Zamyslenie na 30. týždeň v roku 2016
Nič, len Kristus
Text: Fil 3, 7 – 11
V prečítaných veršoch píše Pavel o radikálnosti kresťanstva. Pre Pavla je kresťanstvo životný štýl. Pavel je kresťan 7 dní v týždni. Nič iné ako nový život nepozná. Kresťanstvo je pre neho jediná cesta. Chce žiť s Kristom, byť napĺňaný Duchom, chodiť vierou. Pavlov profil, jeho horlivosť, vrúcny duchovný život, radikálnosť a poznanie Krista nám môže slúžiť ako norma božieho slova pre kresťanského vodcu. Tri Pavlove výroky nám jasne hovoria o vzťahu ku veciam Božieho kráľovstva.
Prvý Pavlov výrok znie: „čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu“ - tu nám Pavel odhaľuje svoje vnútro. Prišiel moment v jeho živote, kedy začal porovnávať. Porovnával život bez Krista a život s Kristom. Život bez Krista – teda život bežného občana rímskej ríše – bol v mnohých ohľadoch plodný. Bol aj zaujímavý, napĺňal ho spokojnosťou. Potom prišiel život s Kristom. Začal zastavením na ceste do Damasku. Pavel doslova vyletel zo sedla – zo svojich istôt, zo svojich názorov a predovšetkým zo svojej spokojnosti. Zistil, že všetko je inak, ako si myslel. Veci, na ktoré bol pyšný mu začali pripadať zbytočné. Pritom jeho život pred tým, ako sme povedali, bol zaujímavý. Pavla možno nikdy nenapadlo prehodnocovať svoj život a zamýšľať sa nad ním. Až raz prišlo stretnutie s Kristom a všetko sa zmenilo. Zmenilo sa Pavlove vnímanie, jeho názory, pohľad na svet. To, pre čo žil dovtedy, odhodil ako nepotrebnú vec, ako zbytočnosť. Pavel mal dovtedy plnú hlavu teológie a zároveň srdce plné nenávisti voči kresťanom. Je to zvláštny paradox. Človek môže byť excelentný teológ a zároveň byť úplne mimo Božej milosti, vzdialený večnému životu. Mať vedomosti o Bohu neznamená poznať Boha. Vyznať sa v Božom zákone ešte neznamená mať zmenené srdce. Byť horlivým zástancom svojho náboženstva ešte nemusí znamenať plniť Božiu vôľu. Tieto veci si Pavel predtým neuvedomoval. Myslel si, že je v poriadku. Patril medzi tých, o ktorých Ježiš hovoril : „budú vás vraždiť a myslieť si pri tom, že slúžia Bohu...“ No stretnutie s Kristom všetko zmenilo.
Z Pavla sa stáva boží služobník - človek, ktorý sa oddal Bohu. Človek, ktorý Boha miluje – nie teoreticky, nie teologicky – ale vrúcne a srdcom.
Pavlov druhý výrok nazýva poznanie Božieho Syna nekonečne vzácnou známosťou. Je mu to nadovšetko vzácne, drahé. To najdrahšie, čo môže mať. Koľko dnešných kresťanských lídrov má takýto postoj? Pre koľkých je poznanie Krista nekonečne vzácnou známosťou? Pre mnohých sú iste duchovné veci vzácne. Ale pre koľkých sú nadovšetko? Koľkým horí srdce Božím ohňom? Kto môže vyznať že poznanie Krista je pre neho „nekonečne vzácnou známosťou“? Tak často vytláčajú Krista z ľudského srdca veci tohto sveta. Nie len medzi tzv. laikmi, ale aj medzi duchovenstvom. Je to dôkaz toho, že poznanie Krista nie je pre mnohých nekonečne vzácna známosť.
Pavlov výrok tretí výrok : „všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal“ – inými slovami, nič mi nestojí za to, aby som kvôli tomu vynechal čo i len jeden deň modlitbu, čo i len raz spoločenstvo veriacich. Keď sa cítim unavený, nerezignujem, ale hľadám Boha. Pýtam sa po Jeho cestách, pýtam sa po Jeho vôli. Spoločenstvo s Ním je hlavná udalosť každého môjho dňa. Spoznal som, že On obnovuje moje sily, On mi dáva pravý odpočinok. Čas, ktorý venujem Bohu je pre mňa nevyhnutnosť, ak chcem žiť plnohodnotný život. Všetky ostatné radosti života si dokážem vychutnať len kvôli tomu, že mám kvalitné spoločenstvo s Kristom. Bez tohto spoločenstva by bol môj život ochudobnený a veci, ktoré mi robia radosť by sa pre mňa stali šedé. Zdroj mojej radosti je Duch svätý. A pretože som napojený na tento zdroj, dokážem sa tešiť aj z maličkostí života. Kristus je moje všetko, Kristus je môj život. Nikdy nemám pocit prázdnoty, pretože moja prázdnota bola naplnená Ježišom.
Toto je biblická norma pre Božieho služobníka : v porovnaní s Kristom uznať všetko za stratu, poznanie Ježiša považovať za nekonečne vzácnu známosť a kvôli Kristovi pokladať všetko za smeti. Túto normu je možné splniť len jediným spôsobom – cestou sebavydania. Preskúmajme svoje srdcia, či sme stále na tejto ceste...
