Zamyslenie na 1. týždeň v roku 2014
Po zimnom slnovrate žijú kresťania v znamení vianočnej radosti z Kristovho narodenia. Tým, že sa dni vo svojom dennom svetle začali opäť nepatrne predlžovať, akoby nám aj sám kozmos a príroda naznačovali nesmierny teologický význam tejto svetodejinnej udalosti. Vieme, že cirkev zámerne začala sláviť narodenie nášho Spasiteľa práve v čase najväčších pohanských slávností v Rímskej ríši, ktoré boli sviatkom návratu slnka. Chcela upozorniť na pravé svetlo, Ježiša Krista. Slnovrat znamená pre našu biologickú rovnováhu veľmi veľa. Tma, najmä v čase svojej najväčšej vlády, pôsobí skľučujúco a depresívne. V severných zemepisných šírkach, si väčšina ľudí praje, aby sa čím skôr pominuli dni, v ktorých má nadvládu noc. Aj bolesť človeka v noci trápi oveľa viac ako cez deň. Dlhotrvajúca nadvláda tmy by iste každého človeka uvrhla do stavu ustrnutia až zúfalstva.
Na začiatku tohto roku sme boli konfrontovaní smútkom z tragického úmrtia dvoch našich vojakov v Afganistane. Teroristické útoky v ruskom Volgograde či vyčíňanie počasia v západnej Európe, všetko to akoby pridávalo človeku na skepse a v ponurých náhľadoch na svet. V sociálnej oblasti sa v ľuďoch vytráca nádej v lepšiu budúcnosť a spravodlivejší svet a zdá sa, že sa človek nevie dostať z bludiska mravných a etických kríz.
Milí priatelia, predsa však hlboko v duši cítime a nádejame sa, že napriek všetkému negatívnemu čo vidíme a prežívame, nebude nepriaznivý stav konečným údelom ľudí, lebo veľká kresťanská rodina na zemi verí na lepšie časy a svetlú budúcnosť.
Zvesť o príchode Božieho Syna, ktorá preťala bludný kruh ľudského tápania vo tmách beznádeje, pomohla ľuďom nasýtiť hlad po zmierení a utužila túžbu po odpúšťajúcej láske. Apoštol Ján zvolil na vykreslenie tohto veľkého Božieho prieniku do ľudskej existencie symboliku tmy a svetla. Upriamuje naše duchovné oči na atribúty dobra a zla, na lásku a nenávisť. Kto nenávidí je v tme, ale kto miluje je vo svetle. Ako udalosťou narodenia Božieho Syna preukázal Boh, že nesmierne miluje ľudí, naučme sa aj my chápať naše konanie v zmysle biblickej symboliky: láska znamená svetlo a deň, nenávisť tmu a noc. Ľudia snáď aj preto vnímajú Vianoce ako najkrajšie sviatky, lebo nesú v sebe obrovský náboj nádeje na lepší svet.
Ako biologické bytosti sú ľudia neoddeliteľnou súčasťou prirodzeného kolobehu Zeme a žijú pod vplyvom fyzikálnych zákonov. Preto plne preciťujú blahodarnosť svetla a ťažobu tmy. V prírode platí, že tmu a chlad strieda svetlo a teplo. Preto môžeme smelo dúfať, že aj v medziľudských vzťahoch a spoločenských pomeroch vystrieda chlad odcudzenia teplo lásky. Doba, v ktorej apoštol Ján napísal slová: „Tma ustupuje a svieti už pravé svetlo,“ bola považovaná za čas konca. A predsa odvážne vyhlasuje: Tma ustupuje... Človek viery vie, že svetlo, ktoré prišlo v Ježišovi Kristovi bude vládnuť nad tmou. Ani dnešného kresťana nemá zneistiť myšlienka, že vo svete zvíťazí moc zla a nenávisti, lebo aj dnes platí, čo hovorí prorok Izaiáš: „...nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo.“
Pred niekoľkými dňami sme sa rozlúčili so starým rokom a privítali nový. Už vyše dvetisíc rokov žijeme vo svete, ktorého významnú časť ovplyvnil Ježiš Kristus. Daroval mu nový život a učeníkov naučil konať dobré skutky z nezištnej lásky. Aj my, Jeho nasledovníci, sa v roku 2014 s novým zápalom rozhorlime a pomáhajme tvoriť medzi svojimi súčasníkmi nový svet spravodlivosti a pokoja v ovzduší ľudskosti. Vzor máme v osobe Ježiša Krista, ktorý ako bezbranné Božie dieťa prišlo na svet nahé, slabé a ľuďom celkom vydané napospas, ale Boh sa nám v Ňom stal priateľom, aby nás zachránil.
Drahí priatelia, bratia a sestry, prajem Vám, aby z Vašej cesty po všetky dni roka 2014 ustupovala tma zloby a hriechu a aby Vaše kroky sprevádzalo pravé svetlo lásky, spravodlivosti a pokoja.