Zamyslenie na 11. týždeň v roku 2015
Márnotratnosť verzus rozum
Povedzme, že vám prišla na účet nečakaná odmena 200 eur. Utratíte ju hneď, alebo chvíľu počkáte? Napríklad 15 minút? Alebo z nej aspoň časť odložíte pre budúcnosť, pre svoju rodinu...? - na vlastný fond sporenia, ktorý vám postupne môže narastať a keď dosiahne slušné čísla, môžete ho vhodne investovať a tak si zabezpečiť finančnú nezávislosť pre seba a svoju rodinu v budúcnosti.
A sme zase pri peniazoch. Toľko tém sa nimi začína, či končí. Toľko sa o nich všade hovorí. Jedni ich pokladajú za prameň zla a hovoria, že peniaze kazia charakter. Iní v nich vidia zdroj pomoci pre svojich blízkych, či pre iných ľudí, ktorí pomoc potrebujú. A tvrdia, že peniaze charakter nekazia, ale ho odhaľujú. Mohol by som sa tu na túto tému rozpísať na veľa strán a hovoriť o peniazoch aj z kresťanského hľadiska. To však nie je účelom tohto zamyslenia. K tomu len toľko, že pokiaľ vie človek peniaze správne používať, pokiaľ nimi zabezpečuje šťastie a dôstojný život sebe a svojim blízkym, pokiaľ sa nimi nedá zotročiť, pokiaľ aj prostredníctvom peňazí pomáha iným, potiaľ je všetko, ako má byť.
Chcem sa však vrátiť k myšlienke sporenia čí jeho opaku – márnotratnosti. Už ste si položili otázku, či by ste si spomenutú 200 eurovú odmenu odložili, alebo by ste ju okamžite rozflákali? Iste, keď je peňazí na bežný chod rodiny málo, každý takýto príspevok je veľmi vhodnou pomocou. Napriek tomu som presvedčený, že človek, ktorý myslí trochu aj do budúcnosti, si prezieravo vytvára fond sporenia a aj z 200 eurovej odmeny si aspoň časť peňazí odloží pre budúcnosť. Keď tak nerobí, krachuje a žije len od výplaty k výplate, z ruky do úst. Dnes je na túto tému na internete množstvo kvalitných článkov, či videí, ktoré nás vedia usmerniť na právnu cestu sporenia a vytvárania si finančnej nezávislosti pre budúcnosť. A to všetko popri tom, aby sme si časť zarobených peňazí vedeli aj užiť a mať aj dostatok pre zabezpečenie riadneho chodu domácnosti.
Sme však na stránke s duchovným zameraním, tak sa možno pýtate, prečo sa toľko rozpisujem o materiálnych veciach... Vždy ma udivuje, koľko je paralel, až fascinujúcich podobností medzi telesným a duchovným životom človeka. Aj teraz. Pretože márnotratnosť a jej opak – predvídavé sporenie, existujú aj v duchovnej sfére života. Kde? Pozrime sa na biblický citát o Mojžišovi: „Vierou odoprel Mojžiš, keď už dorástol, volať sa synom faraónovej dcéry. Radšej zvolil protivenstvo znášať s ľudom Božím, ako mať chvíľkový pôžitok z hriechu, a pohanenie Kristovo pokladal za väčšie bohatstvo ako egyptské poklady. Lebo mal pred očami odmenu. Vierou opustil Egypt a nebál sa kráľovského hnevu, lebo bol vytrvalý, akoby videl Neviditeľného.“ (List Židom 11,24-27) Mojžiš mal pohľad upretý do ďalekej budúcnosti, keď premýšľal o budúcej odmene. Zatiaľ čo mohol ľahko podľahnúť netrpezlivosti po okamžitom uspokojení svojich momentálnych potrieb ako syn faraónovej dcéry (a s tým užívať veľké výsady, o akých sa iným ani nesnívalo), odmietol to. Radšej si vybral alternatívu, že bude zle pochopený ako človek zasvätený Bohu, než aby sa mal oddávať nejakému krátkodobému uspokojeniu, radosti, ktorá za chvíľu vyprchá a niet po nej ani pamiatky. Podstúpil 40 dlhých rokov prípravy, aby mohol ďalších 40 rokov viesť Izraelcov putovaním po púšti do zasľúbenej krajiny. A po celú tú dobu sa díval do budúcnosti – za vytúženou hodnotnou Božou odmenou.
Dokážeme byť tiež takými? Sme schopný vzoprieť sa hriešnym radostiam, pretože čakáme na budúcu odmenu v nebesiach? Budujeme si tento poklad, tento budúci duchovný fond? Chceme znášať ťažkosti a posmešky teraz, pretože stojíme za Kristom, aj keď vieme, že odmena nás čaká až v nebesiach? Vydržíme nekúpiť si to, čo sa nám momentálne páči? Berme si príklad z Mojžišovho života. Keď budeme žiť pre Pána, budeme sa neustále dívať dopredu, pretože si budeme chcieť odkladať poklad v nebi. A to je spôsob, ako získať večné uspokojenie.
