Zamyslenie na 36. týždeň v roku 2015
„Načalo indikta“
1. september – začiatok cirkevného roka
Liturgický rok je v pravoslávnej cirkvi rok slnečný, ustanovený Cirkvou, v priebehu ktorého spomína na Kristove tajomstvá a sprítomňuje ich, aby veriaci ľud z nich čerpal spásonosnú milosť. Liturgický rok nazývame aj cirkevným rokom. Dôvod rozdielneho názvu je v tom, že v niečom sa kalendár občiansky (svetský) zhoduje s cirkevným kalendárom, v niečom sa zas od neho odlišuje. Cirkevný rok v pravoslávnej cirkvi je zvláštny tým, že sa nezačína občianskym novým rokom v januári, ale jeho začiatok je 1. septembra. Začiatok cirkevného roku nazývame ináč aj začiatkom indiktu. Znamená to úplný cirkevný rok v trvaní od 1. septembra do 31. augusta.
Začiatok indikta je začiatkom cirkevného roku, začiatkom nového bohoslužobného kruhu 12 hlavných sviatkov Cirkvi. Hneď na začiatku nás Cirkev upriamuje na Narodenie Presvätej Bohorodičky, ktoré oslavujeme 8. septembra. Práve narodením Bohorodičky sa začínajú písať dejiny spásy ľudského rodu, dejiny Nového Zákona. Ona je bránou pre príchod Boha v tele. Sviatkom Zosnutia Presvätej Bohorodičky (15. augusta) sa bohoslužobný kruh završuje. A Sťatím hlavy sv. Jána Krstiteľa (29. augusta) sa Starý Zákon uzatvára.
Indikt – je z latinského slova „indictio“ a doslovne znamená: ohlásenie, určiť cenu, odhadnúť. Tak sa nazýval výnos rímskych cisárov, ktorý nariaďoval každých päť rokov uskutočniť súpis a ohodnotenie pozemkov vo vlastníctve občanov. Prvé indikty sa objavili za cisára Diokleciána (284-305) od roku 297, ktoré nariaďovali súpis a ohodnotenie pozemkov za každých pätnásť rokov. Postupne slovo „indikt“ nadobudlo význam pre celý pätnásťročný cyklus, ale bol aj označením pre jeho prvý deň. V počiatkoch sa výraz „indikt“ užíval len pre finančný rok. Postupne sa však stal východiskovým bodom aj na označenie rôznych dátumov spoločenského života. Finančný rok sa nekryl s astronomickým rokom, ktorý od reformy Júliusa Cézara sa začínal (od roku 46 pred narodením Ježiša Krista) 1. januára. Prvým dňom indiktu bol najprv 23. september – deň narodenín cisára Augusta. Od čias cisára Konštantína Veľkého (306-337) začiatok indiktu bol preložený na 1. september každého bežného roku.
Otcovia Nicejského snemu v roku 325 prijali deň 1. september za začiatok cirkevného roka na pamiatku oficiálneho vyhlásenia kresťanstva za náboženstvo r. 313 Konštantínom Veľkým a tak ostal v pravoslávnej cirkvi až dodnes. Toto rozhodnutie nasledovalo po jeho zázračnom víťazstve s pomocou Kríža nad tyranom Ríma – Maxentiom. Toto víťazstvo mu bolo darované 1. septembra 312. Práve kvôli tomu svätí otcovia stanovili sviatkovanie začiatku cirkevného roka na tento deň (1. septembra) ako začiatok kresťanskej slobody, a zároveň nevylučovali biblickú starozákonnú tradíciu.
Indikt bol záväzný s výnimkou Egypta v celej rímskej ríši. Cisár Justínián I. (527-565) nariadil, aby sa všetky úradné dokumenty uvádzali dátumom podľa indiktu. Za pápeža Pelagia II. (579-590) aj v Ríme prijali tento indikt na označenie všetkých úradných dokumentov a až v roku 1097 od neho odstúpili.
Je zaujímavé spomenúť, že židovský občiansky nový rok začínal v starozákonných dobách takisto v septembri, presne v mesiaci Tišri ako ho nazývali po Babylonskom zajatí. Mesiac Tišri je siedmim mesiacom od Stvorenia sveta. Mesiac Stvorenia sveta je Nisan, čo zodpovedá približne nášmu marcu.
V tento deň v textoch Sv. Písma čítame o príchode ježiša Krista do Nazareta, jeho vchode do synagógy a prečítanie proroctva Izaiáša: „Tak prišiel aj do Nazareta, kde bol vychovaný, a podľa svojho zvyku vošiel v deň sobotný do synagógy a vstal, aby čítal. I podali Mu knihu proroka Izaiáša. A keď otvoril knihu, našiel miesto, kde bolo napísané: Duch Pánov nado mnou; lebo pomazal ma zvestovať chudobným Evanjelium, uzdravovať skrúšených srdcom, poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku, utláčaným oslobodenie, a zvestovať vzácny rok Pánov. Keď zavrel knihu a vrátil ju služobníkovi, sadol si. Oči všetkých v synagóge upierali sa na Neho. A On im začal hovoriť: Dnes sa naplnilo toto Písmo vo vašich ušiach.“ (Lk, 4, 16 -21)
Všetky tieto fakty utvrdzujú samotnú podstatu a význam sviatkovania začiatku cirkevného roku. Preto v dnešný deň, v deň slávenia začiatku cirkevného roka v modlitbách Boha oslavujme:
„Pán všetkého stvorenia, zo svojej moci si ustanovil obdobia i roky. Vo svojej dobrote žehnaj i tento rok, Pane. Ochraňuj v pokoji Tvoj ľud a Tvoje mesto na príhovor Bohorodičky, a spas nás.“ (tropar indikta )
1. september – začiatok cirkevného roka
Liturgický rok je v pravoslávnej cirkvi rok slnečný, ustanovený Cirkvou, v priebehu ktorého spomína na Kristove tajomstvá a sprítomňuje ich, aby veriaci ľud z nich čerpal spásonosnú milosť. Liturgický rok nazývame aj cirkevným rokom. Dôvod rozdielneho názvu je v tom, že v niečom sa kalendár občiansky (svetský) zhoduje s cirkevným kalendárom, v niečom sa zas od neho odlišuje. Cirkevný rok v pravoslávnej cirkvi je zvláštny tým, že sa nezačína občianskym novým rokom v januári, ale jeho začiatok je 1. septembra. Začiatok cirkevného roku nazývame ináč aj začiatkom indiktu. Znamená to úplný cirkevný rok v trvaní od 1. septembra do 31. augusta.
