Zamyslenie na 19. týždeň v roku 2014
Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A hľa, muž menom Zacheus, ktorý bol nad colníkmi a bol bohatý, žiadal si vidieť Ježiša, ktorý to je. Ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Pobehol teda vopred a vyliezol na divý figovník, aby Ho videl, lebo mal ísť tadiaľ. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel hore na neho a povedal mu: Zacheus, zostúp rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať. A zostúpil rýchlo a prijal Ho s radosťou. Všetci, ktorí to videli, reptali a hovorili: K hriešnemu človeku vošiel si odpočinúť! Ale Zacheus vstal a povedal Pánovi: Ajhľa, Pane, polovicu majetku dávam chudobným, a ak som niekoho oklamal v niečom, vraciam to štvornásobne. I riekol mu Ježiš: Dnes sa stalo spasenie tomuto domu, pretože aj on je synom Abrahámovým. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo. (Ev. Lukáša 19, 1-10)
Drahí bratia a sestry!
Pri pohľade na správanie muža menom Zacheus, môžeme vidieť trojaký obraz svojho JA. Pán pánov a Kráľ kráľov prichádza do Jericha a Zacheus, muž dosť dôležitého postavenia vo vtedajšej dobe, sa chce naň pozrieť. Aj vtedy aj dnes je zvedavosť veľkým hnacím motorom ľudského konania, len dnes si ju uspokojíme informáciami na internete. Teda, Ježiš prichádza do Jericha a Zacheus ho chce vidieť. Jeho osoba a správanie nás prevedie, verím aj naším JA.
Zacheus bol malej postavy. Keď ste to čítali, čo Vás napadlo? 150 cm? Či menej? Koľko presne meral nevieme, ale tento jeho opis vôbec nemusel byť len o postave, ale aj o charaktere. Byť malí môžeme rozumieť aj ako prízemný, plytký, možno až úlisný. Nakoniec Zacheov opis k tomu poukazuje: bol nad colníkmi a bol bohatý. Keď k tomu dodáme, že ľudia reptali, keď Kristus k nemu vošiel, asi to s jeho bohatstvom nebolo také čisté. Takýto Zacheus, prízemný, plytký, úlisný zatúžil vidieť Ježiša Krista.
Pri tomto si môžeme povedať „waw“. Toto Zacheovo rozhodnutie je úžasné a dobré. To je pravda, ale to ako ho chce naplniť už také dobré nie je. Stojí za veľkým zástupom. Chce vidieť Ježiša Krista, o ktorom pravdepodobne už čo to počul. Skúša odstrčiť jedného človeka aby sa dostal bližšie, ale nejde mu to. Tak to skúša s iným a zase nič. Vzdáva to. Jeho postavenie dáva predpoklady, že v jeho živote veľa vecí išlo, oveľa ľahšie než ostatným. Až doteraz. Ostatný vidia Pána Ježiša, on nemôže.
Tak skúša inú cestu. Nám hovorili: „vojak sa stará, vojak má!“ To by sme mohli obdivovať jeho vynaliezavosť. A aj keď lezenie po stromoch sa zdá byť náročné, v prípade Zachea, je to jednoduchšia voľba, či riešenie. Minimálne v tomto prípade neplatí, že jednoduchšie riešenie je to najlepšie. Byť hore totiž človeka zvádza k namyslenosti. Veľmi ľahko si zvykne, že je niečo viac, že je vyššie než ostatný. Vyššie dokonca ako Boží Syn, Ježiš Kristus. Preto prichádza Kristus a hovorí: zostúp rýchlo.
Skôr než sa pozrieme na stretnutie Zachea s Ježišom porozmýšľajme v čom sme podobný tomuto colníkovi. A nemyslím tým, že patríme k Ozbrojeným zložkám našej krajiny.
1.) Sme nízki. Vôbec tu nejde o postavu, ale o náš charakter. Ten je poškvrnený hriechom. Viem, všetci sa cítime byť dobrí ľudia, a keď niekto tvrdí opak, tak bude asi náš nepriateľ. Faktom však je, že Božie slovo hovorí: RIM 3,23 „Lebo nieto rozdielu, lebo všetci zhrešili a postrádajú slávy Božej.“ Ak nás ani toto nepresvedčilo, buďme úprimní sami voči sebe: naozaj všetky naše myšlienky o všetkých našich kolegoch, kamarátoch, rodinných príbuzných sú len dobré? A čo vychádza z našich úst, sú len pekné, ľúbezné slová? Žiadne meno Božie nadarmo, vulgarizmy? A koľkí z nás očkom poškuľujú po kolegovi, kolegyni, aj keď doma máme svojich partnerov, pre ktorých sme sa rozhodli dobrovoľne a z lásky? Toho čo tu môžeme konkretizovať je veľa. Keď sa teraz znovu zamyslíme nad sebou naozaj sme dobrí? Nie sme. A to je to čo máme spoločné so Zacheom, hriech!
