Zamyslenie na 21. týždeň v roku 2014
A hľa, pristúpil k Nemu ktosi a spýtal sa: [Dobrý] Majstre, čo dobrého robiť, aby som mohol mať večný život? Odpovedal mu: Čo sa ma spytuješ o dobrom? Jeden je dobrý, [Boh]. A ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania. On sa spýtal: Ktoré? Ježiš riekol: Tieto: Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, cti otca i matku, miluj blížneho ako seba samého. Mládenec Mu odpovedal: Toto všetko som zachovával [od svojej mladosti]; čo mi ešte treba? Riekol mu Ježiš: Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj majetok, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebesiach; potom príď a nasleduj ma! Keď mládenec počul túto reč, odišiel zarmútený, lebo mal mnoho majetku. (Evanjelium Matúša 19, 16-22 verš)
Počas pôsobenia Ježiša Krista na tejto zemi, boli okolo neho zhromaždení priatelia aj nepriatelia. Jedni ho milovali, iní zas nenávideli. To medzi nami zostalo do dnes. Aj dnes jedni Krista milujú ako svojho Spasiteľa, a iní sa vysmievajú. Tak ako vtedy, tak aj dnes sa ľudia musia rozhodnúť, kam nasmerujú svoje kroky, ku ktorej skupine sa pripoja.
Bohatý mládenec je obrazom mnohých z nás. Počul o Ježišovi Kristovi a to ho nadchlo. Bol rozhodnutý nasledovať Ježiša Krista. Veď ľudia o Ňom hovorili, že je to Boží Syn, konal divy a zázraky a mať takéhoto priateľa stojí predsa za to. Aj my sme radšej, keď máme po blízku vplyvných priateľov. Ľudí, ktorí sa nás zastanú, zaručia sa za nás. Takých sa vieme držať, ako sa hovorí, ako kliešť. Čo však vo chvíli, keď náš priateľ už nie je len darcom, ale čosi chce? Sme aj my dobrí priatelia?
Bohatý mládenec prichádza za Kristom s otázkou, čo robiť, aby získal večný život? To, že sa na to pýta je svedectvom o tom, že v jeho srdci je túžba po večnom živote. Vie, že Kristus je ten, ktorý takýto vzácny dar môže dať. Je rozhodnutý pre svoje spasenie čosi urobiť. No Kristova požiadavka ho zaskočí. Ráta s požiadavkou plniť prikázania. V poslušnosti prikázaniam bol vychovávaný. Dokonca, keď Ježiš vymenúva prikázania, vyznáva, že ich zachováva od svojej mladosti. Z tohto pohľadu je tento mládenec príkladom zbožnosti. Najmä keď sa pozrieme na svoje životy a musíme vyznať, že ani zďaleka sa tomuto mládencovi nevyrovnáme. Ľadová sprcha prichádza s požiadavkou predať majetok, zisk rozdať chudobným a nasledovať Krista. Pri tejto požiadavke sa radi postavíme na stranu mládenca. Aj tento náš postoj hovorí o tom, aká je naša viera.
Hlásime sa ku kresťanskej tradícii. Viac či menej sme boli vychovávaní zachovávať prikázania. Vytvorili sme si svoje hranice viery v ktorých sa cítime dobre. Návšteva chrámu, stačí počas sviatkov. Častejšie to robia, tí zbožnejší, až fanatici. Nehovoriac o modlitbe a čítaní Božieho slova doma. Teda, keď nám to vyhovuje a nikto od nás nič nechce prihlásime sa ku Kristovi. Keď však príde požiadavka na niečo viac správame sa ako bohatý mládenec. Odchádzame so zármutkom. V Kristu vidíme len niekoho, kto nás chce o niečo obrať. V prípade mládenca to bol majetok. V tom našom to môže byť alkohol, milenka, nevhodní priatelia, aj majetok či niečo iné. A to sa nám už nepáči. V poslednej dobe sa medzi nami rozširuje postoj, nech sa o nás postarajú kompetentný, nech nám dajú čo potrebujeme a hlavne zadarmo. A to čakáme aj od Ježiša Krista. Odpustenie a život večný chceme dostať bez vlastného odovzdania svojho podielu. A aký je to podiel? Náš hriech!
Problém bohatého mládenca nebol v bohatstve, ale v jeho láske k tomuto bohatstvu. Nechcel sa ho vzdať ani kvôli životu večnému. To bol jeho hriech. Čoho sa nechceme vzdať pre Krista? Pri čom povieme tak toto mi nevezme nikto? Práve to môže byť prekážkou na ceste k večnému životu, ktorý nám dáva Ježiš Kristus. Mládenec chcel vidieť Ježiša. Našiel si čas, aby za Ním prišiel. No nemyslel svoje rozhodnutie nasledovať Ho vážne. Neurobme jeho chybu. Ak milujeme Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa, nebojme sa zložiť k Jeho nohám všetko čo máme. Nebojme sa zostať pri Kristovi.