Začiatok indikta je začiatkom cirkevného roku, začiatkom nového bohoslužobného kruhu 12 hlavných sviatkov Cirkvi. Hneď na začiatku nás Cirkev upriamuje na Narodenie Presvätej Bohorodičky, ktoré oslavujeme 8. septembra. Práve narodením Bohorodičky sa začínajú písať dejiny spásy ľudského rodu, dejiny Nového Zákona. Ona je bránou pre príchod Boha v tele. Sviatkom Zosnutia Presvätej Bohorodičky (15. augusta) sa bohoslužobný kruh završuje. A Sťatím hlavy sv. Jána Krstiteľa (29. augusta) sa Starý Zákon uzatvára.
Indikt – je z latinského slova „indictio“ a doslovne znamená: ohlásenie, určiť cenu, odhadnúť. Tak sa nazýval výnos rímskych cisárov, ktorý nariaďoval každých päť rokov uskutočniť súpis a ohodnotenie pozemkov vo vlastníctve občanov. Prvé indikty sa objavili za cisára Diokleciána (284-305) od roku 297, ktoré nariaďovali súpis a ohodnotenie pozemkov za každých pätnásť rokov. Postupne slovo „indikt“ nadobudlo význam pre celý pätnásťročný cyklus, ale bol aj označením pre jeho prvý deň. V počiatkoch sa výraz „indikt“ užíval len pre finančný rok. Postupne sa však stal východiskovým bodom aj na označenie rôznych dátumov spoločenského života. Finančný rok sa nekryl s astronomickým rokom, ktorý od reformy Júliusa Cézara sa začínal (od roku 46 pred narodením Ježiša Krista) 1. januára. Prvým dňom indiktu bol najprv 23. september – deň narodenín cisára Augusta. Od čias cisára Konštantína Veľkého (306-337) začiatok indiktu bol preložený na 1. september každého bežného roku.
Otcovia Nicejského snemu v roku 325 prijali deň 1. september za začiatok cirkevného roka na pamiatku oficiálneho vyhlásenia kresťanstva za náboženstvo r. 313 Konštantínom Veľkým a tak ostal v pravoslávnej cirkvi až dodnes. Toto rozhodnutie nasledovalo po jeho zázračnom víťazstve s pomocou Kríža nad tyranom Ríma – Maxentiom. Toto víťazstvo mu bolo darované 1. septembra 312. Práve kvôli tomu svätí otcovia stanovili sviatkovanie začiatku cirkevného roka na tento deň (1. septembra) ako začiatok kresťanskej slobody, a zároveň nevylučovali biblickú starozákonnú tradíciu.
Indikt bol záväzný s výnimkou Egypta v celej rímskej ríši. Cisár Justínián I. (527-565) nariadil, aby sa všetky úradné dokumenty uvádzali dátumom podľa indiktu. Za pápeža Pelagia II. (579-590) aj v Ríme prijali tento indikt na označenie všetkých úradných dokumentov a až v roku 1097 od neho odstúpili.
Je zaujímavé spomenúť, že židovský občiansky nový rok začínal v starozákonných dobách takisto v septembri, presne v mesiaci Tišri ako ho nazývali po Babylonskom zajatí. Mesiac Tišri je siedmim mesiacom od Stvorenia sveta. Mesiac Stvorenia sveta je Nisan, čo zodpovedá približne nášmu marcu.
V tento deň v textoch Sv. Písma čítame o príchode ježiša Krista do Nazareta, jeho vchode do synagógy a prečítanie proroctva Izaiáša: „Tak prišiel aj do Nazareta, kde bol vychovaný, a podľa svojho zvyku vošiel v deň sobotný do synagógy a vstal, aby čítal. I podali Mu knihu proroka Izaiáša. A keď otvoril knihu, našiel miesto, kde bolo napísané: Duch Pánov nado mnou; lebo pomazal ma zvestovať chudobným Evanjelium, uzdravovať skrúšených srdcom, poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku, utláčaným oslobodenie, a zvestovať vzácny rok Pánov. Keď zavrel knihu a vrátil ju služobníkovi, sadol si. Oči všetkých v synagóge upierali sa na Neho. A On im začal hovoriť: Dnes sa naplnilo toto Písmo vo vašich ušiach.“ (Lk, 4, 16 -21)
Všetky tieto fakty utvrdzujú samotnú podstatu a význam sviatkovania začiatku cirkevného roku. Preto v dnešný deň, v deň slávenia začiatku cirkevného roka v modlitbách Boha oslavujme:
„Pán všetkého stvorenia, zo svojej moci si ustanovil obdobia i roky. Vo svojej dobrote žehnaj i tento rok, Pane. Ochraňuj v pokoji Tvoj ľud a Tvoje mesto na príhovor Bohorodičky, a spas nás.“ (tropar indikta )