Zamyslenie na 16. týždeň v roku 2015
Evanjelium Lukášovo 24:13:26
V ten istý deň dvaja z nich išli do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená na šesťdesiat stadií. 14 A rozprávali sa o všetkom, čo sa udialo. 15 Ako sa tak zhovárali a vzájomne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a šiel s nimi. 16 Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. 17 I spýtal sa ich: O čom sa takto idúcky rozprávate? Oni sa zronení zastavili a 18 jeden z nich, menom Kleofáš, mu povedal: Ty si vari jediný návštevník Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo! 19 On sa ich spýtal: A čo? Odpovedali mu: To, čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorok, mocný v čine i v reči pred Bohom, aj pred všetkými ľuďmi. 20 Ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. 21 A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Dnes je však už tretí deň, ako sa to všetko stalo. 22 Niektoré z našich žien nás aj vyľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, 23 a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a tí im hovorili, že žije. 24 Niektorí z našich išli k hrobu a zistili, že je to tak, ako povedali ženy. No jeho nevideli. 25 Ježiš im povedal: Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! 26 Či nemusel Kristus toto všetko pretrpieť a tak vojsť do svojej slávy? 27 A počnúc Mojžišom cez všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.
Je po Veľkej Noci. Keď sa tak za sviatkami obzrieme, Čo pre nás znamenali? Bol to zhon, alebo odpočinok?
Priniesla Vám zvesť o vzkriesení duchovné povzbudenie?
Dvaja učeníci Pána Ježiša mali po Veľkej Noci zmiešané pocity. Videli a prežili obrovskú tragédiu na Golgote.
No na druhej strane boli ohromení správou o vzkriesení.
Prežili teda sklamanie aj povzbudenie. No zdá sa, akoby prevažovalo to negatívne. Sú neistí a smutní. Do Ježiša vkladali nádej a teraz je všetko preč. Ten o ktorom si mysleli, že je Mesiáš, Záchranca sa vo svete nepresadil. Videli ho zomierať na kríži namiesto korunovácie za izraelského kráľa.
Preto tí dvaja odchádzajú z Jeruzalema zneistení a bez očakávania niečoho pozitívneho.
Evanjelista Lukáš opisuje týchto dvoch mužov ako cestou z Jeruzalema rozoberajú udalosti, ktoré sa tam udiali. Ježišovo zajatie, odsúdenie, ukrižovanie. Ale aj strach Jeho učeníkov... a potom vraj vstal z mŕtvych, ale či sa to dá? Či je to vôbec možné? A kto je vlastne ten Ježiš? Ako sa v tom všetko treba vyznať?
V našom živote sa skutočne objavia takéto udalosti. Možno by sme chceli všetko pochopiť, všetkému porozumieť. No často sa to nedá. Jednoducho vždy sa stretneme s niečím, čo svojim rozumom neobsiahneme. Či už je to choroba, nespravodlivosť, alebo náhla a nezmyselná smrť. A my si nevieme vysvetliť. Zostávajú nám len otázky, pýtame sa PREČO? Prečo sa to stalo práve mne? Prečo ten nečestný a nezodpovedný zo všetkého vyviazne bez ujmy a na toho poctivého akoby sa valila rana za ranou? Také a podobné otázky trápia nás a trápili aj dvoch učeníkov odchádzajúcich z Jeruzalema.
Preto stretávajú niekoho, kto môže byť ich sprievodcom. On sám ich bude musieť na tej ceste ešte mnoho vyučovať. Rovnako ako aj my vo svojom živote musíme prechádzať rôznymi skúškami, ktoré nás majú naučiť vnímať svoj život iným pohľadom. Snáď smieme byť citlivejší a trpezlivejší voči iným, snáď sa máme naučiť prijímať aj rôzne nezdary, aby sme neprepadli prílišnej samoľúbosti. Možno sme o sebe presvedčení, že už všetko vieme a nič nás nemôže prekvapiť.
V konečnej bilancii, ale každý z nás potrebuje niekoho, kto ho správne nasmeruje, poradí a častokrát aj povzbudí. Aké dobré je, ak našim sprievodcom je Ten, ktorý premohol smrť.