2.) Kdesi hlboko v duši máme zakorenenú túžbu po Stvoriteľovi. Tu túžbu viac či menej dusíme hriechom. No z času na čas tak ako Zacheus zatúžime vidieť Ježiša Krista. Hľadáme rôzne cestičky, ako sa ku Kristovi dostať. Zástup pred nami a s tým spojené prekážky ani nám nie sú po vôli. Treba nám čakať u lekára, hromžíme. Niekde na úrade, hromžíme tiež. Radi by sme aby všetko šlo rýchlo a hladko, bez vynaloženia námahy. To sa týka života tu na zemi, ale týka sa to aj večnosti. Rýchlo, jednoducho, bez námahy byť spasení. To chceme. Pravdou je, že spasenie je zdarma a z milosti pre zásluhy Ježiša Krista. O tom mohol počuť aj Zacheus a preto chcel vidieť Ježiša, len ešte sa tak k nemu dostať. Viete veľa ľudí povie: ja verím! Nájsť odpoveď na otázku: komu, v čo je už pre týchto ľudí horšie. S týmito ľuďmi to je ako s našim colníkom, aj on „chcel“ vidieť Ježiša. Horšie bolo prekonať prekážky na ceste za Ním. Aj mnohí z nás veria, ale ťažšie je vieru potvrdiť denne vo svojom živote. Vzdať sa, pokoriť sa pred Ježišom Kristom, denne sa modliť a čítať Božie slovo. To už pre mnohých je priveľa. V skutočnosti je to len základné minimum kresťanovho života. Keď sa nám toto zdá priveľa sme ako Zacheus, túžime vidieť, ale hneď v zapätí hľadáme jednoduchšie riešenie.
3.) Lezie na strom. Ten strom nemôže byť vysoký, lebo Zacheov vzrast by mu nedovolil na niečo veľmi vysoké vyliezť. Jeho konanie však zobrazuje ten náš život, charakter. Už som písala, že každý z nás má v sebe zakorenenú túžbu po Stvoriteľovi. Ísť cez prekážky, riešiť ich, nechať sa meniť ťažkostiami to nie je to čo chceme. Radšej kráčame cestou Zachea, jednoduchšou cestou. Dokonca aj radi hľadíme na Spasiteľa zhora. Na jednej strane preto, že sebe aj Jemu chceme dokázať, že Krista, Spasiteľa nepotrebujeme. Veď vystačíme si aj sami. Byť hore znamená aj pýchu v našom srdci. Keď sa snažíme nahovoriť sebe aj iným, že Krista nepotrebujem, lebo som najmúdrejší, najšikovnejší a všetko zvládnem sám. Je mi ľúto, ale takto mysliacich ľudí teraz zraním: Boh sa pyšným protiví! Na druhej strane ani nechceme zostať v dosahu Mesiáša, aby náhodou neodhalil náš utajovaný hriech, ktorý pred svetom tak dobre skrývame. Ešte by niekto zistil, že máme slabé miesto a zneužil by to proti nám, a to predsa nechceme. Takto síce chceme vidieť Ježiša, ale z bezpečnej vzdialenosti a s nadhľadom. Ešte by mohol od nás niečo chcieť.
A veru aj chce! Zacheovi hovorí: „Zacheus, zostúp rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať.“ Viete, ak sa má náš život uberať správnym smerom, potom sa potrebujeme postaviť Kristovi tvárou v tvár. Nepomôžu nám výhovorky: Pane pre veľký zástup, prekážky, zodpovednosť, nedostatok času, neochotu, ľahostajnosť .......( a mnohé iné výhovorky, ktoré tak radi používame, prečo nemôžeme prísť k Ježišovi Kristovi) som nemohol/nemohla prísť k Tebe. Nepomôže nám ani, keď z výšky budeme hľadieť na Krista a možno si namýšľať: Na mňa nemáš, nedosiahneš, som pre teba nedotknuteľný. Či sa nám to páči, alebo nie, príde chvíľa kedy sa Kristovi postavíme tvárou v tvár. To stretnutie v nás zanechá hlbokú stopu. Zacheus, keď sa tak stalo, hneď zmenil svoj život. Už nebolo tej prekážky, ktorá by mu bránila nasledovať Krista. Vidieť to na jeho správaní.
