Zamyslenie na 21. týždeň v roku 2016
KRÍZA JE BOŽÍ SÚD
“Kríza“ je grécke slovo a v preklade znamená “súd“. Vo Svätom Písme je slovo “súd“ spomenuté mnohokrát. Tak napríklad v žalmoch čítame: „Preto bezbožní neobstoja na súde“. A znovu: „O milosti a súde budem spievať“. Múdry kráľ Šalamún píše, že od Pána príde súd na každého človeka. Samotný Spasiteľ povedal: „A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi“. Aj apoštol Peter píše: „Lebo je čas, aby sa začal súd od domu Božieho“.
Zameňte slovo “súd“ slovom “kríza“ a čítajte: „Preto bezbožní neobstoja v kríze“, „O milosti a kríze budem spievať“, „Od Pána príde kríza na každého“, „Otec všetku krízu odovzdal Synovi“, „Lebo je čas, aby sa začala kríza od domu Božieho“.
Kedysi Európania, keď ich postihlo nejaké nešťastie, používali slovo “súd“ namiesto slova “kríza“. Dnes sa slovo “súd“ zamenilo slovom “kríza“, čiže zrozumiteľné slovo za menej zro-zumiteľné. Keď nastalo sucho, povedali: „súd Boží!“, keď bola povodeň: „súd Boží!“. Keď vypukla vojna alebo epidémia: „súd Boží!“, zemetrasenie, saranče, iné pohromy, vždy pove¬dali: „súd Boží!“. Čiže, kríza je spôsobená alebo suchom, alebo povodňou, alebo vojnou a epidémiou. Aj na súčasnú pohromu sa pozeráme ako na Boží súd, no nazývame ju nie “súdom“ ale “krízou“. Po¬kiaľ sa veci pomenúvali zrozumiteľným slovom “súd“, bola zrozumiteľná aj príčina, ktorá nešťastie spôsobila, bol známy aj Sudca, ktorý nešťastie dopustil, a cieľ, kvôli ktorému bolo nešťastie dopustené. Po zámene slova “súd“ slovom “kríza“, ktoré je pre mnohých málo zro¬zumiteľné, nikto nevie povedať, čo je jej príčinou, kto ju spôsobil, a prečo. Len tým sa líši súčasná kríza od kríz, ktoré boli spôsobené suchom, či povodňami, vojnou či epidémiami, sarančami či inými nepriazňami.
Pýtate sa na príčiny súčasnej krízy, či Božieho súdu? Príčina je stále ta istá. Príčinou všetkých súch, povodní, epidémii a iných pohrôm je to isté ako v súčasnej kríze – odpadnutie od Boha. Hriech odpadnutia od Boha vyvolal aj túto krízu, a Pán ju dopustil, aby ľudí prebu¬dil, aby vytriezveli, aby sa spamätali a vrátili sa k Nemu. Kríza je zapríčinená hriechmi. Pán vlastne použil dnešné prostriedky, aby poučil dnešných ľudí. Udrel na banky, burzy, na celý finančný systém. Poprevracal stoly peňazomencov celého sveta ako to kedysi urobil v jeruzalemskom chráme. Vyvolal nesmiernu paniku medzi obchodníkmi a zmenárnikmi. Vzbúril, zvrhol, zmiešal, zarmútil, vniesol strach. A to všetko preto, aby sa povýšeneckí mudrlanti prebudili, spamätali a spomenuli si na Boha. Preto, aby si hlboko zakorenení v prístave materiálneho blahobytu spomenuli na duše, priznali svoje neprávosti a krivdy a poklonili sa Bohu najvyššiemu, Bohu živému.
A ako dlho tá kríza potrvá? Dovtedy, pokiaľ povýšeneckí vinníci neuznajú víťazstvo Vše-mocného. Dovtedy, pokiaľ sa ľudia nespamätajú a slovo “kríza“ nepreložia do svojho rod¬ného jazyka a kajúcnym vzdychom nezvolajú: „súd Boží!“.