V ten istý deň dvaja z nich išli do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená na šesťdesiat stadií. 14 A rozprávali sa o všetkom, čo sa udialo. 15 Ako sa tak zhovárali a vzájomne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a šiel s nimi. 16 Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. 17 I spýtal sa ich: O čom sa takto idúcky rozprávate? Oni sa zronení zastavili a 18 jeden z nich, menom Kleofáš, mu povedal: Ty si vari jediný návštevník Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo! 19 On sa ich spýtal: A čo? Odpovedali mu: To, čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorok, mocný v čine i v reči pred Bohom, aj pred všetkými ľuďmi. 20 Ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. 21 A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Dnes je však už tretí deň, ako sa to všetko stalo. 22 Niektoré z našich žien nás aj vyľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, 23 a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a tí im hovorili, že žije. 24 Niektorí z našich išli k hrobu a zistili, že je to tak, ako povedali ženy. No jeho nevideli. 25 Ježiš im povedal: Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! 26 Či nemusel Kristus toto všetko pretrpieť a tak vojsť do svojej slávy? 27 A počnúc Mojžišom cez všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.
Je po Veľkej Noci. Keď sa tak za sviatkami obzrieme, Čo pre nás znamenali? Bol to zhon, alebo odpočinok?
Priniesla Vám zvesť o vzkriesení duchovné povzbudenie?
Dvaja učeníci Pána Ježiša mali po Veľkej Noci zmiešané pocity. Videli a prežili obrovskú tragédiu na Golgote.
No na druhej strane boli ohromení správou o vzkriesení.
Prežili teda sklamanie aj povzbudenie. No zdá sa, akoby prevažovalo to negatívne. Sú neistí a smutní. Do Ježiša vkladali nádej a teraz je všetko preč. Ten o ktorom si mysleli, že je Mesiáš, Záchranca sa vo svete nepresadil. Videli ho zomierať na kríži namiesto korunovácie za izraelského kráľa.
Preto tí dvaja odchádzajú z Jeruzalema zneistení a bez očakávania niečoho pozitívneho.
Evanjelista Lukáš opisuje týchto dvoch mužov ako cestou z Jeruzalema rozoberajú udalosti, ktoré sa tam udiali. Ježišovo zajatie, odsúdenie, ukrižovanie. Ale aj strach Jeho učeníkov... a potom vraj vstal z mŕtvych, ale či sa to dá? Či je to vôbec možné? A kto je vlastne ten Ježiš? Ako sa v tom všetko treba vyznať?
V našom živote sa skutočne objavia takéto udalosti. Možno by sme chceli všetko pochopiť, všetkému porozumieť. No často sa to nedá. Jednoducho vždy sa stretneme s niečím, čo svojim rozumom neobsiahneme. Či už je to choroba, nespravodlivosť, alebo náhla a nezmyselná smrť. A my si nevieme vysvetliť. Zostávajú nám len otázky, pýtame sa PREČO? Prečo sa to stalo práve mne? Prečo ten nečestný a nezodpovedný zo všetkého vyviazne bez ujmy a na toho poctivého akoby sa valila rana za ranou? Také a podobné otázky trápia nás a trápili aj dvoch učeníkov odchádzajúcich z Jeruzalema.
Preto stretávajú niekoho, kto môže byť ich sprievodcom. On sám ich bude musieť na tej ceste ešte mnoho vyučovať. Rovnako ako aj my vo svojom živote musíme prechádzať rôznymi skúškami, ktoré nás majú naučiť vnímať svoj život iným pohľadom. Snáď smieme byť citlivejší a trpezlivejší voči iným, snáď sa máme naučiť prijímať aj rôzne nezdary, aby sme neprepadli prílišnej samoľúbosti. Možno sme o sebe presvedčení, že už všetko vieme a nič nás nemôže prekvapiť.
V konečnej bilancii, ale každý z nás potrebuje niekoho, kto ho správne nasmeruje, poradí a častokrát aj povzbudí. Aké dobré je, ak našim sprievodcom je Ten, ktorý premohol smrť.