Zamylenie na 27. týždeň v roku 2014
Podobenstvo o dvoch synoch
TEXT: Matúš 21, 28-31.
28 Čo myslíte? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal: Syn môj, choď dnes pracovať do vinice. 29 Ale ten mu odpovedal: Nechce sa mi. Neskôr to však oľutoval a šiel. 30 Prišiel teda k druhému a povedal to isté. Ten síce odpovedal: Idem, pane, ale nešiel. 31 Kto z tých dvoch splnil otcovu vôľu? Povedali: Prvý. Ježiš im odpovedal: Amen, hovorím vám, že colníci a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva.
Takéto postoje poznáme z každodenného života. Príkazy rodičov na strane jednej a ochota či neochota alebo hraná ochota ich splniť na strane druhej. V takejto situácii nejde o to, kto povie áno, ale kto sa skutočne odhodlá splniť vydaný príkaz, zbalí sa a ide pracovať. V tomto prečítanom príbehu si naše sympatie získal ten syn, ktorý síce povedal že nejde nikde, no nakoniec sa pobral pracovať. Na tejto rodinnej „štandardnej situácii“ sa dá vykresliť veľký svet.
Ako vysvetliť toto podobenstvo? Podľa rabínskeho výkladu by sme podobenstvo mohli vyložiť tak, že: Spravodliví hovoria málo a robia veľa a bezbožníci veľa sľubujú a neurobia nič. Ale to naozaj tak?
V živote často poznávame, že prvý dojem klame. Už v rozprávaní príbehu je zrejmé že v rodine sa nie je možné spoľahnúť ani na jedného syna. Prvý je lenivý a vzdorovitý, druhý chce zrejme uniknúť otvorenému konfliktu a tak radšej tajne odíde – zobrané vcelku, ani z jedného zo synov nemôže mať otec žiadnu radosť.
Čo nám chce Pán Ježiš povedať týmto podobenstvom? Toto podobenstvo z každodenného života hovorí, aby poodokryl tajomstvo Božieho kráľovstva.
Pán Ježiš v tomto podobenstve odzrkadľuje to, čo zažil zo zbožnými svojej doby. Chce poukázať na nebezpečenstvo farizejskej správnosti, ktorá hovorí o zákone, ale obchádza požiadavky zákona ako sú právo, milosrdenstvo, viera. Aj dnes môžeme objaviť takúto perfektnú zbožnosť, keď niekto povie „ áno Bože“, ale neurobí to, čo Boh od neho žiada. Je tu protirečenie medzi tým, čo hovoria a konanú.
Pán Ježiš hodnotí ľudí, podľa toho čo konajú. Aj v druhej ľudí je rozdiel medzi tým, čo hovoria a čo konajú. V tomto prípade je ale „nie“ pozdvihnuté v radostné „áno“.
Pán Ježiš nás pozýva k obráteniu. Pýtali sme sa zmysel tohto podobenstva. Ono rozpráva inou rečou, povoláva, pozýva, predkladá určitý strach o nás, ktorí ho počúvame. Zle by sme pochopili Pána Ježiša, pokiaľ by sme si mysleli, že tej prvej skupine už nikto nemôže pomôcť. Tu nejde o robenie rozdielov medzi tými čo hovoria áno a čo hovoria nie, aby sme urobili jasný a zreteľný rozdiel medzi nimi, ale ide tu o to, aby sa tento rozdiel prekonal. V tomto príbehu chce Pán Ježiš ukázať, že otec, tým je myslené Boh, obidvoch synov oslovuje – syn môj. V každom prípade sme aj my synmi či dcérami nášho Nebeského Otca, a je pred nás postavená otázka, akými synmi a dcérami sme a chceme byť? Ježišova nádej pre nás je, že ešte dnes sa môžeme vybrať na Jeho vinicu.
TEXT: Matúš 21, 28-31.
28 Čo myslíte? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal: Syn môj, choď dnes pracovať do vinice. 29 Ale ten mu odpovedal: Nechce sa mi. Neskôr to však oľutoval a šiel. 30 Prišiel teda k druhému a povedal to isté. Ten síce odpovedal: Idem, pane, ale nešiel. 31 Kto z tých dvoch splnil otcovu vôľu? Povedali: Prvý. Ježiš im odpovedal: Amen, hovorím vám, že colníci a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva.
Takéto postoje poznáme z každodenného života. Príkazy rodičov na strane jednej a ochota či neochota alebo hraná ochota ich splniť na strane druhej. V takejto situácii nejde o to, kto povie áno, ale kto sa skutočne odhodlá splniť vydaný príkaz, zbalí sa a ide pracovať. V tomto prečítanom príbehu si naše sympatie získal ten syn, ktorý síce povedal že nejde nikde, no nakoniec sa pobral pracovať. Na tejto rodinnej „štandardnej situácii“ sa dá vykresliť veľký svet.
Ako vysvetliť toto podobenstvo? Podľa rabínskeho výkladu by sme podobenstvo mohli vyložiť tak, že: Spravodliví hovoria málo a robia veľa a bezbožníci veľa sľubujú a neurobia nič. Ale to naozaj tak?
V živote často poznávame, že prvý dojem klame. Už v rozprávaní príbehu je zrejmé že v rodine sa nie je možné spoľahnúť ani na jedného syna. Prvý je lenivý a vzdorovitý, druhý chce zrejme uniknúť otvorenému konfliktu a tak radšej tajne odíde – zobrané vcelku, ani z jedného zo synov nemôže mať otec žiadnu radosť.
Čo nám chce Pán Ježiš povedať týmto podobenstvom? Toto podobenstvo z každodenného života hovorí, aby poodokryl tajomstvo Božieho kráľovstva.
Pán Ježiš v tomto podobenstve odzrkadľuje to, čo zažil zo zbožnými svojej doby. Chce poukázať na nebezpečenstvo farizejskej správnosti, ktorá hovorí o zákone, ale obchádza požiadavky zákona ako sú právo, milosrdenstvo, viera. Aj dnes môžeme objaviť takúto perfektnú zbožnosť, keď niekto povie „ áno Bože“, ale neurobí to, čo Boh od neho žiada. Je tu protirečenie medzi tým, čo hovoria a konanú.
Pán Ježiš hodnotí ľudí, podľa toho čo konajú. Aj v druhej ľudí je rozdiel medzi tým, čo hovoria a čo konajú. V tomto prípade je ale „nie“ pozdvihnuté v radostné „áno“.
Pán Ježiš nás pozýva k obráteniu. Pýtali sme sa zmysel tohto podobenstva. Ono rozpráva inou rečou, povoláva, pozýva, predkladá určitý strach o nás, ktorí ho počúvame. Zle by sme pochopili Pána Ježiša, pokiaľ by sme si mysleli, že tej prvej skupine už nikto nemôže pomôcť. Tu nejde o robenie rozdielov medzi tými čo hovoria áno a čo hovoria nie, aby sme urobili jasný a zreteľný rozdiel medzi nimi, ale ide tu o to, aby sa tento rozdiel prekonal. V tomto príbehu chce Pán Ježiš ukázať, že otec, tým je myslené Boh, obidvoch synov oslovuje – syn môj. V každom prípade sme aj my synmi či dcérami nášho Nebeského Otca, a je pred nás postavená otázka, akými synmi a dcérami sme a chceme byť? Ježišova nádej pre nás je, že ešte dnes sa môžeme vybrať na Jeho vinicu.