Teda, pomenujme “krízu“ “Božím súdom“ a všetko pochopíme.
“Kríza“ je grécke slovo a v preklade znamená “súd“. Vo Svätom Písme je slovo “súd“ spomenuté mnohokrát. Tak napríklad v žalmoch čítame: „Preto bezbožní neobstoja na súde“. A znovu: „O milosti a súde budem spievať“. Múdry kráľ Šalamún píše, že od Pána príde súd na každého človeka. Samotný Spasiteľ povedal: „A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi“. Aj apoštol Peter píše: „Lebo je čas, aby sa začal súd od domu Božieho“.
Zameňte slovo “súd“ slovom “kríza“ a čítajte: „Preto bezbožní neobstoja v kríze“, „O milosti a kríze budem spievať“, „Od Pána príde kríza na každého“, „Otec všetku krízu odovzdal Synovi“, „Lebo je čas, aby sa začala kríza od domu Božieho“.
Kedysi Európania, keď ich postihlo nejaké nešťastie, používali slovo “súd“ namiesto slova “kríza“. Dnes sa slovo “súd“ zamenilo slovom “kríza“, čiže zrozumiteľné slovo za menej zro-zumiteľné. Keď nastalo sucho, povedali: „súd Boží!“, keď bola povodeň: „súd Boží!“. Keď vypukla vojna alebo epidémia: „súd Boží!“, zemetrasenie, saranče, iné pohromy, vždy pove¬dali: „súd Boží!“. Čiže, kríza je spôsobená alebo suchom, alebo povodňou, alebo vojnou a epidémiou. Aj na súčasnú pohromu sa pozeráme ako na Boží súd, no nazývame ju nie “súdom“ ale “krízou“. Po¬kiaľ sa veci pomenúvali zrozumiteľným slovom “súd“, bola zrozumiteľná aj príčina, ktorá nešťastie spôsobila, bol známy aj Sudca, ktorý nešťastie dopustil, a cieľ, kvôli ktorému bolo nešťastie dopustené. Po zámene slova “súd“ slovom “kríza“, ktoré je pre mnohých málo zro¬zumiteľné, nikto nevie povedať, čo je jej príčinou, kto ju spôsobil, a prečo. Len tým sa líši súčasná kríza od kríz, ktoré boli spôsobené suchom, či povodňami, vojnou či epidémiami, sarančami či inými nepriazňami.
Pýtate sa na príčiny súčasnej krízy, či Božieho súdu? Príčina je stále ta istá. Príčinou všetkých súch, povodní, epidémii a iných pohrôm je to isté ako v súčasnej kríze – odpadnutie od Boha. Hriech odpadnutia od Boha vyvolal aj túto krízu, a Pán ju dopustil, aby ľudí prebu¬dil, aby vytriezveli, aby sa spamätali a vrátili sa k Nemu. Kríza je zapríčinená hriechmi. Pán vlastne použil dnešné prostriedky, aby poučil dnešných ľudí. Udrel na banky, burzy, na celý finančný systém. Poprevracal stoly peňazomencov celého sveta ako to kedysi urobil v jeruzalemskom chráme. Vyvolal nesmiernu paniku medzi obchodníkmi a zmenárnikmi. Vzbúril, zvrhol, zmiešal, zarmútil, vniesol strach. A to všetko preto, aby sa povýšeneckí mudrlanti prebudili, spamätali a spomenuli si na Boha. Preto, aby si hlboko zakorenení v prístave materiálneho blahobytu spomenuli na duše, priznali svoje neprávosti a krivdy a poklonili sa Bohu najvyššiemu, Bohu živému.
A ako dlho tá kríza potrvá? Dovtedy, pokiaľ povýšeneckí vinníci neuznajú víťazstvo Vše-mocného. Dovtedy, pokiaľ sa ľudia nespamätajú a slovo “kríza“ nepreložia do svojho rod¬ného jazyka a kajúcnym vzdychom nezvolajú: „súd Boží!“.
Teda, pomenujme “krízu“ “Božím súdom“ a všetko pochopíme.