Text: Fil 3, 7 – 11
V prečítaných veršoch píše Pavel o radikálnosti kresťanstva. Pre Pavla je kresťanstvo životný štýl. Pavel je kresťan 7 dní v týždni. Nič iné ako nový život nepozná. Kresťanstvo je pre neho jediná cesta. Chce žiť s Kristom, byť napĺňaný Duchom, chodiť vierou. Pavlov profil, jeho horlivosť, vrúcny duchovný život, radikálnosť a poznanie Krista nám môže slúžiť ako norma božieho slova pre kresťanského vodcu. Tri Pavlove výroky nám jasne hovoria o vzťahu ku veciam Božieho kráľovstva.
Prvý Pavlov výrok znie: „čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu“ - tu nám Pavel odhaľuje svoje vnútro. Prišiel moment v jeho živote, kedy začal porovnávať. Porovnával život bez Krista a život s Kristom. Život bez Krista – teda život bežného občana rímskej ríše – bol v mnohých ohľadoch plodný. Bol aj zaujímavý, napĺňal ho spokojnosťou. Potom prišiel život s Kristom. Začal zastavením na ceste do Damasku. Pavel doslova vyletel zo sedla – zo svojich istôt, zo svojich názorov a predovšetkým zo svojej spokojnosti. Zistil, že všetko je inak, ako si myslel. Veci, na ktoré bol pyšný mu začali pripadať zbytočné. Pritom jeho život pred tým, ako sme povedali, bol zaujímavý. Pavla možno nikdy nenapadlo prehodnocovať svoj život a zamýšľať sa nad ním. Až raz prišlo stretnutie s Kristom a všetko sa zmenilo. Zmenilo sa Pavlove vnímanie, jeho názory, pohľad na svet. To, pre čo žil dovtedy, odhodil ako nepotrebnú vec, ako zbytočnosť. Pavel mal dovtedy plnú hlavu teológie a zároveň srdce plné nenávisti voči kresťanom. Je to zvláštny paradox. Človek môže byť excelentný teológ a zároveň byť úplne mimo Božej milosti, vzdialený večnému životu. Mať vedomosti o Bohu neznamená poznať Boha. Vyznať sa v Božom zákone ešte neznamená mať zmenené srdce. Byť horlivým zástancom svojho náboženstva ešte nemusí znamenať plniť Božiu vôľu. Tieto veci si Pavel predtým neuvedomoval. Myslel si, že je v poriadku. Patril medzi tých, o ktorých Ježiš hovoril : „budú vás vraždiť a myslieť si pri tom, že slúžia Bohu...“ No stretnutie s Kristom všetko zmenilo.
Z Pavla sa stáva boží služobník - človek, ktorý sa oddal Bohu. Človek, ktorý Boha miluje – nie teoreticky, nie teologicky – ale vrúcne a srdcom.
Pavlov druhý výrok nazýva poznanie Božieho Syna nekonečne vzácnou známosťou. Je mu to nadovšetko vzácne, drahé. To najdrahšie, čo môže mať. Koľko dnešných kresťanských lídrov má takýto postoj? Pre koľkých je poznanie Krista nekonečne vzácnou známosťou? Pre mnohých sú iste duchovné veci vzácne. Ale pre koľkých sú nadovšetko? Koľkým horí srdce Božím ohňom? Kto môže vyznať že poznanie Krista je pre neho „nekonečne vzácnou známosťou“? Tak často vytláčajú Krista z ľudského srdca veci tohto sveta. Nie len medzi tzv. laikmi, ale aj medzi duchovenstvom. Je to dôkaz toho, že poznanie Krista nie je pre mnohých nekonečne vzácna známosť.
Pavlov výrok tretí výrok : „všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal“ – inými slovami, nič mi nestojí za to, aby som kvôli tomu vynechal čo i len jeden deň modlitbu, čo i len raz spoločenstvo veriacich. Keď sa cítim unavený, nerezignujem, ale hľadám Boha. Pýtam sa po Jeho cestách, pýtam sa po Jeho vôli. Spoločenstvo s Ním je hlavná udalosť každého môjho dňa. Spoznal som, že On obnovuje moje sily, On mi dáva pravý odpočinok. Čas, ktorý venujem Bohu je pre mňa nevyhnutnosť, ak chcem žiť plnohodnotný život. Všetky ostatné radosti života si dokážem vychutnať len kvôli tomu, že mám kvalitné spoločenstvo s Kristom. Bez tohto spoločenstva by bol môj život ochudobnený a veci, ktoré mi robia radosť by sa pre mňa stali šedé. Zdroj mojej radosti je Duch svätý. A pretože som napojený na tento zdroj, dokážem sa tešiť aj z maličkostí života. Kristus je moje všetko, Kristus je môj život. Nikdy nemám pocit prázdnoty, pretože moja prázdnota bola naplnená Ježišom.
Toto je biblická norma pre Božieho služobníka : v porovnaní s Kristom uznať všetko za stratu, poznanie Ježiša považovať za nekonečne vzácnu známosť a kvôli Kristovi pokladať všetko za smeti. Túto normu je možné splniť len jediným spôsobom – cestou sebavydania. Preskúmajme svoje srdcia, či sme stále na tejto ceste...