Zamyslenie na 14. týždeň v roku 2016
Petrova nahota
„Učeník, ktorého mal Ježiš rád, povedal Petrovi: To je Pán! Keď Šimon Peter počul, že je to Pán, prehodil si plášť — bol totiž nahý — a hodil sa do mora.“ /J 21,7/
Peter sa hanbil, aby ho Ježiš nevidel takého, aký je. Mal čo pred ním skrývať. Veď sa zaprisahával, že nikdy neopustí. Že dokonca pôjde s ním aj na smrť. Slová a samé slová. No keď prišla realita ťažkostí – rozplynuli sa ako gáfor. Ježiša zradil, sklamal, zaprel. Peter zostal zrazu stáť aj pred sebou /samozrejme aj pred Kristom/ úplne nahý. Odhalený. Táto nahota ho sprevádzala už niekoľko dní. Mohla byť zakrytá až po stretnutí s Pánom. Mne to veľmi pripomína istý príbeh z raja. Aj tam boli nahí a nahotu mohol prekonať iba Boží čin. Iba Boh mohol tých previnilcov zaodieť. Aj Peter mohol byť nanovo oblečený len Bohom, Kristom. Preto neváhal. Rýchlo k Ježišovi. Už dávno oľutoval silné slová.
Apoštol Pavol v liste Rimanom napísal: „Krstom sme teda spolu s ním boli pochovaní v smrti, aby sme tak, ako bol slávou Otca vzkriesený z mŕtvych Kristus, aj my vstúpili na cestu nového života.“ /6,4/. Toto sú dva veľké medzníky – Veľká noc a náš krst. Jedno je víťazstvo života. Druhé veľká milosť, že nás Boh prijíma napriek našim zradám, pádom a sklamaniam. Naša nahote bola prekrytá. Boli sme oblečení do nových, čistých šiat. Ako to vystihol gróf Zinzendorf v piesni: „Kristova krv, spravodlivosť je svadobný môj šat a skvost, ním pre nebo sa ozdobím a tak pred Bohom obstojím“. Nové šaty nie sú na parádu, obzeranie sa v zrkadle, ale na to, aby sme v nich mohli slúžiť tým, ktorí to potrebujú.
„Učeník, ktorého mal Ježiš rád, povedal Petrovi: To je Pán! Keď Šimon Peter počul, že je to Pán, prehodil si plášť — bol totiž nahý — a hodil sa do mora.“ /J 21,7/
Peter sa hanbil, aby ho Ježiš nevidel takého, aký je. Mal čo pred ním skrývať. Veď sa zaprisahával, že nikdy neopustí. Že dokonca pôjde s ním aj na smrť. Slová a samé slová. No keď prišla realita ťažkostí – rozplynuli sa ako gáfor. Ježiša zradil, sklamal, zaprel. Peter zostal zrazu stáť aj pred sebou /samozrejme aj pred Kristom/ úplne nahý. Odhalený. Táto nahota ho sprevádzala už niekoľko dní. Mohla byť zakrytá až po stretnutí s Pánom. Mne to veľmi pripomína istý príbeh z raja. Aj tam boli nahí a nahotu mohol prekonať iba Boží čin. Iba Boh mohol tých previnilcov zaodieť. Aj Peter mohol byť nanovo oblečený len Bohom, Kristom. Preto neváhal. Rýchlo k Ježišovi. Už dávno oľutoval silné slová.
Apoštol Pavol v liste Rimanom napísal: „Krstom sme teda spolu s ním boli pochovaní v smrti, aby sme tak, ako bol slávou Otca vzkriesený z mŕtvych Kristus, aj my vstúpili na cestu nového života.“ /6,4/. Toto sú dva veľké medzníky – Veľká noc a náš krst. Jedno je víťazstvo života. Druhé veľká milosť, že nás Boh prijíma napriek našim zradám, pádom a sklamaniam. Naša nahote bola prekrytá. Boli sme oblečení do nových, čistých šiat. Ako to vystihol gróf Zinzendorf v piesni: „Kristova krv, spravodlivosť je svadobný môj šat a skvost, ním pre nebo sa ozdobím a tak pred Bohom obstojím“. Nové šaty nie sú na parádu, obzeranie sa v zrkadle, ale na to, aby sme v nich mohli slúžiť tým, ktorí to potrebujú.