Zamyslenie na 37. týždeň v roku 2015
O DVOCH PLODOCH LÁSKY K BLÍŽNEMU
„Láska nerobí zle blížnemu. Láska je dobrotivá“ (R 13,10; 1Kor 13,4)
Z uvedeného veršu, ako aj z mnohých iných nachádzajúcich sa v listoch apoštola Pavla vyplýva, že prvenstvo medzi všetkými cnosťami patrí láske. Láska tvorí základ i zavŕšenie všetkých ostatných cností. Niet cností, ktorej motívom či inšpiráciou by nebola láska. Je to prvé a najväčšie prikázanie nášho Spasiteľa, vyjadrené v Evanjeliu podľa svätého Matúša slovami: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou a milovať budeš blížneho, ako seba samého.“ (Mt 22, 37-39)
V Aténach si vysoko vážili intelekt, v Ríme zasa moc, avšak apoštol Pavel nad týmito ideálmi postavil tretí, vyšší ideál, ktorý nazval slovom LÁSKA. Preskúmajme teda, kto je náš blížny, aby sme vedeli, čo je láska k blížnemu.
Všetci sme si blížni. Všetci ľudia, príbuzní aj nepríbuzní, známi aj neznámi, susedia, krajania i cudzinci, všetci sú si blížni. Zvlášť to platí u kresťanov. Rozprávať teda budeme o kresťanskej láske. Taká láska sa prejavuje v dvoch plodoch. Nikomu nečiní zlo a v prípade potreby blížnemu prejavuje milosť a milosrdenstvo.
Zlom je napríklad ukrivďovanie rodičom, keď ich nepočúvajú deti, ale aj ukrivďovanie nadriadeným, keď im podriadení neprejavujú patričnú úctu a poslušnosť. Zlom je aj nepočúvanie pastierov a vodcov. Zlom je aj hnevanie sa na blížneho, škodenie jeho zdraviu alebo majetku. Zlom je aj smilstvo, cudzoložstvo a prisvojenie si, či ukradnutie dobra blížneho. Zlom je aj krivé svedectvo, ohováranie, očiernenie cti a mena blížneho. Zlom je aj urážanie blížneho, podvádzanie, lenivosť a zanedbávanie výchovy detí. Zlom je aj zanedbávanie pastierom pasených. Zlom je aj úplatkárstvo a súdenie nie podľa pravdy. Zlom je aj nezachovávanie manželskej vernosti, zle odvedená práca sluhu, nevyplácanie mzdy sluhovi pánom, či podvedenie kupca predavačom.
Spravovať dobročinnosť znamená chudobného blížneho ľutovať a v jeho chudobe mu pomáhať. Keď ľudomilný Boh videl človeka, ktorého miluje, že je vo veľkom nešťastí a záhube, zľutoval sa nad ním a na svet poslal svojho jednorodeného Syna aby ho zachránil a spasil, čo zahynulo (Mt 18, 11).
Teda, lásku k blížnemu nemá ten, kto svojmu blížnemu zlo činí alebo činiť chce, ani ten, kto sa o svojho blížneho, ktorý sa nachádza v nešťastí nestará. Takými napríklad sú boháči, ktorí svoje bohatstvo utrácajú na svoje rozmary a nepomáhajú chudobe. A kto nemiluje blížneho, nemiluje ani samotného Boha.
Život s láskou a v láske je najkrajší a najdokonalejší spôsob života, pretože je to život v radosti, pokoji, spravodlivosti a pravde. Je to život, v ktorom sa celou silou odovzdávame Bohu a našu myseľ i vôľu stotožňujeme s Božou voľou. Je to sebaobetovanie pre večný život a toto je najkrajší prejav lásky. Náš život je darom od Boha a mal by sa niesť v duchu vďaky za tento dar.
„Láska nerobí zle blížnemu. Láska je dobrotivá“ (R 13,10; 1Kor 13,4)
Z uvedeného veršu, ako aj z mnohých iných nachádzajúcich sa v listoch apoštola Pavla vyplýva, že prvenstvo medzi všetkými cnosťami patrí láske. Láska tvorí základ i zavŕšenie všetkých ostatných cností. Niet cností, ktorej motívom či inšpiráciou by nebola láska. Je to prvé a najväčšie prikázanie nášho Spasiteľa, vyjadrené v Evanjeliu podľa svätého Matúša slovami: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou a milovať budeš blížneho, ako seba samého.“ (Mt 22, 37-39)
V Aténach si vysoko vážili intelekt, v Ríme zasa moc, avšak apoštol Pavel nad týmito ideálmi postavil tretí, vyšší ideál, ktorý nazval slovom LÁSKA. Preskúmajme teda, kto je náš blížny, aby sme vedeli, čo je láska k blížnemu.
Všetci sme si blížni. Všetci ľudia, príbuzní aj nepríbuzní, známi aj neznámi, susedia, krajania i cudzinci, všetci sú si blížni. Zvlášť to platí u kresťanov. Rozprávať teda budeme o kresťanskej láske. Taká láska sa prejavuje v dvoch plodoch. Nikomu nečiní zlo a v prípade potreby blížnemu prejavuje milosť a milosrdenstvo.
Zlom je napríklad ukrivďovanie rodičom, keď ich nepočúvajú deti, ale aj ukrivďovanie nadriadeným, keď im podriadení neprejavujú patričnú úctu a poslušnosť. Zlom je aj nepočúvanie pastierov a vodcov. Zlom je aj hnevanie sa na blížneho, škodenie jeho zdraviu alebo majetku. Zlom je aj smilstvo, cudzoložstvo a prisvojenie si, či ukradnutie dobra blížneho. Zlom je aj krivé svedectvo, ohováranie, očiernenie cti a mena blížneho. Zlom je aj urážanie blížneho, podvádzanie, lenivosť a zanedbávanie výchovy detí. Zlom je aj zanedbávanie pastierom pasených. Zlom je aj úplatkárstvo a súdenie nie podľa pravdy. Zlom je aj nezachovávanie manželskej vernosti, zle odvedená práca sluhu, nevyplácanie mzdy sluhovi pánom, či podvedenie kupca predavačom.
Spravovať dobročinnosť znamená chudobného blížneho ľutovať a v jeho chudobe mu pomáhať. Keď ľudomilný Boh videl človeka, ktorého miluje, že je vo veľkom nešťastí a záhube, zľutoval sa nad ním a na svet poslal svojho jednorodeného Syna aby ho zachránil a spasil, čo zahynulo (Mt 18, 11).
Teda, lásku k blížnemu nemá ten, kto svojmu blížnemu zlo činí alebo činiť chce, ani ten, kto sa o svojho blížneho, ktorý sa nachádza v nešťastí nestará. Takými napríklad sú boháči, ktorí svoje bohatstvo utrácajú na svoje rozmary a nepomáhajú chudobe. A kto nemiluje blížneho, nemiluje ani samotného Boha.
Život s láskou a v láske je najkrajší a najdokonalejší spôsob života, pretože je to život v radosti, pokoji, spravodlivosti a pravde. Je to život, v ktorom sa celou silou odovzdávame Bohu a našu myseľ i vôľu stotožňujeme s Božou voľou. Je to sebaobetovanie pre večný život a toto je najkrajší prejav lásky. Náš život je darom od Boha a mal by sa niesť v duchu vďaky za tento dar.