia akoby opreteky, aby sa presvedčili, že hrob je skutočne prázdny. Alebo ten o Tomášovi, z ktorého úst zaznieva jedno z najkrajších vyznaní: „Pán môj a Boh môj!“
Vo všetkých týchto príbehoch ide o jedno. O stretnutie so vzkrieseným Pánom. A možno práve preto zaznieva otázka pre nás osobne. Môžeme niečo také prežiť aj my dnes? Ja myslím, že môžeme Dokonca také stretnutie niekedy aj zažívame. Keď vás Pán Ježiš osloví, keď sa stane niečo a vám sa tisnú slzy do očí a chceli by ste volať: „Zostaň s nami, buď pri mne...“ Dobre vieme, že takáto duchovná skúsenosť je len naša osobná. Že ju môžeme prežívať my, ale ten vedľa nás tomu vôbec nemusí rozumieť. Naopak, má pochybnosti. O svojej viere, či nevere , ale možno aj o našom zdravom rozume. Veď čítame: Keď ho uvideli, klaňali sa mu. No niektorí pochybovali. Učeníci sa pozerajú na to isté, počúvajú tie isté slová a predsa sa niektorí klaňajú a iní pochybujú. Niekto odchádza z Bohoslužieb oslovený a nadšený, no iný nepocíti žiadnu zmenu. Uvedomujeme si, že v oslovení Božou dobrotou nie je vecou šikovnosti, či nešikovnosti kazateľa. To či sme oslovení Božím slovom, záleží na nás. Na tom, či sme ochotní porozumieť, či je naše srdce ochotné prijať zvesť a Božom milosrdenstve, alebo hoci aj ponaučenie pre svoj život.
Skrátka Pán pôsobí v tomto svete. Koná svoje dielo záchrany a je len na nás, či to budeme chcieť počuť a prijať, či k tomu priložíme aj svoje srdce, či budeme chcieť byť súčasťou Jeho zachraňujúceho konania. Práve preto si musíme dávať otázku: Ako sme prežili Veľkonočné sviatky? Je správa o vzkriesení to, čo chceme počuť? Nie sme podobní veľkňazovi a farizejom, že úzkostlivo strážime, aby Ježiš zostal zatvorený v hrobe a my sme sa s ním nemuseli stretnúť? Nech zostane pekne zatvorený v kostoloch a chrámoch a do môjho života nech sa nemieša?
No pamätajme, Pána Ježiša nezastaví privalený kameň na hrobe. Nepomôže stavať stráže, ani zamykať dvere. On, živý Ježiš vstupuje do nášho sveta a hovorí: „Pokoj Vám! „
To je Jeho posolstvo. Pre Teba, pre Tvoju rodinu, pre tento svet. Amen