Zamyslenie na 22. týždeň v roku 2014
Štyridsať dní po zmŕtvychvstaní si pripomíname Nanebovstúpenie nášho Spasiteľa Ježiša Krista.
Nanebovstúpenie je vyvrcholením Jeho Zmŕtvychvstania. Vstupuje do tej slávy, ktorá Mu patrila a pri utrpení a ukrižovaní si aj zaslúžil, keď svoj život obetoval za hriechy celého ľudstva. Už v samotný deň po zmŕtvychvstaní prisľúbil, že sa vráti k Otcovi: „...Vystupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu“ (Jn 20,17) , hovoril Márii Magdaléne. Emauským učeníkom zasa: „ Či nemusel Kristus toto všetko pretrpieť a tak vojsť do svojej slávy?“ Tieto výroky nám nehovoria o vzdialených plánoch ale o blízkej budúcnosti, ktorá je priamo spojená s jeho slávnym Zmrtvývstaním. Tí ktorý boli svedkami jeho utrpenia a ukrižovania dnes sú svedkami jeho Nanebovstúpenia.
Dnešné sväté evanjelium vyzdvihuje Kristovu moc a slávu „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi“(Mt 28,18), „ ... Ježiš bol vzatý do neba a zasadol po Božej pravici“(Mk 15,19).
Poslaním každého kresťana je, aby sa zúčastnil celého tajomstva Zmŕtvychvstania a Nanebovstúpenia Ježiša Krista. On sám hovoril: „...Idem vám pripraviť miesto. A keď odídem ... zase prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja“(Jn 14,2-3).
Nanebovstúpenie naplňuje nádejou každého kresťana, ktorý na ceste pozemského života je iba putovník a mnoho trpí preto, lebo je vzdialený od Boha. To je nádej o ktorej sv. apoštol Pavol hovorí vo svojom liste k Efezanom : „...aby Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy ,keď ho poznávate, dal Ducha múdrosti a zjavenia, aby ste ho dobré poznali. „Nech vám osvieti oči mysle, aby ste vedeli, k akej nádeji vás povoláva, aké je bohatstvo jeho dedičstva medzi svätými ...“ (Ef 1,17-18). Povýšenie Ježiša nad každé kniežatstvo, moc, silu a panstvo a nad každé meno, ktoré sa spomína nielen v tomto ale aj budúcom veku (20-21), napĺňa nás s vierou v Boha a zároveň preukazuje nekonečnú lásku Boha voči tým, ktorý sa spájajú nedeliteľne do jedného tela, hlavou ktorého je Kristus. Hlavným učením kresťanstva je: pevne veríme, že keď skúšky života prežívame, ako spoluúčasť na Kristových utrpeniach budeme účastný aj Jeho slávy.
„Tento Ježiš, ktorý vám bol vzatý do neba, vráti sa tak, ako ste ho videli odchádzať do neba“(Sk 1.11), tieto slova nás kresťanov na to upozorňujú, že pri očakávaní príchodu Krista je potrebné, aby sme pracovali. Nanebovstúpením sa ukončí pozemské poslanie Syna Božieho a začína sa poslanie Jeho apoštolov. „Iďte teda a učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“(Mt 28,19).
Úlohou apoštolov je ohlasovanie vykupiteľského diela , skrze ohlasovania Božieho slova, vysluhovaním sviatosti a učením všetkých národov bez rozdielu. Ježiš požaduje od apoštolov, aby to všetko predchádzala modlitba, aby apoštoli spoločne v v modlitbách očakávali príchod Ducha Svätého, ktorý ich posilní a naplní životom. Život Cirkvi sa začína predovšetkým nie skutkami ale s modlitbami: „spolu s Máriou matkou Ježišovou“(Sk 1,14).
Nanebovstúpenie je vyvrcholením Jeho Zmŕtvychvstania. Vstupuje do tej slávy, ktorá Mu patrila a pri utrpení a ukrižovaní si aj zaslúžil, keď svoj život obetoval za hriechy celého ľudstva. Už v samotný deň po zmŕtvychvstaní prisľúbil, že sa vráti k Otcovi: „...Vystupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu“ (Jn 20,17) , hovoril Márii Magdaléne. Emauským učeníkom zasa: „ Či nemusel Kristus toto všetko pretrpieť a tak vojsť do svojej slávy?“ Tieto výroky nám nehovoria o vzdialených plánoch ale o blízkej budúcnosti, ktorá je priamo spojená s jeho slávnym Zmrtvývstaním. Tí ktorý boli svedkami jeho utrpenia a ukrižovania dnes sú svedkami jeho Nanebovstúpenia.
Dnešné sväté evanjelium vyzdvihuje Kristovu moc a slávu „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi“(Mt 28,18), „ ... Ježiš bol vzatý do neba a zasadol po Božej pravici“(Mk 15,19).
Poslaním každého kresťana je, aby sa zúčastnil celého tajomstva Zmŕtvychvstania a Nanebovstúpenia Ježiša Krista. On sám hovoril: „...Idem vám pripraviť miesto. A keď odídem ... zase prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja“(Jn 14,2-3).
Nanebovstúpenie naplňuje nádejou každého kresťana, ktorý na ceste pozemského života je iba putovník a mnoho trpí preto, lebo je vzdialený od Boha. To je nádej o ktorej sv. apoštol Pavol hovorí vo svojom liste k Efezanom : „...aby Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy ,keď ho poznávate, dal Ducha múdrosti a zjavenia, aby ste ho dobré poznali. „Nech vám osvieti oči mysle, aby ste vedeli, k akej nádeji vás povoláva, aké je bohatstvo jeho dedičstva medzi svätými ...“ (Ef 1,17-18). Povýšenie Ježiša nad každé kniežatstvo, moc, silu a panstvo a nad každé meno, ktoré sa spomína nielen v tomto ale aj budúcom veku (20-21), napĺňa nás s vierou v Boha a zároveň preukazuje nekonečnú lásku Boha voči tým, ktorý sa spájajú nedeliteľne do jedného tela, hlavou ktorého je Kristus. Hlavným učením kresťanstva je: pevne veríme, že keď skúšky života prežívame, ako spoluúčasť na Kristových utrpeniach budeme účastný aj Jeho slávy.
„Tento Ježiš, ktorý vám bol vzatý do neba, vráti sa tak, ako ste ho videli odchádzať do neba“(Sk 1.11), tieto slova nás kresťanov na to upozorňujú, že pri očakávaní príchodu Krista je potrebné, aby sme pracovali. Nanebovstúpením sa ukončí pozemské poslanie Syna Božieho a začína sa poslanie Jeho apoštolov. „Iďte teda a učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“(Mt 28,19).
Úlohou apoštolov je ohlasovanie vykupiteľského diela , skrze ohlasovania Božieho slova, vysluhovaním sviatosti a učením všetkých národov bez rozdielu. Ježiš požaduje od apoštolov, aby to všetko predchádzala modlitba, aby apoštoli spoločne v v modlitbách očakávali príchod Ducha Svätého, ktorý ich posilní a naplní životom. Život Cirkvi sa začína predovšetkým nie skutkami ale s modlitbami: „spolu s Máriou matkou Ježišovou“(Sk 1,14).