Zamyslenie na 35. týždeň v roku 2015
Matúš 14,13-21
13 Keď to Ježiš počul, odišiel na lodi a utiahol sa do ústrania na osamelé miesto. Zástupy sa o tom dopočuli a z miest išli pešo za ním. 14 Keď vystúpil z lode a videl veľký zástup ľudí, prišlo mu ich ľúto a uzdravoval ich chorých. 15 Keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a povedali: Toto je odľahlé miesto a čas pokročil. Prepusť teda zástupy, nech si idú do dedín nakúpiť jedlo. 16 Ježiš im však povedal: Nemusia nikam chodiť, vy im dajte jesť. 17 Oni mu odpovedali: Máme tu iba päť chlebov a dve ryby. 18 Vyzval ich: Prineste mi ich sem! 19 Zástupom rozkázal posadať si na trávu, vzal tých päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal a dával učeníkom chleby a učeníci zástupom. 20 Všetci jedli a nasýtili sa, ba nazbierali aj dvanásť plných košov zvyškov. 21 Len mužov, ktorí jedli, bolo asi päťtisíc; okrem nich tam boli aj ženy a deti.
Ježiš ide zástupu v ústrety. Pomohol trpiacim chorým. Zvestoval Božiu vôľu. Usmernil blúdiacich. Povzbudil zronených. Každému dal pocítiť, že Boh je blízko neho. Večer sa obrátil na učeníkov: „Teraz sa vy postarajte! Vy dajte niečo tomuto zástupu!“ Prekvapenie, možno zdesenie sa objavilo na ich tvárach. „Veď my nemáme nič. Máme tu len päť chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre taký zástup?!“ Päť chlebov a dve ryby je tak pre jedného. V Ježišových rukách to bolo dosť. Päť chlebov a dve ryby dali učeníci k dispozícii Ježišovi. Päť chlebov a dve ryby dali učeníci pre iných ľudí.
Čo dáme pre iných, čo dáme Ježišovi k dispozícii my? Náš vnútorný hriešny hlas našepkáva, aby sme dali hocičo nepotrebné. No uvedomme si, že Ježiš od nás nežiada niečo, čoho máme nadbytok. Stačí málo. Kristus i dnes používa to málo, čo mu dávame k dispozícii. I my, podobne ako učeníci, by sme chceli povedať: „Máme len tých päť chlebov a dve ryby – teda len málo času, peňazí, schopností. Čo je to pre toľko ľudí?“ Je to pravda, s tým súhlasím. Kristovi však stačí málo. Len s tým netreba otáľať. Nemusíme kdesi do pančuchy tlačiť peniaze, aby sme ich dali vo väčšom množstve na charitatívny účel. Nemusíme sa dlho pripravovať, aby sme mohli slúžiť. Nemusíme si povedať: ešte toto dnes urobím, ešte dnes si pospím, aby som mohol ísť o týždeň do kostola. Učeníci od Krista prijímali a dávali ďalej. Všetko sa dialo priebežne. Nie naraz, vo veľkom množstve. Potom si aj my môžeme všimnúť, že dávame viac. A pritom nám nič nechýba.
Kto sa nechá Ježišom osloviť, má veľkolepé poslanie: prijímať od Krista, dávať mu a sýtiť druhých – Kristovým slovom nádeje, skutkom lásky a hmotnými darmi. Zázrak rozmnoženia neuvidí len ten, kto si ponechal svojich päť chlebov pre seba. Dáš niečo Ježišovi?
Napísané s použitím myšlienok iného autora.
13 Keď to Ježiš počul, odišiel na lodi a utiahol sa do ústrania na osamelé miesto. Zástupy sa o tom dopočuli a z miest išli pešo za ním. 14 Keď vystúpil z lode a videl veľký zástup ľudí, prišlo mu ich ľúto a uzdravoval ich chorých. 15 Keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a povedali: Toto je odľahlé miesto a čas pokročil. Prepusť teda zástupy, nech si idú do dedín nakúpiť jedlo. 16 Ježiš im však povedal: Nemusia nikam chodiť, vy im dajte jesť. 17 Oni mu odpovedali: Máme tu iba päť chlebov a dve ryby. 18 Vyzval ich: Prineste mi ich sem! 19 Zástupom rozkázal posadať si na trávu, vzal tých päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal a dával učeníkom chleby a učeníci zástupom. 20 Všetci jedli a nasýtili sa, ba nazbierali aj dvanásť plných košov zvyškov. 21 Len mužov, ktorí jedli, bolo asi päťtisíc; okrem nich tam boli aj ženy a deti.
Ježiš ide zástupu v ústrety. Pomohol trpiacim chorým. Zvestoval Božiu vôľu. Usmernil blúdiacich. Povzbudil zronených. Každému dal pocítiť, že Boh je blízko neho. Večer sa obrátil na učeníkov: „Teraz sa vy postarajte! Vy dajte niečo tomuto zástupu!“ Prekvapenie, možno zdesenie sa objavilo na ich tvárach. „Veď my nemáme nič. Máme tu len päť chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre taký zástup?!“ Päť chlebov a dve ryby je tak pre jedného. V Ježišových rukách to bolo dosť. Päť chlebov a dve ryby dali učeníci k dispozícii Ježišovi. Päť chlebov a dve ryby dali učeníci pre iných ľudí.
Čo dáme pre iných, čo dáme Ježišovi k dispozícii my? Náš vnútorný hriešny hlas našepkáva, aby sme dali hocičo nepotrebné. No uvedomme si, že Ježiš od nás nežiada niečo, čoho máme nadbytok. Stačí málo. Kristus i dnes používa to málo, čo mu dávame k dispozícii. I my, podobne ako učeníci, by sme chceli povedať: „Máme len tých päť chlebov a dve ryby – teda len málo času, peňazí, schopností. Čo je to pre toľko ľudí?“ Je to pravda, s tým súhlasím. Kristovi však stačí málo. Len s tým netreba otáľať. Nemusíme kdesi do pančuchy tlačiť peniaze, aby sme ich dali vo väčšom množstve na charitatívny účel. Nemusíme sa dlho pripravovať, aby sme mohli slúžiť. Nemusíme si povedať: ešte toto dnes urobím, ešte dnes si pospím, aby som mohol ísť o týždeň do kostola. Učeníci od Krista prijímali a dávali ďalej. Všetko sa dialo priebežne. Nie naraz, vo veľkom množstve. Potom si aj my môžeme všimnúť, že dávame viac. A pritom nám nič nechýba.
Kto sa nechá Ježišom osloviť, má veľkolepé poslanie: prijímať od Krista, dávať mu a sýtiť druhých – Kristovým slovom nádeje, skutkom lásky a hmotnými darmi. Zázrak rozmnoženia neuvidí len ten, kto si ponechal svojich päť chlebov pre seba. Dáš niečo Ježišovi?
Napísané s použitím myšlienok iného autora.