Zamyslenie na 15. týždeň v roku 2016
CESTA NASLEDOVANIA CHRISTA
Christova cesta je cestou každého kresťana, čiže cestou každého z nás.
Keď nás Pán povolal do lona Cirkvi, keď sme prijali svätý krst, keď sme prijali blahodať, keď sa Božie svetlo dotklo našich sŕdc, vtedy sme pocítili neobvyklú radosť a nachádzali sa akoby na Sione spolu s Christom. Všetko vtedy bolo svetlé a radostné, pretože Pán posilnil naše duše a tela aby sme okúsili a poznali, aký blahý je Pán.
Ale naša cesta sa tým neskončila. My nasledujeme Christa ďalej po ceste výučby, keď sa snažíme nesklamať tú Božskú radosť a blahodať, ktorá navštívila naše srdcia na začiatku našej cesty, nášho cvičenia sa.
Nás tu, ako kedysi apoštolov, aj Christa, stretávajú rôzne nedostatky, rôzne ťažké okolnosti vďaka ktorým začíname váhať. Alebo, podobne ako maloverní nasledovníci Pána, sme dokonca zaspali v minútu našich duševných skúšok.
A pre to, aby sme mohli triumfovať nad hriechom, aby sa v našich srdciach konečne utvrdilo dobro, je potrebné ísť za Christom nie len do Getsemanskej záhrady. Nevyhnutné je pokračovať po ceste do domu veľkňazov Ananiáša a Kaifáša, prejsť na nádvorie Piláta a vypočuť si hrozné slová: „Ukrižuj, ukrižuj Ho!“.
Ďalšia cesta nás zavedie na Golgotu, aby sme tam spolu s Christom ukrižovali svoje telo so svojimi vášňami a žiadosťami. Na tejto ceste nás čaká pochovanie spolu s Pánom. Až potom sa začne vzkriesenie našej duše. Až potom nastane triumf dobra v našich srdciach. A ešte viac sa utvrdí náš duševný pokoj vtedy, keď prejdúc po ceste kríža, v deň Päťdesiatnice dostaneme Svätého Ducha.
Hľa, čím musíme prejsť a prechádzame na svojej ceste k spáse. Tá cesta je ťažká, ale ísť po nej je nevyhnutné. Ísť, nepozerať na ťažkosti a bolesti spôsobené či už našimi blížnymi alebo svojimi hriešnymi návykmi... Občas možno nebudeme vedieť, čo robiť. Ale ak sa budeme horlivo držať Christovej cesty a, privolávaním Božej pomoci, nebojácne vystúpime na Golgotu, tak Pán nám zošle svoju Božskú blahodať, posilní našu nemohúcnosť, pomôže prekonať akékoľvek hriešne vášne a namiesto nich zaseje dobre návyky, ktoré nám pomôžu dosiahnuť večný život v Isusovi Christovi našom Pánovi.
Christova cesta je cestou každého kresťana, čiže cestou každého z nás.
Keď nás Pán povolal do lona Cirkvi, keď sme prijali svätý krst, keď sme prijali blahodať, keď sa Božie svetlo dotklo našich sŕdc, vtedy sme pocítili neobvyklú radosť a nachádzali sa akoby na Sione spolu s Christom. Všetko vtedy bolo svetlé a radostné, pretože Pán posilnil naše duše a tela aby sme okúsili a poznali, aký blahý je Pán.
Ale naša cesta sa tým neskončila. My nasledujeme Christa ďalej po ceste výučby, keď sa snažíme nesklamať tú Božskú radosť a blahodať, ktorá navštívila naše srdcia na začiatku našej cesty, nášho cvičenia sa.
Nás tu, ako kedysi apoštolov, aj Christa, stretávajú rôzne nedostatky, rôzne ťažké okolnosti vďaka ktorým začíname váhať. Alebo, podobne ako maloverní nasledovníci Pána, sme dokonca zaspali v minútu našich duševných skúšok.
A pre to, aby sme mohli triumfovať nad hriechom, aby sa v našich srdciach konečne utvrdilo dobro, je potrebné ísť za Christom nie len do Getsemanskej záhrady. Nevyhnutné je pokračovať po ceste do domu veľkňazov Ananiáša a Kaifáša, prejsť na nádvorie Piláta a vypočuť si hrozné slová: „Ukrižuj, ukrižuj Ho!“.
Ďalšia cesta nás zavedie na Golgotu, aby sme tam spolu s Christom ukrižovali svoje telo so svojimi vášňami a žiadosťami. Na tejto ceste nás čaká pochovanie spolu s Pánom. Až potom sa začne vzkriesenie našej duše. Až potom nastane triumf dobra v našich srdciach. A ešte viac sa utvrdí náš duševný pokoj vtedy, keď prejdúc po ceste kríža, v deň Päťdesiatnice dostaneme Svätého Ducha.
Hľa, čím musíme prejsť a prechádzame na svojej ceste k spáse. Tá cesta je ťažká, ale ísť po nej je nevyhnutné. Ísť, nepozerať na ťažkosti a bolesti spôsobené či už našimi blížnymi alebo svojimi hriešnymi návykmi... Občas možno nebudeme vedieť, čo robiť. Ale ak sa budeme horlivo držať Christovej cesty a, privolávaním Božej pomoci, nebojácne vystúpime na Golgotu, tak Pán nám zošle svoju Božskú blahodať, posilní našu nemohúcnosť, pomôže prekonať akékoľvek hriešne vášne a namiesto nich zaseje dobre návyky, ktoré nám pomôžu dosiahnuť večný život v Isusovi Christovi našom Pánovi.