Zamyslenie na 33. týždeň v roku 2014
Mt 22, 11-14: ,,Keď potom kráľ vošiel podívať sa na hodovníkov a uzrel tam človeka, neoblečeného do svadobného rúcha, povedal mu: Priateľu, ako si sem vošiel, keďže nemáš svadobného rúcha? A on zanemel. Vtedy povedal kráľ sluhom: Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho do vonkajšej tmy: tam bude plač a škrípanie zubov. Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“
V predchádzajúcich zamysleniach sme sa zaoberali s tým, že na dovolenkách musíme vyriešiť otázky ohľadom logistiky a bezpečnosti. A o takej ďalšej ,,dovolenkovej nástrahe“, o vhodnom oblečení hovorí naše dnešné podobenstvo. Na dovolenke si chceme oddýchnuť, pri mori je teplo a chceli by sme získať bronzovú farbu, ale v niektorých štátoch a na niektorých sakrálnych miestach môže práve oblečenie znamenať problém. V Európe dostaneme za nevhodné oblečenie iba pokarhanie, alebo zákaz vstupu do múzea a do sakrálnych priestorov, ale v Afrike, v Ázii môžu mať nevhodné oblečenie a správanie ďalekosiahle následky. V podobenstve bol jeden hosť prítomný v nevhodnom oblečení. Na oriente vchádza hostiteľ na pohostenie neskôr, a preto si hneď všimol nepripraveného hosťa. Oslovil ho: ,,priateľu“, ale pôvodné grécke slovo má v tomto prípade pejoratívny význam. ,,Kde máš svadobného rúcha?“ , na túto otázku nebolo možné odpovedať, hosť mlčal. Vyhodili ho a dostal aj náležitý trest. Mnohí považujú za kľúč pochopenia podobenstva slovo, termín - svadobné šaty. To, či boli dostatočne cenné, či mali vhodnú, na svadbu predpísanú farbu, alebo či boli čisté. Nazdávam sa, že hlavnou myšlienkou je však niečo iné. Zámerom je poukázať na to, že my ľudia sme pozvaní na kráľovskú hostinu. Ježiš Kristus pozýva nás všetkých, sme pokrstení, Boh činí patričné kroky a my si chceme užívať ich všetky výhody. Chceme byť na hostine, chceme piť a jesť kráľovské nápoje a jedlá, cítiť sa dobre, ale nie sme schopní slušne sa obliecť a takto odpovedať na Božie pozvanie. Chceme len prijímať a nič nedávať. Toto podobenstvo platí ako na duchovný, tak aj na spoločenský život. Chceli by sme si užívať, prijímať a nič za to nedať, alebo zaplatiť za to všetko len malú sumu. Na dovolenkách by sme chceli tiež len a len prijímať, ale pozor si dávajme na oblečenie, ktoré je odpoveďou. Odpovedzme hostiteľovi, nášmu Bohu, že si ho vážime a s vďakou prijímame jeho dobrodenia. S takouto vďakou si užívajme na dovolenkách Božie dary. Amen.
V predchádzajúcich zamysleniach sme sa zaoberali s tým, že na dovolenkách musíme vyriešiť otázky ohľadom logistiky a bezpečnosti. A o takej ďalšej ,,dovolenkovej nástrahe“, o vhodnom oblečení hovorí naše dnešné podobenstvo. Na dovolenke si chceme oddýchnuť, pri mori je teplo a chceli by sme získať bronzovú farbu, ale v niektorých štátoch a na niektorých sakrálnych miestach môže práve oblečenie znamenať problém. V Európe dostaneme za nevhodné oblečenie iba pokarhanie, alebo zákaz vstupu do múzea a do sakrálnych priestorov, ale v Afrike, v Ázii môžu mať nevhodné oblečenie a správanie ďalekosiahle následky. V podobenstve bol jeden hosť prítomný v nevhodnom oblečení. Na oriente vchádza hostiteľ na pohostenie neskôr, a preto si hneď všimol nepripraveného hosťa. Oslovil ho: ,,priateľu“, ale pôvodné grécke slovo má v tomto prípade pejoratívny význam. ,,Kde máš svadobného rúcha?“ , na túto otázku nebolo možné odpovedať, hosť mlčal. Vyhodili ho a dostal aj náležitý trest. Mnohí považujú za kľúč pochopenia podobenstva slovo, termín - svadobné šaty. To, či boli dostatočne cenné, či mali vhodnú, na svadbu predpísanú farbu, alebo či boli čisté. Nazdávam sa, že hlavnou myšlienkou je však niečo iné. Zámerom je poukázať na to, že my ľudia sme pozvaní na kráľovskú hostinu. Ježiš Kristus pozýva nás všetkých, sme pokrstení, Boh činí patričné kroky a my si chceme užívať ich všetky výhody. Chceme byť na hostine, chceme piť a jesť kráľovské nápoje a jedlá, cítiť sa dobre, ale nie sme schopní slušne sa obliecť a takto odpovedať na Božie pozvanie. Chceme len prijímať a nič nedávať. Toto podobenstvo platí ako na duchovný, tak aj na spoločenský život. Chceli by sme si užívať, prijímať a nič za to nedať, alebo zaplatiť za to všetko len malú sumu. Na dovolenkách by sme chceli tiež len a len prijímať, ale pozor si dávajme na oblečenie, ktoré je odpoveďou. Odpovedzme hostiteľovi, nášmu Bohu, že si ho vážime a s vďakou prijímame jeho dobrodenia. S takouto vďakou si užívajme na dovolenkách Božie dary. Amen.