Zamyslenie na 21. týždeň v roku 2015
1Tes 5, 1- 4: „Netreba vám, bratia, písať o časoch a určených chvíľach, lebo sami veľmi dobre viete, že Pánov deň príde ako zlodej v noci. Keď budú hovoriť: Je pokoj a istota!, vtedy ich znenazdania prepadne záhuba ako pôrodné bolesti rodičku a neuniknú. No vy, bratia, nežijete v tme, aby vás ten deň prekvapil ako zlodej.“
Vo svetle Božieho slova sa čoraz častejšie zamýšľame nad náhlymi katastrofálnymi udalosťami, ktoré sa dejú vo svete, či priamo v našich osobných životoch. Katastrofy či terorizmus spôsobujú materiálne škody či berú ľudské životy a poznačia spoločnosť na mnoho rokov. Prvá citová reakcia u normálneho človeka je bolesť a spolucítenie s tými, ktorí boli katastrofou zasiahnutí. A zároveň si uvedomujeme, že čo sa tým ľuďom prihodilo celkom nečakane, to- alebo niečo podobné- sa celkom nečakane môže prihodiť aj nám. Raz- takto nečakane a neuniknuteľne- príde aj deň Pánov. Ale ak sa aj nedožijeme príchodu Pánovho, tak naša smrť bude znamenať stretnutie s Pánom. Na toto všetko nás upozorňujú úvodné biblické slová. Tieto slová nám nechcú vziať radosť zo života, ale nútia nás opraviť si naše predstavy o živote. Zakalkulovať do svojho myslenia o živote aj možnosť takých nečakaných zásahov a takéhoto konca. Lebo náš život je krehký ako veľmi vzácna a predsa veľmi krehká nádoba.
Keď sa nám za dlhší čas dobre vodí, sme v pokušení upadnúť do sebaklamu, že tak to bude už navždy. Ako definitívne nám pripadá naše šťastie, ako definitívny nám pripadá náš pobyt na zemi. No a takéto katastrofické udalosti nám pripomínajú, že tu nie sme definitívne, že náš pobyt na zemi je iba prechodný. Mali by sme vedieť čítať aj túto stránku posolstva týchto udalostí. Analfabetov, ktorí nevedia čítať a písať je u nás zrejme málo. Ale pokiaľ ide o čítanie duchovného posolstva katastrofických udalostí je nás zrejme ešte všade mnoho.
Radi by sme mali odpoveď na otázku, prečo sa takéto katastrofy dejú, a prečo je vôbec vo svete to, čo človek vníma ako zlo. Konečnú uspokojivú odpoveď na to nemáme, i keď sme presvedčení, že Pán Boh ju pozná. Ale i keď nám Biblia nedáva odpovede na všetky naše teoretické, zvedavé otázky, upozorňuje nás na niečo, čo je v takýchto situáciách veľmi dôležité. Je to uistenie, že aj vtedy, keď sa nachádzame v najťažšom položení, sme v Božích rukách. Toto uistenie zaznieva k nám z Písma mnohohlasne. Mali by sme ho počuť a pre ťažké chvíle si ho starostlivo strážiť v srdci, a keď sa niekedy v živote stretneme s podobne zasiahnutými, poskytnúť im nielen hmotnú pomoc, ale uistiť ich, že aj vtedy, keď majú pocit, že sa ich život rúca, že aj vtedy sú v Božích rukách. Keď je človek totálne zneistený, má takéto uistenie priamo zachraňujúci význam.
Vo svojej Hymne lásky vykreslil apoštol pominuteľnosť mnohých vecí. Na pozadí tejto pominuteľnosti ukázal, že predsa sú hodnoty, ktoré si za všetkých okolností, vo všetkých katastrofách zachovávajú platnosť. Napísal: „Teraz zostáva viera, nádej, láska, ale najväčšia z nich je láska.“ O mnohých ďalších trvalých hodnotách hovorí Biblia, a keď o nich hovorí, pozýva nás, aby sme sa o ne usilovali, a tak naplnili svoj život tým, čo má platnosť večnosti.
