Zamyslenie na 32. týždeň v roku 2014
Lk 15, 8-10: ,,Alebo: niektorá žena má desať grošov. Keby stratila jeden, či nezažne sviecu, nezametá dom a nehľadá pilne, dokiaľ (ho) nenájde? A keď ho nájde, zvolá si priateľky a susedy a povie: Radujte sa so mnou, lebo som našla groš, ktorý som stratila. Hovorím vám: taká radosť býva pred anjelmi Božími nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie.“
Keď sa chystáme na dovolenku, nielen plánovanie cesty, nielen úzke a široké cesty sú dôležité, ale dôležitá je aj bezpečnosť. Pred cestou uzatvárame poistky, pri prechode cez hranice dostávame sms správy, ktoré nás informujú o tom, že čo máme robiť v prípade straty dokladov, v prípade nepríjemných situácií a o tom, že kde nájdeme najbližší konzulát alebo zastupiteľstvo Slovenskej republiky, miesta kde nám pomôžu. Našou nočnou morou je, že na dovolenke niečo stratíme – batožinu, cennosti, zdravie. Pán Ježiš Kristus v dnešnom podobenstve hovorí o strate. A na naše prekvapenie, hovorí o nej pozitívne. Ježiš predpokladá, že po strate sa stratená vec nájde, tu ide konkrétne o groš alebo drachmu, v predchádzajúcom podobenstve gazda hľadá a nájde stratenú ovcu. Až pri strate si uvedomujeme, aká dôležitá bola pre nás vec o ktorú sme prišli. Niekedy si uvedomujeme až v cudzine, že doklady, platobné karty, batožiny sú nesmierne cenné, a máme z toho veľký problém, keď prípadnú stratu v cudzine nemôžeme nejakým spôsobom kompenzovať. V tomto podobenstve jedna žena stratila groš, čiže peniaze. Podstatné je, že nespanikárila, jej zmýšľanie bolo racionálne, zohnala si sviecu, ktorá jej svietila, pomaly zametala v izbe a nakoniec groš našla. Od začiatku vedela, že groš jej neukradli, len ho stratila. Verila, že ten ,,stratený stav“ je len dočasný. Zaujímavosťou podobenstva je, že táto radujúca sa žena zavolala svoje priateľky, aby spolu oslávili nájdenie groša. V tom čase groš obsahoval štyri gramy striebra, nebol najhodnotnejšiou mincou. Oslava jeho nájdenia stála asi viac, než bola jeho hodnota. Na dovolenke môžeme aj my stratiť veci, dôležité však je nespanikáriť, vedieť, kde tú stratenú vec znovu nájdeme. Ale podobenstvo tu hovorí aj o dušiach, o ľudských životoch, ktoré sú dočasne stratené. Ich strata nie je definitívna. A keď nájdeme a znovu privedieme ku Kristovi taký stratený život, ,,odkotúľaný“ od kresťanských hodnôt, vtedy bude skutočná oslava v nebi. Modlime sa, aby sme nestratili naše osobné veci, modlime sa, aby čoraz viac stratených životov sa vrátilo k Bohu. Amen.
Keď sa chystáme na dovolenku, nielen plánovanie cesty, nielen úzke a široké cesty sú dôležité, ale dôležitá je aj bezpečnosť. Pred cestou uzatvárame poistky, pri prechode cez hranice dostávame sms správy, ktoré nás informujú o tom, že čo máme robiť v prípade straty dokladov, v prípade nepríjemných situácií a o tom, že kde nájdeme najbližší konzulát alebo zastupiteľstvo Slovenskej republiky, miesta kde nám pomôžu. Našou nočnou morou je, že na dovolenke niečo stratíme – batožinu, cennosti, zdravie. Pán Ježiš Kristus v dnešnom podobenstve hovorí o strate. A na naše prekvapenie, hovorí o nej pozitívne. Ježiš predpokladá, že po strate sa stratená vec nájde, tu ide konkrétne o groš alebo drachmu, v predchádzajúcom podobenstve gazda hľadá a nájde stratenú ovcu. Až pri strate si uvedomujeme, aká dôležitá bola pre nás vec o ktorú sme prišli. Niekedy si uvedomujeme až v cudzine, že doklady, platobné karty, batožiny sú nesmierne cenné, a máme z toho veľký problém, keď prípadnú stratu v cudzine nemôžeme nejakým spôsobom kompenzovať. V tomto podobenstve jedna žena stratila groš, čiže peniaze. Podstatné je, že nespanikárila, jej zmýšľanie bolo racionálne, zohnala si sviecu, ktorá jej svietila, pomaly zametala v izbe a nakoniec groš našla. Od začiatku vedela, že groš jej neukradli, len ho stratila. Verila, že ten ,,stratený stav“ je len dočasný. Zaujímavosťou podobenstva je, že táto radujúca sa žena zavolala svoje priateľky, aby spolu oslávili nájdenie groša. V tom čase groš obsahoval štyri gramy striebra, nebol najhodnotnejšiou mincou. Oslava jeho nájdenia stála asi viac, než bola jeho hodnota. Na dovolenke môžeme aj my stratiť veci, dôležité však je nespanikáriť, vedieť, kde tú stratenú vec znovu nájdeme. Ale podobenstvo tu hovorí aj o dušiach, o ľudských životoch, ktoré sú dočasne stratené. Ich strata nie je definitívna. A keď nájdeme a znovu privedieme ku Kristovi taký stratený život, ,,odkotúľaný“ od kresťanských hodnôt, vtedy bude skutočná oslava v nebi. Modlime sa, aby sme nestratili naše osobné veci, modlime sa, aby čoraz viac stratených životov sa vrátilo k Bohu. Amen.