Povedzme, že vám prišla na účet nečakaná odmena 200 eur. Utratíte ju hneď, alebo chvíľu počkáte? Napríklad 15 minút? Alebo z nej aspoň časť odložíte pre budúcnosť, pre svoju rodinu...? - na vlastný fond sporenia, ktorý vám postupne môže narastať a keď dosiahne slušné čísla, môžete ho vhodne investovať a tak si zabezpečiť finančnú nezávislosť pre seba a svoju rodinu v budúcnosti.
A sme zase pri peniazoch. Toľko tém sa nimi začína, či končí. Toľko sa o nich všade hovorí. Jedni ich pokladajú za prameň zla a hovoria, že peniaze kazia charakter. Iní v nich vidia zdroj pomoci pre svojich blízkych, či pre iných ľudí, ktorí pomoc potrebujú. A tvrdia, že peniaze charakter nekazia, ale ho odhaľujú. Mohol by som sa tu na túto tému rozpísať na veľa strán a hovoriť o peniazoch aj z kresťanského hľadiska. To však nie je účelom tohto zamyslenia. K tomu len toľko, že pokiaľ vie človek peniaze správne používať, pokiaľ nimi zabezpečuje šťastie a dôstojný život sebe a svojim blízkym, pokiaľ sa nimi nedá zotročiť, pokiaľ aj prostredníctvom peňazí pomáha iným, potiaľ je všetko, ako má byť.
Chcem sa však vrátiť k myšlienke sporenia čí jeho opaku – márnotratnosti. Už ste si položili otázku, či by ste si spomenutú 200 eurovú odmenu odložili, alebo by ste ju okamžite rozflákali? Iste, keď je peňazí na bežný chod rodiny málo, každý takýto príspevok je veľmi vhodnou pomocou. Napriek tomu som presvedčený, že človek, ktorý myslí trochu aj do budúcnosti, si prezieravo vytvára fond sporenia a aj z 200 eurovej odmeny si aspoň časť peňazí odloží pre budúcnosť. Keď tak nerobí, krachuje a žije len od výplaty k výplate, z ruky do úst. Dnes je na túto tému na internete množstvo kvalitných článkov, či videí, ktoré nás vedia usmerniť na právnu cestu sporenia a vytvárania si finančnej nezávislosti pre budúcnosť. A to všetko popri tom, aby sme si časť zarobených peňazí vedeli aj užiť a mať aj dostatok pre zabezpečenie riadneho chodu domácnosti.
Sme však na stránke s duchovným zameraním, tak sa možno pýtate, prečo sa toľko rozpisujem o materiálnych veciach... Vždy ma udivuje, koľko je paralel, až fascinujúcich podobností medzi telesným a duchovným životom človeka. Aj teraz. Pretože márnotratnosť a jej opak – predvídavé sporenie, existujú aj v duchovnej sfére života. Kde? Pozrime sa na biblický citát o Mojžišovi: „Vierou odoprel Mojžiš, keď už dorástol, volať sa synom faraónovej dcéry. Radšej zvolil protivenstvo znášať s ľudom Božím, ako mať chvíľkový pôžitok z hriechu, a pohanenie Kristovo pokladal za väčšie bohatstvo ako egyptské poklady. Lebo mal pred očami odmenu. Vierou opustil Egypt a nebál sa kráľovského hnevu, lebo bol vytrvalý, akoby videl Neviditeľného.“ (List Židom 11,24-27) Mojžiš mal pohľad upretý do ďalekej budúcnosti, keď premýšľal o budúcej odmene. Zatiaľ čo mohol ľahko podľahnúť netrpezlivosti po okamžitom uspokojení svojich momentálnych potrieb ako syn faraónovej dcéry (a s tým užívať veľké výsady, o akých sa iným ani nesnívalo), odmietol to. Radšej si vybral alternatívu, že bude zle pochopený ako človek zasvätený Bohu, než aby sa mal oddávať nejakému krátkodobému uspokojeniu, radosti, ktorá za chvíľu vyprchá a niet po nej ani pamiatky. Podstúpil 40 dlhých rokov prípravy, aby mohol ďalších 40 rokov viesť Izraelcov putovaním po púšti do zasľúbenej krajiny. A po celú tú dobu sa díval do budúcnosti – za vytúženou hodnotnou Božou odmenou.
Dokážeme byť tiež takými? Sme schopný vzoprieť sa hriešnym radostiam, pretože čakáme na budúcu odmenu v nebesiach? Budujeme si tento poklad, tento budúci duchovný fond? Chceme znášať ťažkosti a posmešky teraz, pretože stojíme za Kristom, aj keď vieme, že odmena nás čaká až v nebesiach? Vydržíme nekúpiť si to, čo sa nám momentálne páči? Berme si príklad z Mojžišovho života. Keď budeme žiť pre Pána, budeme sa neustále dívať dopredu, pretože si budeme chcieť odkladať poklad v nebi. A to je spôsob, ako získať večné uspokojenie.