Autor žalmu napísal: „Keby som kráčal hoci temným údolím smrti, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou." Apoštol napísal, že ani smrť nás nemôže odlúčiť od lásky Božej v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. Pán Ježiš povedal, že jeho ovce z Jeho rúk a z Otcových rúk nikto nemôže vytrhnúť. Všímajme si tieto uistenia! To, že máme nebeského Otca, ktorý je mocný a láskavý Pastier a Pán nad všetkými katastrofami, je naša veľká útecha.
Vo svetle Božieho slova sa čoraz častejšie zamýšľame nad náhlymi katastrofálnymi udalosťami, ktoré sa dejú vo svete, či priamo v našich osobných životoch. Katastrofy či terorizmus spôsobujú materiálne škody či berú ľudské životy a poznačia spoločnosť na mnoho rokov. Prvá citová reakcia u normálneho človeka je bolesť a spolucítenie s tými, ktorí boli katastrofou zasiahnutí. A zároveň si uvedomujeme, že čo sa tým ľuďom prihodilo celkom nečakane, to- alebo niečo podobné- sa celkom nečakane môže prihodiť aj nám. Raz- takto nečakane a neuniknuteľne- príde aj deň Pánov. Ale ak sa aj nedožijeme príchodu Pánovho, tak naša smrť bude znamenať stretnutie s Pánom. Na toto všetko nás upozorňujú úvodné biblické slová. Tieto slová nám nechcú vziať radosť zo života, ale nútia nás opraviť si naše predstavy o živote. Zakalkulovať do svojho myslenia o živote aj možnosť takých nečakaných zásahov a takéhoto konca. Lebo náš život je krehký ako veľmi vzácna a predsa veľmi krehká nádoba.
Keď sa nám za dlhší čas dobre vodí, sme v pokušení upadnúť do sebaklamu, že tak to bude už navždy. Ako definitívne nám pripadá naše šťastie, ako definitívny nám pripadá náš pobyt na zemi. No a takéto katastrofické udalosti nám pripomínajú, že tu nie sme definitívne, že náš pobyt na zemi je iba prechodný. Mali by sme vedieť čítať aj túto stránku posolstva týchto udalostí. Analfabetov, ktorí nevedia čítať a písať je u nás zrejme málo. Ale pokiaľ ide o čítanie duchovného posolstva katastrofických udalostí je nás zrejme ešte všade mnoho.
Radi by sme mali odpoveď na otázku, prečo sa takéto katastrofy dejú, a prečo je vôbec vo svete to, čo človek vníma ako zlo. Konečnú uspokojivú odpoveď na to nemáme, i keď sme presvedčení, že Pán Boh ju pozná. Ale i keď nám Biblia nedáva odpovede na všetky naše teoretické, zvedavé otázky, upozorňuje nás na niečo, čo je v takýchto situáciách veľmi dôležité. Je to uistenie, že aj vtedy, keď sa nachádzame v najťažšom položení, sme v Božích rukách. Toto uistenie zaznieva k nám z Písma mnohohlasne. Mali by sme ho počuť a pre ťažké chvíle si ho starostlivo strážiť v srdci, a keď sa niekedy v živote stretneme s podobne zasiahnutými, poskytnúť im nielen hmotnú pomoc, ale uistiť ich, že aj vtedy, keď majú pocit, že sa ich život rúca, že aj vtedy sú v Božích rukách. Keď je človek totálne zneistený, má takéto uistenie priamo zachraňujúci význam.
Vo svojej Hymne lásky vykreslil apoštol pominuteľnosť mnohých vecí. Na pozadí tejto pominuteľnosti ukázal, že predsa sú hodnoty, ktoré si za všetkých okolností, vo všetkých katastrofách zachovávajú platnosť. Napísal: „Teraz zostáva viera, nádej, láska, ale najväčšia z nich je láska.“ O mnohých ďalších trvalých hodnotách hovorí Biblia, a keď o nich hovorí, pozýva nás, aby sme sa o ne usilovali, a tak naplnili svoj život tým, čo má platnosť večnosti.
Autor žalmu napísal: „Keby som kráčal hoci temným údolím smrti, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou." Apoštol napísal, že ani smrť nás nemôže odlúčiť od lásky Božej v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. Pán Ježiš povedal, že jeho ovce z Jeho rúk a z Otcových rúk nikto nemôže vytrhnúť. Všímajme si tieto uistenia! To, že máme nebeského Otca, ktorý je mocný a láskavý Pastier a Pán nad všetkými katastrofami, je naša veľká útecha.