Keď hľadíme Kristovi do tváre zisťujeme, akí naozaj sme. Nie je to príjemné poznanie, najmä keď počujeme: Si hriešnik! Odplata za hriech je smrť! Ale keď hľadíme Kristovi do tváre počujeme tiež: „Dnes sa stalo spasenie tomuto domu, pretože aj on je synom Abrahámovým. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo.“ Dnes ti chce Kristus pozrieť priamo do tváre a uviesť ťa do tvojho domu v Kráľovstve Božom. Nedovoľ preto prekážkam, aby ťa odradili z cesty za Kristom a už vôbec nehľaď na Neho z hora, lebo práve dnes je deň tvojho spasenia.
Drahí bratia a sestry!
Pri pohľade na správanie muža menom Zacheus, môžeme vidieť trojaký obraz svojho JA. Pán pánov a Kráľ kráľov prichádza do Jericha a Zacheus, muž dosť dôležitého postavenia vo vtedajšej dobe, sa chce naň pozrieť. Aj vtedy aj dnes je zvedavosť veľkým hnacím motorom ľudského konania, len dnes si ju uspokojíme informáciami na internete. Teda, Ježiš prichádza do Jericha a Zacheus ho chce vidieť. Jeho osoba a správanie nás prevedie, verím aj naším JA.
Zacheus bol malej postavy. Keď ste to čítali, čo Vás napadlo? 150 cm? Či menej? Koľko presne meral nevieme, ale tento jeho opis vôbec nemusel byť len o postave, ale aj o charaktere. Byť malí môžeme rozumieť aj ako prízemný, plytký, možno až úlisný. Nakoniec Zacheov opis k tomu poukazuje: bol nad colníkmi a bol bohatý. Keď k tomu dodáme, že ľudia reptali, keď Kristus k nemu vošiel, asi to s jeho bohatstvom nebolo také čisté. Takýto Zacheus, prízemný, plytký, úlisný zatúžil vidieť Ježiša Krista.
Pri tomto si môžeme povedať „waw“. Toto Zacheovo rozhodnutie je úžasné a dobré. To je pravda, ale to ako ho chce naplniť už také dobré nie je. Stojí za veľkým zástupom. Chce vidieť Ježiša Krista, o ktorom pravdepodobne už čo to počul. Skúša odstrčiť jedného človeka aby sa dostal bližšie, ale nejde mu to. Tak to skúša s iným a zase nič. Vzdáva to. Jeho postavenie dáva predpoklady, že v jeho živote veľa vecí išlo, oveľa ľahšie než ostatným. Až doteraz. Ostatný vidia Pána Ježiša, on nemôže.
Tak skúša inú cestu. Nám hovorili: „vojak sa stará, vojak má!“ To by sme mohli obdivovať jeho vynaliezavosť. A aj keď lezenie po stromoch sa zdá byť náročné, v prípade Zachea, je to jednoduchšia voľba, či riešenie. Minimálne v tomto prípade neplatí, že jednoduchšie riešenie je to najlepšie. Byť hore totiž človeka zvádza k namyslenosti. Veľmi ľahko si zvykne, že je niečo viac, že je vyššie než ostatný. Vyššie dokonca ako Boží Syn, Ježiš Kristus. Preto prichádza Kristus a hovorí: zostúp rýchlo.
Skôr než sa pozrieme na stretnutie Zachea s Ježišom porozmýšľajme v čom sme podobný tomuto colníkovi. A nemyslím tým, že patríme k Ozbrojeným zložkám našej krajiny.
1.) Sme nízki. Vôbec tu nejde o postavu, ale o náš charakter. Ten je poškvrnený hriechom. Viem, všetci sa cítime byť dobrí ľudia, a keď niekto tvrdí opak, tak bude asi náš nepriateľ. Faktom však je, že Božie slovo hovorí: RIM 3,23 „Lebo nieto rozdielu, lebo všetci zhrešili a postrádajú slávy Božej.“ Ak nás ani toto nepresvedčilo, buďme úprimní sami voči sebe: naozaj všetky naše myšlienky o všetkých našich kolegoch, kamarátoch, rodinných príbuzných sú len dobré? A čo vychádza z našich úst, sú len pekné, ľúbezné slová? Žiadne meno Božie nadarmo, vulgarizmy? A koľkí z nás očkom poškuľujú po kolegovi, kolegyni, aj keď doma máme svojich partnerov, pre ktorých sme sa rozhodli dobrovoľne a z lásky? Toho čo tu môžeme konkretizovať je veľa. Keď sa teraz znovu zamyslíme nad sebou naozaj sme dobrí? Nie sme. A to je to čo máme spoločné so Zacheom, hriech!
