Zamyslenie na 2. týždeň v roku

Väčšina z nás sa po skončení voľných dní v tomto roku opäť rozbehla do svojich zamestnaní, aby si svoj denný chlebík poctivo „v potu tvári“ zarobila a zaslúžila.
To je príhodná chvíľa, aby som sebe i Vám pripomenul jednu dobre známu radu našich starých otcov a materí, ktorú od dávnych časov praktikovali všetci, čo v živote niečo dokázali. Oni, keď sa bolo treba nadýchnuť pred ťažkou prácou a naplno zabrať v nejakom dôležitom nasadení, si v krátkej modlitbe vzdychli: Pán Boh pomáhaj! A zopakovali si dobre známu pravdu: Modli sa a pracuj! V posledných časoch si nie vždy dobre uvedomujeme hlboký obsah tohto slovného spojenia, hoci ho dosť pri rôznych príležitostiach ešte niekedy hovorievame. Má nielen nábožensky ale i civilný podtext. Hoci táto myšlienka nie je vzatá priamo zo svätého Písma, má v ňom iste dostatočnú oporu. Vždy ide o to, aby ľudia kvôli svojim dobrým želaniam a uloženým cieľom na poli zemského či nebeského blaha vynaložili dostatok úsilia a tak stanovené méty aj dosiahli.
Minulý rok je už definitívne za nami a my stojíme nad výsledkami našej práce, aby sme zhodnotili výsledky svojej námahy, skúmame nakoľko a či vôbec sme svoje úlohy a stanovené ciele naplnili. Kto disciplinovane pracoval a ak bolo treba, neľutoval námahu a potrápil svoje i telo či myseľ, zväčša dosiahol žiadaného výsledku. Tu veriaci človek povie: Keď Pán Boh dal.. Lebo je iste pravdou, že ako veriaci, ale platí to aj pri neveriacich, vieme, že vec sa podarí len vtedy, ak mu prialo aj nebo.  V náboženskom svete sa opierame o Ježišove slová: Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a bude vám otvorené. Kto sa riadi touto radou svojho Majstra má pri riešení každej závažnej úlohy, pri prekonávaní ťažkej prekážky nádej, že má v zápase na svoje strane priazeň Pána Boha a nadto i skúsenosť, že Pán Boh na modlitby odpovedá. Raz, až bude musieť prejsť cez tie najťažšie úseky sa bude spoliehať, že mu jeho Pán pomôže, aby vytrval a obstál aj v najhroznejšom boji.
Úlohy, ktoré máme pred sebou v tomto roku sú hodné najvyššieho zreteľa, veď v konečnom dôsledku ide zachovanie bezpečnosti a mieru nielen medzi ľuďmi, nech sa už nachádzajú kdekoľvek na svete, je to morálnou povinnosťou ozbrojených síl a ozbrojených zborov nášho štátu.  Preto ich považujme za svätú vec, prijmime ich za svoje a služba štátu sa nám stane službou Pánovi, povolaním s hlbokým morálnym a etickým nábojom.
Niektorí príslušníci OS a OZ SR môžu byť vyslaní do  krajín zasiahnutých vojnovým virvarom, alebo vydaných napospas totalitným režimom, či chaosu vyvolanému operáciami teroristických skupín, alebo budú musieť riešiť humanitné katastrofy v krajinách, kde z ľubovôľa vládcov. Nech sú si vedomí, že ten kto je ochotný obetovať seba alebo svoj majetok v prospech blížneho napĺňa Kristov zákon lásky a nie ten, kto obetuje iných ľudí či majetok svojej krajiny v záujme svojich zištných cieľov.  Len vojak, policajt alebo príslušník zboru väzenskej a justičnej stráže s pevnými morálnymi a etickými zásadami ľudskosti môže plniť svoje úlohy,  ak je zároveň dobre vycvičený a znalý univerzálnych hodnôt civilizácie.
Preto pred každou ťažkou úlohou si zažiadajme od Boha silu a múdrosť zachovať sa vždy ako človek, ktorý sa raz bude zodpovedať najvyššej morálnej inštancii, ktorou je a zostane Boh. Človek, ktorý sa pred bojom pomodlí, je dobrý vojak, ktorý sa s Božou pomocou stane možno hrdinom, pretože nasadzuje život za ideu dobra a ľudskosti.
To Vám zo srdca prajem a želám.