2.) Kdesi hlboko v duši máme zakorenenú túžbu po Stvoriteľovi. Tu túžbu viac či menej dusíme hriechom. No z času na čas tak ako Zacheus zatúžime vidieť Ježiša Krista. Hľadáme rôzne cestičky, ako sa ku Kristovi dostať. Zástup pred nami a s tým spojené prekážky ani nám nie sú po vôli. Treba nám čakať u lekára, hromžíme. Niekde na úrade, hromžíme tiež. Radi by sme aby všetko šlo rýchlo a hladko, bez vynaloženia námahy. To sa týka života tu na zemi, ale týka sa to aj večnosti. Rýchlo, jednoducho, bez námahy byť spasení. To chceme. Pravdou je, že spasenie je zdarma a z milosti pre zásluhy Ježiša Krista. O tom mohol počuť aj Zacheus a preto chcel vidieť Ježiša, len ešte sa tak k nemu dostať. Viete veľa ľudí povie: ja verím! Nájsť odpoveď na otázku: komu, v čo je už pre týchto ľudí horšie. S týmito ľuďmi to je ako s našim colníkom, aj on „chcel“ vidieť Ježiša. Horšie bolo prekonať prekážky na ceste za Ním. Aj mnohí z nás veria, ale ťažšie je vieru potvrdiť denne vo svojom živote. Vzdať sa, pokoriť sa pred Ježišom Kristom, denne sa modliť a čítať Božie slovo. To už pre mnohých je priveľa. V skutočnosti je to len základné minimum kresťanovho života. Keď sa nám toto zdá priveľa sme ako Zacheus, túžime vidieť, ale hneď v zapätí hľadáme jednoduchšie riešenie.
3.) Lezie na strom. Ten strom nemôže byť vysoký, lebo Zacheov vzrast by mu nedovolil na niečo veľmi vysoké vyliezť. Jeho konanie však zobrazuje ten náš život, charakter. Už som písala, že každý z nás má v sebe zakorenenú túžbu po Stvoriteľovi. Ísť cez prekážky, riešiť ich, nechať sa meniť ťažkostiami to nie je to čo chceme. Radšej kráčame cestou Zachea, jednoduchšou cestou. Dokonca aj radi hľadíme na Spasiteľa zhora. Na jednej strane preto, že sebe aj Jemu chceme dokázať, že Krista, Spasiteľa nepotrebujeme. Veď vystačíme si aj sami. Byť hore znamená aj pýchu v našom srdci. Keď sa snažíme nahovoriť sebe aj iným, že Krista nepotrebujem, lebo som najmúdrejší, najšikovnejší a všetko zvládnem sám. Je mi ľúto, ale takto mysliacich ľudí teraz zraním: Boh sa pyšným protiví! Na druhej strane ani nechceme zostať v dosahu Mesiáša, aby náhodou neodhalil náš utajovaný hriech, ktorý pred svetom tak dobre skrývame. Ešte by niekto zistil, že máme slabé miesto a zneužil by to proti nám, a to predsa nechceme. Takto síce chceme vidieť Ježiša, ale z bezpečnej vzdialenosti a s nadhľadom. Ešte by mohol od nás niečo chcieť.
A veru aj chce! Zacheovi hovorí: „Zacheus, zostúp rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať.“ Viete, ak sa má náš život uberať správnym smerom, potom sa potrebujeme postaviť Kristovi tvárou v tvár. Nepomôžu nám výhovorky: Pane pre veľký zástup, prekážky, zodpovednosť, nedostatok času, neochotu, ľahostajnosť .......( a mnohé iné výhovorky, ktoré tak radi používame, prečo nemôžeme prísť k Ježišovi Kristovi) som nemohol/nemohla prísť k Tebe. Nepomôže nám ani, keď z výšky budeme hľadieť na Krista a možno si namýšľať: Na mňa nemáš, nedosiahneš, som pre teba nedotknuteľný. Či sa nám to páči, alebo nie, príde chvíľa kedy sa Kristovi postavíme tvárou v tvár. To stretnutie v nás zanechá hlbokú stopu. Zacheus, keď sa tak stalo, hneď zmenil svoj život. Už nebolo tej prekážky, ktorá by mu bránila nasledovať Krista. Vidieť to na jeho správaní.
Keď hľadíme Kristovi do tváre zisťujeme, akí naozaj sme. Nie je to príjemné poznanie, najmä keď počujeme: Si hriešnik! Odplata za hriech je smrť! Ale keď hľadíme Kristovi do tváre počujeme tiež: „Dnes sa stalo spasenie tomuto domu, pretože aj on je synom Abrahámovým. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo.“ Dnes ti chce Kristus pozrieť priamo do tváre a uviesť ťa do tvojho domu v Kráľovstve Božom. Nedovoľ preto prekážkam, aby ťa odradili z cesty za Kristom a už vôbec nehľaď na Neho z hora, lebo práve dnes je deň tvojho spasenia.